Alexander Čunderlík

Alexander Čunderlík ( do 30. rokov 20 storočia používal tvar Csunderlik) (* 18. október 1878, Motyčky – † 21. október 1947, Banská Bystrica) bol rakúsko-uhorský a československý dôstojník, neskôr slovenský generál.

Alexander Čunderlík
dôstojník, generál
Narodenie	18. október 1878 Motyčky
Úmrtie	21. október 1947 (69 rokov) Banská Bystrica
Biografický portál

Životopis

Narodil sa 18. októbra 1878 v obci Motyčky neďaleko Banskej Bystrice otcovi Vincentovi a matke Anne. Vyrastal v slovensko-nemeckom jazykovom prostredí. V roku 1885 začal navštevovať slovenskú ľudovú školu v Motyčkách a od roku 1889 pokračoval na reálnom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Kremnici, kde štúdium ukončil v roku 1894. Podal si prihlášku na kadetskú školu do Budapešti, ktorú úspešne absolvoval 18. augusta 1898. Následne nastúpil k pešiemu pluku č. 2 ako veliteľ čaty. Pluk bol v tom čase dislokovaný pri meste Pljevlja v Čiernej Hore. 1. októbra 1899 bol prevelený do mesta Sibiu v Sedmohradsku k pešej brigáde č. 32 a 1. novembra 1999 povýšený na poručíka. 1. októbra 1902 bol prevelený do Brašova k divíznemu delostreleckému pluku č 34. 1 novembra 1906 bol povýšený na nadporučíka. 8. februára 1909 bol opäť prevelený k 13. pluku poľných húfnic s veliteľstvom v Záhrebe. Pôsobil v posádke v Dubrovníku a od 12. apríla 1912 v Hercegu Novom. 1 mája 1913 bol povýšený na kapitána.

V dôsledku rakúsko-maďarského vyrovnania sa popri spoločnej armáde začalo aj budovanie jednotiek vlastibrany v oboch častiach monarchie. V Uhorsku sa nazývala Honvédség a od roku 1912 mali byť vytvárané aj honvédske delostrelecké jednotky. Tieto zmeny sa dotkli aj kpt. Čunderlíka, ktorý bol 2. novembra 1913 premiestnený k 6. honvédskemu delostreleckému oddielu v Lugoji a 4. apríla 1914 k 2. honvédskemu poľnému delostreleckému pluku vo Vršaci.

Prvá svetová vojna

Do bojov prvej svetovej vojny sa zapojil až po 6. marci 1916, keď bola jeho jednotka prevelená na východný front. Zastával funkciu veliteľa poľnej kanónovej delostreleckej batérie, neskôr veliteľa plukového oddielu II/51. V tom čase došlo aj k premenovaniu jeho jednotky na 51. honvédsky poľný delostrelecký pluk. Po zmene strán Rumunska v konflikte bola jeho jednotka stiahnutá z frontu a 23. augusta 1913 prevelená do Sedmohradska, aby bola nasadená proti rumunskej armáde. Nasadenie trvalo do konca roku 1916, do porážky Rumunska. Počas zimných bojov v dôsledku zimy a nedostatočného zabezpečeného ubytovania došlo k poškodeniu Čunderlíkovho zdravia. Od januára 1917 sa jeho jednotka znova vrátila na ruský front, ale už 1. februára 1917 bol odslaný do nemocničného ošetrenia v Temešvári, kde pobudol až do 16. júla 1917, následne sa opäť ujal svojho veliteľského postu v oddieli II/51. Po uzavretí Brest-litovského mieru bola jeho jednotka 21. apríla 1918 presunutá na taliansky front. Tu vykonával súbežne aj funkciu zástupcu veliteľa pluku. Od 20. septembra 1918 do 20. novembra 1918 trávil čas opäť v nemocnici v Budapešti a v domácom ošetrení. Počas liečenia sa 8. októbra oženil s Emíliou Máriou Gemeinhardtovou a 1. novembra bol povýšený do hodnosti majora.

Medzivojnové obdobie

Po vzniku Československa si major Čunderlík podal 22. januára 1919 prihlášku do československej armády, kam ho po absolvovaní previerok prijali 29. apríla 1919. Vojenskú službu nastúpil až 30. júna 1916 v Bratislave ako veliteľ 1. oddielu československého ľahkého delostreleckého pluku č 9. Pluk bol od 17. novembra 1919 premiestnený do Žiliny. Medzi 27. marcom a 26. májom 1922 absolvoval taktický kurz pre štábnych dôstojníkov v Metz vo Francúzsku. 21. júla 1923 bol povýšený na podplukovníka a 6. októbra 1923 prebral velenie 9. delostreleckého pluku.Na jeseň 1927 a jar 1928 absolvoval dva kurzy pre veliteľov vyšších vojenských telies. 21. februára 1929 bol povýšený na plukovníka. 3. marca 1932 si podla žiadosť o preloženie do výslužby, ktorá bola akceptovaná.

Zostal bývať v Žiline až do roku 1936, keď sa presťahoval aj s manželkou do Banskej Bystrice. Tam 18. októbra 1937 jeho manželka zomrela. Ich manželstvo bolo bezdetné. V novembri 1938 dostal plukovník Čunderlík ponuku od Karola Sidora na funkciu náčelníka vojenského štábu Hlinkovej gardy, ktorú prijal. V tejto súvislosti bol reaktivovaný. Jeho zástupcom bol plukovník Anton Pulanich. Po vyhlásení Slovenského štátu rezignoval na funkciu v Hlinkovej garde a dal sa k dispozícii vznikajúcej slovenskej armáde. Od 1. mája 1939 zastával funkciu veliteľa Vyššieho veliteľstva 2 v Banskej Bystrici a 17. mája 1939 bol povýšený na generála II. triedy.

Druhá svetová vojna

V ťažení proti Poľsku bol najskôr od 1. septembra 1939 vymenovaný za veliteľa zápolia, ale už 5. septembra za veliteľa 2. divízie v Bardejove. Jeho jednotka však do bojov zásadne nezasiahla. Z poľa sa vrátil 6. októbra 1939 a znova ujal funkcie na Vyššom veliteľstve. Za ťaženie mu bol udelený Železný kríž II. triedy. Od 11. októbra 1939 zastával funkcie inšpektora slovenskej brannej moci, generálneho sekretára obrany štátu a zástupcu hlavného vojenského veliteľa. 19. novembra 1940 bol vymenovaný za veliteľa pozemného vojska. V čase neprítomnosti ministra národnej obrany generála Čatloša preberal niektoré jeho právomoci. 1. januára 1942 dosiahol najvyššiu hodnosť - generála I. triedy. Do konca júla 1942 zostal v Banskej Bystrici a od 1. augusta 1942 pôsobil v Bratislave ako inšpektor generálneho štábu slovenskej brannej moci. 31. decembra 1942, kvôli zhoršenému zdravotnému stavu opäť požiadal o preradenie do výslužby ku ktorému došlo 2. apríla 1943. Následne bol ešte niekoľkokrát krátkodobo povolaný do služby 31. augusta 1943 a 17. februára 1944. Definitívne preradený do výslužby bol až 5. októbra 1944.

Povojnové obdobie

Po zániku samostatného Slovenska si generál Čunderlík niekoľkokrát podla prihlášku do československej armády, opakovane ale bola odmietaná. Až 15. októbra 1947 komisia rozhodla o jeho prijatí a priznaní zaopatrovacích platov. Generál však o niekoľko dní 21. októbra 1947 zomrel vo veku 69 rokov, bez toho, aby sa o konečnom rozhodnutí dozvedel.

Zdroje

• Slovenský biografický slovník
• JAŠEK, Peter; KINČOK, Branislav; LACKO, Martin. Slovenskí generáli 1939-1945. Praha : Ottovo nakladatelství, s.r.o., 2013. 393 s. ISBN 978-807451-246-9.

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.