Wikipédia

Andrej Danko

slovenský politik a právnik
O slovenskom hrnčiarovi a ľudovom umelcovi pozri Andrej Danko (hrnčiar).

JUDr.[pozn 1] Andrej Danko (* 12. august 1974, Revúca) je slovenský nacionalistický politik, právnik a podpredseda Národnej rady. Vo volebnom období 2016 – 2020 bol zvolený za predsedu Národnej rady.

Andrej Danko
slovenský právnik a politik
Andrej Danko
9. predseda Národnej rady SR
V úrade
23. marec 2016 – 20. marec 2020
PrezidentiAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
PremiériRobert Fico
Peter Pellegrini
Predchodca Peter Pellegrini Boris Kollár Nástupca
Podpredseda Národnej rady SR
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
Biografické údaje
Narodenie12. august 1974 (49 rokov)
Revúca, ČSSR (dnes Slovensko)
Politická stranaSNS
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik, politik
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
Ing. Silvia rod. Žiaková (⚭ 2000 – ⚮ 2015)
DetiAndrej Danko ml.
Adam Danko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAndrej Danko
(multimediálne súbory)

V Slovenskej národnej strane pôsobí na poste predsedu. Po volebnom neúspechu vo februárových voľbách 2020, keď SNS ostala pred bránami parlamentu, tvrdil, že sa vzdá postu predsedu strany. V septembri 2020 však opätovne kandidoval a zvíťazil nad Antonom Hrnkom.[4]

Život upraviť

Pred politikou upraviť

Študoval na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej.[5] Neskôr absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1998.[6] Následne absolvoval v rokoch 1997 až 1998 vojenskú službu na Sliači, v Novom Meste a 10 mesiacov v Bratislave. Skončil ju s hodnosťou desiatnik.[7] Po skončení vojenskej služby sa venoval podnikateľským aktivitám.[6] Od roku 1996 pôsobil v predstavenstve akciového podniku Lesostav v Revúcej, ktorý v privatizácii ovládol jeho otec. Firma bola sprivatizovaná za nižšiu než trhovú cenu ale ani táto kúpna cena do jej likvidácie nebola zaplatená štátu celá.[8][9]

Od roku 1997 bol politicky aktívny. V roku 2003 absolvoval advokátske skúšky a získal titul JUDr.[chýba zdroj] Prevádzkoval advokátsku kanceláriu, zameriaval sa na občianske a obchodné právo. V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako asistent viacerých poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) v Národnej rade SR.

Osobný život upraviť

V roku 2000 sa oženil s manželkou Silviou, s ktorou má dvoch synov, Andreja a Adama. Žili v rodinnom dome v Miloslavove, v roku 2015 sa rozviedli.

Politik upraviť

SNS upraviť

Na jeseň 2010 bol v Ružomberku zvolený za podpredsedu SNS. Stalo sa tak na návrh jej vtedajšieho predsedu Jána Slotu, ktorý vtedy o pomerne neznámom tridsiatnikovi povedal: „Vybral som ho ako perspektívneho, mladého, odborne zdatného a národu verného človeka, ktorý má moju dôveru a možno aj perspektívu byť v budúcnosti vo voľbách zvolený za nového predsedu.“[5]

Vo voľbách v roku 2012 sa SNS nedostala do parlamentu. 6. októbra 2012 bol na sneme strany v Žiline zvolený za predsedu SNS, čím nahradil Jána Slotu. Za Danka hlasovalo 153 zo 156 prítomných delegátov.[6]

Na 21. sneme SNS 28. novembra 2015 vyhlásil, že ak sa jeho strana nedostane do parlamentu vráti sa k vykonávaniu právnickej profesie. O svojej vízii Slovenska povedal: „Chcel by som štát, aby mladí nemuseli utekať do zahraničia, aby naši ľudia neboli cez dni oddychu a pokoja smutní. Na to je treba politickú silu. Málokto čakal, že SNS raz môže byť hrdá, odborná a slušná.“[10]

Voľby 2016: predseda NR SR upraviť

V parlamentných voľbách v roku 2016 sa SNS dostala do parlamentu. SNS nakoniec vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ.

O funkcii predsedu NR SR sa hovorilo v súvislosti s Dankom 14. marca 2016.[11] 23. marca 2016 bol na ustanovujúcej schôdzi NR SR poslancami NR SR zvolený za 9. predsedu NR SR[12] V auguste 2016 tiež povedal, že sa v budúcnosti nebráni ani premiérskemu postu.[13]

Danko inicioval pôsobenie Čestnej stráže OS SR v parlamente. Od 6. septembra 2016 Čestná stráž stráži tri zo štyroch štátnych symbolov, ktoré sa nachádzajú vo vestibule budove Národnej rady: štátny znak SR, štátna vlajka a štátna pečať. Stráž bude vykonávaná každý pracovný deň počas zasadania parlamentu šiestimi vojakmi a jedným veliacim poddôstojníkom. Stráži sa v dvojiciach po jednej hodine, každých 20 minút si vymenia miesto.[14]

Voľby 2020 upraviť

V parlamentných voľbách v roku 2020 Slovenská národná strana utrpela volebný neúspech.[15] V týchto voľbách sa nedostala do Národnej rady a sotva prekročila hranicu 3%. Po volebnom neúspechu Andrej Danko tvrdil, že odíde z postu predsedu strany, no v septembri toho roku bol na túto pozíciu opätovne zvolený.

Voľby 2023: spájanie národných síl upraviť

Pred voľbami do Národnej rady SR v roku 2023 sa SNS rozhodla otvoriť kandidátku aj politikom z iných národných a konzervatívnych strán. Na kandidátku SNS sa tak dostali aj politici Národnej koalície, ŽIVOT-NS či SLOVENSKÝ PATRIOT[16]. Vo voľbách SNS získala 5,62% a dostala sa tak do NR SR.[17] Následne strana vstúpila do vlády so SMER-SD a HLAS-SD a Andrej Danko sa stal podpredsedom Národnej rady SR.

Kandidatúra na prezidenta upraviť

Kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2024 oznámil 14. januára 2024.[18] Svojich 20 000 občianskych podpisov odovzdal 25. januára 2024.[19]

18. marca sa Danko vzdal kandidatúry v prospech Štefana Harabina, pre vývoj preferencií a snahu netrieštiť národno-konzervatívne sily.[20] V prvom kole volieb Danko získal 1 905 (0,08 %) platných hlasov a skončil na predposlednom, 10. mieste.[21]

Kritika upraviť

Privatizácia Lesostav Revúca upraviť

Otec Andreja Danka, Ondrej Danko prostredníctvom svojej firmy CODAS COMPANY v roku 1996 ovládol podnik Lesostav Revúca so základným imaním 61 miliónov korún. Kúpna cena bola vo dvoch častiach stanovená na 43 miliónov, ale aj z tých Dankovci splatil len 10,2 milióna a podnik skončil do troch rokov v krachu. Jeho syn Andrej bol v sprivatizovanej firme členom predstavenstva do roku 2001, čo je najvyšší rozhodovací orgán spoločnosti. V roku 2010 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra.[8][9]

Nový rokovací poriadok upraviť

V lete 2016 Danko priniesol návrh zmeny rokovacieho poriadku NR SR. Opoziční poslanci zmeny kritizovali, návrh bol však odhlasovaný. V novembri 2016 ho prezident Andrej Kiska odmietol podpísať. V decembri však poslanci prelomili Kiskovo veto keď za návrh hlasovalo 79 zákonodarcov: SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a nezaradení Alena Bašistová, Martina Šimkovičová, Peter Marček a Rastislav Holúbek. Nové pravidlá obmedzujú čas, ktorý môžu poslanci využiť na vystúpenia v parlamente (predseda NR SR, predseda vlády a prezident nemajú obmedzenie), zakazuje používanie vizuálnych či vyhotovovanie záznamu na mobilné telefóny. Opoziční poslanci plánovali podať podnet na Ústavný súd.[22]

Povýšenie do kapitánskej hodnosti upraviť

Pri príležitosti Dňa ozbrojených síl bol v Brezovej pod Bradlom[23] ministrom obrany Petrom Gajdošom (SNS) mimoriadne povýšený do hodnosti kapitán v zálohe.[7] Jedným z dôvodov povýšenia bolo aj to, že sa Andrej Danko prihováral za navýšenie rozpočtu pre armádu.[24] Pred povýšením mal Danko hodnosť desiatnik v zálohe, polepšil si tak o osem hodností.[25]

Danko tvrdil, že povýšenie je bežné. „Je štandardné, ak má vysokoškolsky vzdelaný človek v zálohe hodnosť kapitána“, povedal.[7] Tomuto názoru odporoval Jaroslav Naď, vtedajší šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku: „Je to nesprávne. Nielen z morálneho hľadiska, ale považujem to za absolútne nesystémový krok, ktorý je neštandardný – najmä v členských krajinách NATO“, uviedol.[7] Povyšovanie politikov považuje za „neprofesionálne“.[7] Minister obrany Peter Gajdoš neskôr vysvetľoval, že si Danko povýšenie zaslúži, nepožiadal oň a dokonca ho ani nečakal. Uviedol tiež, že „O rozkazoch sa nediskutuje. Sila rozkazu je viac ako zákon.“[26][27] Danko sa následne zviditeľnil tým, že na tlačovej konferencii bozkával armádne výložky, aby dokázal, ako si ich cení.[28]

Po kauze zmizla aj facebooková stránka „Andrej Danko – predseda NR SR“ s približne 9 000 fanúšikmi ako aj profil SNS. Dôvod nie je známy, ale Danko bol na sociálnych sieťach ostro kritizovaný.[29]

Minister obrany Jaroslav Naď rozkazom dňa 29. apríla 2020 povýšenie Danka do kapitánskej hodnosti zrušil.[30]

Vypovedanie koaličnej zmluvy upraviť

Predseda parlamentu a SNS Andrej Danko vypovedal 7. augusta 2017 koaličnú zmluvu podpísanú 1. septembra 2016 medzi stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Podľa informácií agentúry SITA v koalícii nastal konflikt pre ministerstvo školstva. Kauzu odštartoval otvorený list rektorov univerzít, ktorí sa obrátili na ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) pre pochybné prideľovanie eurofondov na vedu a výskum.[31] Z 300-miliónového balíka na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier nedostali peniaze slovenské vysoké školy a univerzity, ale neznáme firmy bez skúseností. Minister školstva Peter Plavčan nedokázal dôveryhodne vysvetliť rozhodnutie hodnotiacej komisie. Na stretnutí s novinármi odmietol odpovedať na všetky okrem dvoch vybraných otázok a odišiel.[32]

Kauza rigoróznej práce upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza rigoróznej práce Andreja Danka

V septembri 2018 prepukla politická aféra, po tom, čo Denník N publikoval článok o nejasných okolnostiach získania titulu doktora práv (JUDr.) Andrejom Dankom. Zatiaľ čo v jeho oficiálnom životopise bolo uvedené len štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PrF UK), Danko rigorózne konanie na tejto univerzite neabsolvoval, čo potvrdil rektor UK Karol Mičieta.

Napokon vysvitlo, že Danko získal titul JUDr. na Katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (PrF UMB) po obhajobe rigoróznej práce na tému Verejná správa a jej charakteristické črty (2000) a zložení rigoróznej skúšky, pričom 21. septembra 2018 požiadal o znesprístupnenie svojej práce, čomu vyhovel dekan PrF UMB Michal Turošík hneď v deň doručenia žiadosti. Po sprístupnení práce Denník N zistil, že práca je plagiátom pozostávajúcim z textov piatich vysokoškolských učebníc, čo 11. januára 2019 potvrdila Účelová komisia Akademického senátu UMB.

Predseda Účelovej komisie profesor Vladimír Janiš vtedy oznámil, že vo viacerých prípadoch na Právnickej fakulte UMB identifikovali nedostatky, ktoré považujú za porušenie akademických pravidiel.[33] Predseda Akademického senátu univerzity profesor Miroslav Krystoň povedal, že 63 zo 72 strán Dankovej rigorózky vykazovalo zhodu s cudzími textami.[34][35] Danko napriek tomu obvinenia z plagiátorstva popiera, aj tvrdením, že komisia vo svojom stanovisku ani raz nepoužila výraz plagiát.[34]

Rigoróznu prácu s identickým názvom (Verejná správa a jej charakteristické črty) a zhodným resp. veľmi podobným rozsahom odovzdali v rozpätí troch rokov postupne najmenej tri osoby:

Aféra vyvolala spoločenskú diskusiu o udeľovaní akademických titulov a dodržiavaní akademickej integrity vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku.

Kauzu Dankovej rigoróznej práce od roku 2019 vyšetruje kriminálna polícia v Banskej Bystrici (zatiaľ nikoho neobvinila). Policajný vyšetrovateľ žiadal ministerstvo kultúry o posúdenie, akých prehreškov voči autorskému zákonu sa v rigoróznej práci Danko dopustil. Ministerstvo kultúry (ministerka Ľubica Laššáková), pod ktoré patrí problematika autorských práv, v decembri 2019 odpísalo policajnému vyšetrovateľovi, že nemôže prácu Danka zhodnotiť, pretože nemá učebnice, z ktorých pri jej tvorbe čerpal.[40]

Prípadom sa vo februári 2020 zaoberal Odbor kriminálnej polície krajského riaditeľstva v Banskej Bystrici, pričom vypovedať bol aj Danko. Oponentom práce bol podľa Denníka N Silvio Boleček, terajší sudca Okresného súdu v Brezne. Skúšobnú komisiu pre rigoróznu skúšku tvorili predseda Ján Reken a členovia Pavol Zloch a Zoltán Valentovič.[41][42]

Snaha o reguláciu digitálnych médií upraviť

Na jeseň 2018 oznámil Danko zámer prijať zákon o digitálnych médiách. „Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú.“[43][44] TA3 aktuálne informovala, že Ministerstvo kultúry pripraví zákon do jedného roku (v roku 2019).[45]

Facebooková anketa upraviť

Andrej Danko 21. februára 2020 verejne oznámil, že bude presadzovať rušenie diaľničných známok, ak to budú chcieť ľudia, a preto na Facebooku SNS bola spustená anketa, v ktorej sa dalo hlasovať do utorka 25. februára do 10.00 h, za zrušenie diaľničných známok alebo ich zachovanie.[46] Po tom, čo už priebežné výsledky nezodpovedali jeho predstavám v nedeľu 23. februára v televíznej relácii RTVS na túto skutočnosť reagoval nasledovne „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook“.[46]

Telefonáty so Zsuzsovou upraviť

Po tom, čo v januári 2020 zverejnili viaceré médiá nahrávky a prepisy jeho telefonických hovorov s Alenou Zsuzsovou, priznal ich pravosť. Zsuzsová je obžalovaná v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nahrávky, na ktorých si Danko zrejme v roku 2016 dohadoval stretnutie so Zsuzsovou, sa našli v telefóne Mariana Kočnera, ktorý je tiež obžalovaný. Danko uviedol, že nevedel, s kým vlastne komunikuje a doplnil, že s ňou neriešil pracovné ani politické záležitosti. Zopakoval, že sa s ňou nikdy fyzicky nestretol.[47] (Zvukové záznamy získali novinári z materiálov, ktoré má k dispozícii medzinárodná novinárska organizácia Organized Crime and Corruption Reporting Project – OCCRP).

Podľa Martina Slosiarika stiahol Danko práve svojou komunikáciou so Zsuzsovou (a aférou kapitán) mesiac pred voľbami 2020 SNS pod päťpercentnú hranicu preferencií. Sám Danko to označil za frivolné a ospravedlňoval sa tým, že bol v rozvodovom konaní. „Problém SNS je morálny kredit a imidž Andreja Danka,“ hovorí Slosiarik.[48]

Kritika od SNS pred aj po voľbách 2020 upraviť

Dva týždne pred voľbami 2020 ho bývalý predseda SNS Ján Slota kritizoval a neodporúčal voliť.[49]

Po voľbách vyčíta Dankovi volebný prepadák Anton Hrnko. Kritizuje jeho dlhodobý nezáujem o členskú základňu, opustenie maďarských tém aj to, že nezložil funkciu sám po tom, čo sa strana vo voľbách len tesne prehupla cez tri percentá hlasov. V septembri stranu čaká snem, na ktorom sa bude voliť aj predseda.[50] Andrej Danko na sociálnej sieti oznámil záujem kandidovať a zároveň zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné parlamentné voľby. Informuje o tom aj bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý sa chce pýtať na pochybne získané vysokoškolské tituly v politike.[51] Opätovné Dankovo zvolenie za predsedu (víťazstvo nad Hrnkom, keď získal 88 zo 126 hlasov) na sneme 11. septembri 2020 v Liptovskom Mikuláši nazval Rafael Rafaj: "Delegáti spáchali kolektívnu samovraždu".[4]

Semafor upraviť

Podpredseda parlamentu Andrej Danko prišiel v stredu 17. januára 2024 o vodičský preukaz. Stalo sa tak po šiestich dňoch od dopravnej nehody, pri ktorej poškodil semafor v bratislavskej Dúbravke na križovatke ulíc Saratovská a Repašská.[52] Pre JOJ 24 sa vyjadril, že z miesta nehody, ktorá sa stala o 23:21, ušiel. Svoje konanie odôvodnil so slovami "…lebo so stĺpom asi neviem spísať udalosť".[53]

Poznámky upraviť

  1. ↑ Hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory (SAK) Alexandra Donevová vo vyjadrení pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky uviedla, že A. Danko má titul doktora práv v evidencii SAK[1] zapísaný na základe predloženej overenej kópie diplomu z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici z roku 2000.[2] Právoplatnosť tohto titulu ako prvý spochybnil Denník N, ktorý poukázal na to, že Dankova rigorózna práca je plagiátom a informácie o rigoróznej skúške (napr. personálne zloženie komisie) univerzita i sám Danko odmieta poskytnúť.[3] Pozri bližšie: Kauza rigoróznej práce Andreja Danka

Referencie upraviť

  1. ↑ Zobrazenie advokáta, Bratislava: Slovenská advokátska komora, c2011, https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/stop/proxy/list/formular/rows/6265/link/display/event, dost. 2018-11-22 
  2. ↑ „Donevová: A. Danko má zapísaný titul JUDr. na základe kópie diplomu“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2018, 2018-09-24, https://www.teraz.sk/slovensko/sak-a-danko-ma-zapisany-titul-judr/350636-clanok.html, dost. 2018-11-22 
  3. ↑ Benedikovičová, Mária (2018), „Dankova obhajoba nesedí: kompilát nebol povolený, necitoval, odpisovať nestačilo“, Denník N (Bratislava: N Press), 2018-11-21, https://dennikn.sk/1302190/co-nesedi-na-obhajobe-andreja-danka-kompilat-nebol-povoleny-necitoval-opisovat-nestacilo/, dost. 2018-11-22 
  4. ↑ a b Danko je opäť predsedom SNS. Rafaj hovorí o kolektívnej samovražde [online]. Pravda.sk, 2020-09-12, [cit. 2020-09-14]. Dostupné online.
  5. ↑ a b KRBATOVÁ, Lucia. Nový premiér? Ako sa Danko Slotovi aj Ficovi vymkol z rúk. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-09-25. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ a b c TASR. Z politiky neodchádzam, tvrdí Slota. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2012-10-06. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-1996.
  7. ↑ a b c d e Zaslúžil si kapitán Danko povýšenie? Odborník nešetril kritikou. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-01-21. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. Archivované 2017-01-23 z originálu.
  8. ↑ a b TÓDOVÁ, Monika. Bývalý riaditeľ Dankovcami sprivatizovaného Lesostavu: Danko je zbabelec. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-02-29. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1339-844X.
  9. ↑ a b Výpis z obchodného registra SR [online]. www.orsr.sk, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. A. DANKO: Ak SNS nebude v parlamente, nebudem vládať byť v politike. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2015-11-28. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
  11. ↑ HNonline, TASR. Novým šéfom parlamentu sa má stať predseda SNS Andrej Danko. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2016-03-14. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ JUDr. Andrej Danko [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.
  13. ↑ SITA. Danko sa v budúcnosti nebráni postu premiéra. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-08-29. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ SITA. Čestná stráž bude strážiť štátne symboly v budove NR SR. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-09-05. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-197X.
  15. ↑ A.S, Petit Press. Výsledky parlamentných volieb 2020 - Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  16. ↑ AKTUALITY.SK. SNS sa dohodla s Tarabom. Aj s exministrom, podľa ktorého Danko ľudí vníma ako toaletný papier [online]. Aktuality.sk, 2023-04-11, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online.
  17. ↑ Hlasy pre politické subjekty - NRSR 2023 [online]. volbysr.sk, [cit. 2023-11-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  18. ↑ Andrej Danko bude kandidovať za prezidenta Slovenska. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR a.s.), 2024-01-14. Dostupné online [cit. 2024-01-14].
  19. ↑ RTVS. A. Danko odovzdal podpisy potrebné na prezidentskú kandidatúru [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-01-25, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
  20. ↑ FRANKOVÁ, Andrea; TASR. Andrej Danko sa vzdal prezidentskej kandidatúry a podporil Štefana Harabina [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2024-03-18, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online.
  21. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  22. ↑ Poslanci prelomili Kiskovo veto, Dankov rokovací poriadok prešiel. Pravda (Bratislava: Perex), 2016-12-06. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ TASR. Deň Ozbrojených síl SR vzdal poctu všetkým vojakom. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-09-22. Dostupné online [cit. 2020-02-16]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ TASR. OĽaNO-NOVA: Povýšenie A. Danka za kapitána nie je fér voči vojakom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-01-19. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
  25. ↑ "Captain Slovakia." Internet sa baví na Dankovi, zmenili mu profil na anglickej Wikipédii. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-01-23. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-1996.
  26. ↑ Newsfilter: Kauza kapitán Danko, uzavri sa! Je to rozkaz!. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-01-23. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1339-844X.
  27. ↑ TASR. „Rozkaz je viac ako zákon." Gajdoš obhajoval povýšenie Danka a vojakom dal jasný odkaz. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2017-01-23. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1336-1996.
  28. ↑ AKTUALITY.SK. Andrej Danko prišiel o hodnosť kapitána, rozkaz podpísal minister Naď [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-11-02]. Dostupné online.
  29. ↑ Andrej Danko zrušil na Facebooku svoju stránku, zmizla aj národniarom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2017-01-22. Dostupné online [cit. 2018-09-24].
  30. ↑ Minister obrany Naď zrušil mimoriadne povýšenie Danka. SME.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-04-29. Dostupné online [cit. 2020-04-29].
  31. ↑ ORVISKÁ, Veronika; SITA; TASR. Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2017-08-07. Dostupné online [cit. 2018-09-24]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ Kauza eurofondy ministra Plavčana. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2018-09-24].
  33. ↑ VIDEO: Komisia UMB konštatuje pri Dankovej 'rigorózke' porušenie pravidiel [online]. Pravda.sk, 2019-01-11, [cit. 2020-02-11]. Dostupné online.
  34. ↑ a b Poslanec Dostál navrhol zákon o verejnej správe podľa Dankovej rigorózky [online]. Pravda.sk, 2019-11-08, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  35. ↑ Správa Účelovej komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na preskúmanie podozrení na plagiátorstvo rigoróznych prác na UMB [online]. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2019-01-09, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].
  36. ↑ Emília Shakkour In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2018-09-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  37. ↑ SHAKKOUR, Emília. Verejná správa a jej charakteristické črty. 1999. In: Súborný online katalóg UK [online]. Bratislava: Akademická knižnica UK, [cit. 2018-09-29]. Dostupné online.
  38. ↑ DANKO, Andrej. Verejná správa a jej charakteristické črty. 2000. In: Katalóg dokumentov [online]. Banská Bystrica: Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela, [cit. 2019-02-11]. Dostupné online.
  39. ↑ PISÁK, Daniel. Verejná správa a jej charakteristické črty. 2001. In: Katalóg dokumentov [online]. Banská Bystrica: Univerzitná knižnica Univerzity Mateja Bela, [cit. 2019-02-11]. Dostupné online.
  40. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Laššákovej rezort polícii: Dankovu rigorózku sme nemohli posúdiť, nemáme odpísané učebnice. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-14. Dostupné online [cit. 2020-02-15]. ISSN 1339-844X.
  41. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Polícia vyšetruje Dankovu rigorózku. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-03. Dostupné online [cit. 2020-04-29]. ISSN 1339-844X.
  42. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Dankov oponent o rigorózke: Bolo mi povedané – robte to, čo sme vám prikázali. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-03. Dostupné online [cit. 2020-04-29]. ISSN 1339-844X.
  43. ↑ STRUHÁRIK, Filip. MediaBrífing: Danko ide regulovať internet. To bude teátro a deštruizmus. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-26. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 1339-844X.
  44. ↑ Šéf parlamentu: Digitálne médiá si nebudú písať, čo chcú. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-26. Dostupné online [cit. 2020-02-13].
  45. ↑ TA3. Nový mediálny zákon ma prísť o rok, rezort kultúry sľubuje zmeny. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2018-05-05. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. Archivované 2020-02-13 z originálu.
  46. ↑ a b Denník E. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-02-23. Dostupné online [cit. 2020-02-24]. ISSN 1339-844X.
  47. ↑ TASR. Danko priznal telefonáty so Zsuzsovou. Nahrávky označil za kampaň proti SNS. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2020-01-29. Dostupné online [cit. 2020-02-11]. ISSN 1336-2674.
  48. ↑ PRAUS, Lucia. Za pádom SNS je Dankov imidž, Matovič si berie požičané od Kisku. Čo ukázal prieskum. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-02-13. Dostupné online [cit. 2020-02-13]. ISSN 1335-4418.
  49. ↑ SLOTA, Pavol. Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  50. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Čo sa deje v SNS: Danko cestuje po Slovensku, kritici ho chcú nahradiť málo známym exposlancom. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-07-29. Dostupné online [cit. 2020-08-18]. ISSN 1339-844X.
  51. ↑ TASR. Danko ohlásil, že SNS spustila zber podpisov pre vypísanie referenda za predčasné voľby. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-08-09. Dostupné online [cit. 2020-08-18]. ISSN 1336-1996.
  52. ↑ Danko prišiel o vodičák. Magistrát prezradil, akú sumu od neho bude chcieť za poškodený semafor [online]. Pravda.sk, 2024-01-17, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  53. ↑ Andrej Danko o nehode: So stĺpom neviem spísať udalosť [online]. www.noviny.sk, 2024-01-12, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • PAVLOVIČ, Matej. Kapitán : zbierka výrokov. 1. vyd. Žilina : Artim Omnis, 2018. ISBN 978-80-8201-022-3.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Danko
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Danko
  Politický portál

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Danko&oldid=7837070“