Wikipédia

Alexander Van der Bellen

Prof. Dr. rer. oec. Alexander Van der Bellen (nemecká výslovnosť: [ˌalɛˈksandɐ fan dɛɐ̯ ˈbɛlən]; * 18. január 1944, Viedeň, Nacistické Nemecko) je rakúsky prezident, vysokoškolský pedagóg, ekonóm a politik. V rokoch 1997 – 2008 pôsobil ako predseda rakúskej parlamentnej strany Zelení – Zelená alternatíva.[1]

Alexander Van der Bellen
súčasný prezident Rakúskej republiky
Van der Bellen v roku 2021
Van der Bellen v roku 2021
Alexander Van der Bellen, podpis (z wikidata)
12. prezident Rakúska
Momentálne v úrade
od 26. január 2017
PremiérChristian Kern
Sebastian Kurz
Brigitte Bierleinová
Alexander Schallenberg
Karl Nehammer
Predchodca Heinz Fischer
6. predseda Zelených
V úrade
13. december 1997 – 3. október 2008
Predchodca Christoph Chorherr Eva Glawischnig-Piesczeková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie18. január 1944 (80 rokov)
Viedeň, Nacistické Nemecko
Politická stranaSPÖ (do 1992)

Zelení (1992–2016)

nezávislý (od 2016)
Alma materUniversität Innsbruck
Profesiaekonóm, univerzitný profesor, politik,
Rodina
Manželka
Brigitte Hüttnerová (do 2015)
Doris Schmidauerová (od 2015)
Detidvaja synovia (s Brigitte)
Odkazy
Alexander Van der Bellen na vanderbellen.at
Spolupracuj na CommonsAlexander Van der Bellen
(multimediálne súbory)

V máji 2016 porazil v druhom kole prezidentských volieb Norberta Hofera[2], ale Ústavný súdny dvor vo Viedni 1. júla 2016 výsledky druhého kola prezidentských volieb zrušil a nariadil opakovanie druhého kola v celom Rakúsku.[3] 3. decembra sa konalo opakované druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom porazil Norberta Hofera.[4] Od 26. januára 2017 je v pozícii prezidenta. V roku 2022 bol zvolený na druhé obdobie.

Životopis upraviť

Narodil sa vo Viedni roku 1944 estónskej matke a ruskému otcovi holandského pôvodu.[5] Ruštinu, prvý jazyk svojich rodičov, sa nikdy neučil.[6] Je ženatý, z predchádzajúceho manželstva má dvoch synov.[7]

Prezidentské voľby 2016 upraviť

V apríli 2016 sa uchádzal o post rakúskeho prezidenta. V prvom kole so ziskom 20,4 % hlasov sa umiestnil na druhom mieste a postúpil do druhého kola spolu s Norbertom Hoferom, kandidátom pravicovo-populistickej strany FPÖ, ktorý ziskom 36,4 % hlasov prvé kolo vyhral.[8] V druhom kole, ktoré sa konalo 22. mája 2015, sa podarilo Van der Bellenovi so ziskom 50,3 % hlasov tesne vyhrať. V tesnom súboji rozhodlo o víťazovi až sčítanie hlasov, ktoré boli odovzdané prostredníctvom pošty. Zvíťazil v spolkových krajinách Viedeň, Horné Rakúsko, Tirolsko a Vorarlbersko.[9]

Strana FPÖ 8. júna 2016 odovzdala na Ústavnom súdnom dvore vo Viedni podanie, ktorým napadla výsledky druhého kola prezidentských volieb. Namietala hlavne nezrovnalosti pri procese sčítavania hlasov zaslaných poštou.[10] Ústavný súd podanie prijal a 1. júla 2016 žalobe vyhovel. Skonštatoval, že počas sčítavania hlasov prišlo k porušeniu pravidiel a že mohlo prísť k ovplyvneniu výsledkov volieb. Súčasne výslovne skonštatoval, že počas súdneho konania nezistil žiadne manipulácie volebného výsledku.[3] Rakúsky kancelár Christian Kern 5. júla oznámil, že druhé kolo prezidentských volieb sa bude opakovať 2. októbra 2016. Tento termín musí ešte formálne schváliť príslušný výbor parlamentu.[11]

Prezidentské voľby 2022 upraviť

Dňa 22. mája 2022 vyhlásil sociálnymi sieťami, že bude znova kandidovať.[12] Vo voľbách, ktoré sa konali 9. októbra, Van der Bellen vyhral v prvom volebnom kole[13] a bol tým zvolený na ďalších šesť rokov. Svoje druhé obdobie začal inauguráciou 26. januára 2023.[14]

Referencie upraviť

  1. ↑ Alexander van der Bellen [online]. www.munzinger.de, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (nem.)
  2. ↑ Austria 'Rejects far-right president, electing Van der Bellen' [online]. [Cit. 2016-05-23]. Dostupné online. (angl.)
  3. ↑ a b TASR. Prezidentské voľby v Rakúsku sa budú opakovať, súd vyhovel žalobe FPÖ. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-01. Dostupné online [cit. 2016-07-01].
  4. ↑ Bundespräsidentenwahl 2016 [online]. Bundesministerium für Inneres [Spolkové ministerstvo vnútra], [cit. 2016-12-05]. Dostupné online. Archivované 2016-05-23 z originálu. (po nemecky)
  5. ↑ Van der Bellen, Alexander [online]. [Cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (nem.)
  6. ↑ HÖLLER, Herwig G.. Alexander Van der Bellen: Ein Flüchtlingskind. Die Zeit, 2016-03-28. Dostupné online [cit. 2016-04-25]. ISSN 0044-2070. (nem.)
  7. ↑ ČTK. Čeští politici o rakouských volbách: Laciný populismus, pomáhej pánbůh [online]. Lidovky.cz, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (čes.)
  8. ↑ Novinky, ČTK. Hofer nečekaně zvítězil v prvním kole prezidentských voleb v Rakousku [online]. Novinky.cz, 2016-04-24, [cit. 2016-04-25]. Dostupné online. (čes.)
  9. ↑ Bundespräsidentenwahl 2016 [online]. wahl16.bmi.gv.at, [cit. 2016-05-23]. Dostupné online. Archivované 2016-05-23 z originálu. (nem.)
  10. ↑ TASR. Strana FPÖ napadla výsledky rakúskych prezidentských volieb na súde. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-08. Dostupné online [cit. 2016-07-01].
  11. ↑ TASR. Rakúšania si druhé kolo prezidentských volieb zopakujú 2. októbra. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-07-05. Dostupné online [cit. 2016-07-07].
  12. ↑ LÖWENSTEIN, Stephan; WIEN. Österreich: Van der Bellen tritt zur Wiederwahl an. FAZ.NET. Dostupné online [cit. 2023-03-27]. ISSN 0174-4909. (po nemecky)
  13. ↑ Österreich - Bundespräsidentenwahl 2022 [online]. bundeswahlen.gv.at, [cit. 2023-03-27]. Dostupné online.
  14. ↑ RED, ORF at/Agenturen. Van der Bellen bei Angelobung: „Wir können noch viel mehr schaffen“ [online]. news.ORF.at, 2023-01-26, [cit. 2023-03-27]. Dostupné online. (po nemecky)

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexander Van der Bellen na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Van_der_Bellen&oldid=7804273“