Argentínske tango
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Argentínske tango je hudobný a tanečný štýl, ktorý pochádza z druhej polovice 19. storočia z dvoch veľkých prístavov oblasti Río de la Plata - Buenos Aires (Argentína) a Montevideo (Uruguaj). Tango pravdepodobne vzniklo zmiešaním ľudovej hudby mnohých európskych krajín: Taliansko, Rusko, Nemecko, Španielsko, Poľsko - prisťahovalci) a hudby miestnych kreolov, černochov a indiánov. Vyznačuje sa vášňou, ale i nostalgiou a melanchóliou, zvukovú osobitosť mu dodáva hudobný nástroj bandoneón. Medzi jeho významné osobnosti patria spevák a skladateľ Carlos Gardel, skladateľ Mariano Mores a umelci Osvaldo Pugliese a Astor Piazzolla. Medzi najznámejšie orchestre možno zaradiť (podľa mena umeleckého šéfa): Lomuto, D'Arienzo, Di Sarli, Di Paulo, Canaro, Firpo, Pugliese, Piazzolla, ďalej Color Tango, Gotan Project, Bajo Fondo a ďalšie.
V dnešnej dobe je tango rozšírené takmer po celom svete. Má rôzne formy, napr. koncerty tangových kapiel, tanečné alebo divadelné predstavenia alebo vystúpenia profesionálnych aj amatérskych tanečných párov, tanečné lekcie a kurzy pre verejnosť a tanečné večery - milongy.
Klasické tango a argentínske tango upraviť
Klasické tango je relatívne často tancované a vyučované ako jeden zo štandardných spoločenských tancov, s argentínskym tangom však má spoločného len málo. Vzniklo na začiatku 20. storočia vo Veľkej Británii, kde bolo pôvodne argentínske tango upravené a zavedené medzi štandardné tance. Zostala hudba (2/4 takt s výraznejším rytmom) a celková nálada tanca. Rozdiel je medzi držaním tela a charakterom krokov - argentínske tango má typické latinskoamerické držanie tela, tanečníci sa držia hruďou a tvárou oproti sebe v prirodzenom držaní – objatí, zboku pripomína písmeno „H“ alebo „A“, tanec je postavený na spoločnej plynulej tanečnej chôdzi a na improvizácii bez predpísaných pravidiel. Oproti tomu európske tango má tesnejšie držanie spodnej časti tela, pričom tanečníci majú hornú časť tela a hlavy odvrátené od seba (do tvaru písmena „Y“) s typickou polohou partnerky ľavej ruky s palcom pod partnerovým ramenom, tanec má prísnejší sled krokov a niektoré figúry sú sprevádzané prudkými pohybmi hlavou. Táto európska verzia patrí medzi súťažné štandardné tance.
Najznámejšie tangá na svete upraviť
Medzi najznámejšie tangá na svete nepochybne patrí La Cumparsita (Rodrigues, 1916) a El Choclo (Villoldo, 1915).
Míľniky argentínskeho tanga upraviť
- 1911 - prvá gramofónová nahrávka
- 1935 - úmrtie Carlosa Gardela - koniec éry Tango canción
- 1935 - vznik Orquesta tipica D´Arienzo - začiatok novej éry tzv. Tango milonguero
- 1942 - zákaz používania dialektu Lunfardo, charakter hudby sa mení na romantický - začiatok novej éry tzv. Tango salón
- 1951 - spustenie TV vysielania v Argentíne, nástup Rock-and-Roll, tangová hudba sa viac orientuje na koncertný prejav
- 1985 - vystúpenie "Tango Argentino" na Broadway-i - znovu-oživenie tanga medzi ľuďmi
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- Tak sa tancuje tango v Prahe (dokument Českej televízie)
- www.todotango.com
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argentinské tango na českej Wikipédii.