Antonymum

slovo s opačným lexikálnym významom

Antonymum (αντί-anti: „proti“; ὄνομα - onoma: „meno“) alebo opozitum (lat.) je slovo s opačným (protikladným) lexikálnym významom.

Na rozdiel od synonymických radov, vyskytujú sa iba v dvojiciach. Napriek tomu, že označujú kontrastné pojmy a predstavy, obsahujú niečo, čo ich spája, čo je všeobecné v ich lexikálnych významoch. Vznikajú vtedy, keď sa dva protikladné pojmy spájajú a to spravidla v základných významoch. Patria vždy do toho istého slovného druhu. Antonymné dvojice tvoria vždy slová s protikladnými vlastnosťami napr. život - smrť. Využívajú sa hlavne v umeleckom (hyperbolizovanie) a publicistickom štýle (zvýraznenie kontrastu). Centrálnym typom sú polárne antonymá – kontrastné. Predstavujú krajné hraničné hodnoty. Reprezentujú predovšetkým kvantitatívne adjektíva, od ktorých sú možné adverbiálne zriedkavejšie aj slovesné odvodeniny. Napríklad mladý – starý. Príznačnou črtou predovšetkým adjektívnych antoným je stupňovanie: mladší – starší.

Druhy antoným upraviť

polárne (vlastné, graduálne, kontrastné, vektorové, z hľadiska logiky kontrárne) upraviť

Je pre nich typické, že vyjadrujú protiľahlé body na polárnej škále, nepokrývajú však celý rozsah nadradeného pojmu, pretože medzi nimi alebo mimo nich sú ešte ďalšie stupne.

  • veľký × malý
  • obrovský × maličký
  • teplý × studený
  • sever × juh
  • starý × mladý
  • hladko-drsno

tučný-chudý oblečený-vyzlečený veselý-smutný

komplementárne (z hľadiska logiky kontradiktórne) upraviť

Svojimi význammi rozdeľujú rozsah nadradeného pojmu na dve polovice. Ide najmä o dvojice slov, z ktorých druhé je z prvého odvodené predponou „ne-“.

  • prítomný × neprítomný
  • katolík × nekatolík

Úplne alebo čiastočne (napríklad len v niektorých kontextoch) komplementárne môžu byť i niektoré ďalšie antonymá, napríklad:

  • život (v jednom z významov slova) × smrť
  • muž × žena (v právnom a bežnom význame komplementárne, biologicky i polárne)
  • vnútri × vonku (pokiaľ sa nepočíta s medzipolohou)

paralelné (prípadové, nekompaktibilitné) upraviť

Dvojice slov, ktoré sú v určitom kontexte vnímané ako protiklady, hoci všeobecne sú dvomi z viacerých pojmov tej istej kategórie.

  • kresťan × moslim
  • kresťan × neveriaci
  • hovoriť × spievať
  • hovoriť × mlčať
  • Čech × Nemec
  • jablko × hruška

reverzné upraviť

Popisujú opačný proces (prvé slovo označuje zmenu zo stavu A do stavu B, druhé slovo zmenu zo stavu B do stavu A).

  • vojsť × vyjsť
  • poskladať × rozobrať
  • nakládka × vykládka
  • zvolaný × rozpustený

vzťahové (konverzné) upraviť

Dvojice, v ktorých jedno slovo vyjadruje vzťah z hľadiska jedného subjektu a druhé slovo ten istý vzťah z hľadiska druhého subjektu.

  • rodič × dieťa
  • učiteľ × žiak
  • predávať × kupovať
  • politik × občan

autoantonymá (antagonymá) upraviť

Autoantonymum je slovo, ktoré má viac významov, z ktorých niektoré sú si navzájom niektorým z vyššie uvedených spôsobov protikladné – ide teda o homonymné autonymá. Vznikajú napríklad vývojovou zmenou významu slova na protikladný alebo zvukovou či písanou zhodou rozdielne vzniknutý slov. V slovenčine sa vyskytujú výnimočne (zrejme – pravdepodobne i zjavne, pedofil – priateľ detí i vrah a przniteľ detí, súdruh – priateľ i predstaviteľ nepriateľskej mocenskej štruktúry).

Typické sú autoantonyma pre archaické jazyky, napríklad čínštinu. Vo veľkej miere sú zachované napríklad v latinčine (imago – obraz i vzor, altus – vysoký i hlboký, clam – potichu × clamare – kričať), gréčtine (farmakon – liek i jed, hagios – svätý i ohavný), angličtine (apparent – zjavný i domnelý, virtual - naozajstný i zdanlivý). Niektoré slovné korene majú v príbuzných latinčine nepriateľ, úžas je v ruštine hrôza, strašlivý v staročeštine znamenalo bojácný).

Pozri aj upraviť

Referencia upraviť