Wikipédia

Anna (svätica)

matka Panny Márie podľa kresťanskej tradície

Svätá Anna (hebr. Hannah, חַנָּה, t. j. milostiplná, milá) bola podľa raných apokryfných evanjelií matka Panny Márie a manželka svätého Joachima. Žiadne z novozákonných kánonických evanjelií svätú Annu vôbec nespomína.

Svätá Anna
Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu, súsošie v kaplnke svätej Anny v Katedrále svätého Martina v Bratislave.
Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu, súsošie v kaplnke svätej Anny v Katedrále svätého Martina v Bratislave.
Uctievanie
Atribútyľalia, otvorená kniha
Patronátmatiek a manželstva, šťastného pôrodu, mlynárov, tkáčov, debnárov, Frolencie, Innsbrucku, Neapola, Bretónska
Cirkevrímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi
Sviatok26. júl (latinský obrad), 25. júl a 9. september (byzantský obrad)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAnna
(multimediálne súbory na commons)
 Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje.

Život svätej Anny upraviť

Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní, čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte, kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa (tento námet sa v biblických textoch objavuje aj v ďalších prípadoch, napr. Abrahám a Sára, Zachariáš a Alžbeta). Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv.

Joachim umrel krátko po Máriinom narodení. Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 – 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade.

Úcta svätej Anny upraviť

 
Svätá Anna s Bohorodičkou (Angelos Akotanos, 15. storočie)

Jej sviatok sa v liturgickom kalendári rímskokatolíckej cirkvi slávi 26. júla, v liturgickom kalendári gréckokatolíckej cirkvi je 25. júla sviatok Zosnutie svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky a 9. septembra sviatok Svätí a spravodliví Boží predkovia Joachim a Anna.

Napriek nevierohodným svedectvám sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Na Západe bol najintenzívnejší v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta IV., ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil rímsky pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.

O mimoriadnej obľúbenosti tejto svätice svedčí nepreberné množstvo umeleckých diel s námetom svätej Anny a jej rodiny. Prvé spodobnenia svätej Anny nachádzame na freskách v kresťanských chrámoch z 8. – 10. storočia. Takmer všetci velikáni výtvarného umenia neskorších období zanechali diela s námetom svätej Anny; v drvivej väčšine ide o diela, ktoré zachytávajú tri postavy Svätej rodiny (okrem svätej Anny Pannu Máriu a malého Ježiša, odtiaľ pomenovanie Svätá Anna samotretia, od staršieho samotretí = sám jeden v skupine troch ľudí[1]). Ich autormi sú majstri výtvarného umenia takmer všetkých výtvarných epoch a štýlov – Giotto, Jacopo Pontormo, Leonardo, Agnolo Bronzino, Caravaggio, Peter Paul Rubens, Albrecht Dürer a ďalší.

Svätej Anne je zasvätených viacero sakrálnych stavieb, k najznámejším patria vatikánsky Kostol svätej Anny a jeruzalemská Bazilika svätej Anny. Meno svätej Anny nesie jedna z vatikánskych mestských brán. Na Slovensku je niekoľko kostolov a farností zasvätených sv. Anne. Napr. Sušany, Oravská Lesná, Vavrečka, Medvedzie, Oravice, Zemianska Dedina (filiálka farnosti Nižná), Veľký Grob, Vranov nad Topľou – Čemerné, Štefultov, Dlhé nad Cirochou a Kluknava.

Ikonografické zobrazenie upraviť

Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. Na Západe k jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie, ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie. Zvláštnym ikonografickým typom je Svätá Anna samotretia (zobrazenie spolu s Pannou Máriou a Ježišom). V byzantskom ikonografickom kánone sa zobrazuje s malou Máriou na rukách, resp. na ikone sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky v ležiacej polohe alebo polosede a na ikone sviatku Počatia presvätej Bohorodičky svätou Annou (9./8. december) v objatí so svätým Joachimom.

Referencie upraviť

  1. ↑ Historický slovník slovenského jazyka. Zväzok 5 (R – Š). Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000. ISBN 80-224-0628-7. S. 217.

Literatúra upraviť

  • "Dňa 9. septembra : Sv. Joachim a Anna." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 489-491. ISBN 80-7165-381-0
  • "Joachim a Anna, predkovia Pána : 9. september, 9. december, 25. júl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 19. ISBN 80-967341-1-3
  • Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Святая Анна na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna_(svätica)&oldid=7628530“