Bitka pri Slavkove
Bitka pri Slavkove alebo bitka troch cisárov sa odohrala 2. decembra 1805 blízko Slavkova u Brna (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe francúzsky cisár Napoleon Bonaparte a ruský cár Alexander I. spolu s rímskonemeckým cisárom Františkom I. Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
| Bitka pri Slavkove | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Napoleonských vojen | |||||||
.jpg) Napoleon počas bitky pri Slavkove | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Francúzsko | Rakúsko Rusko | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Napoleon Bonaparte | M.I. Kutuzov Alexander I. František I. (II.) | ||||||
| Sila | |||||||
| 65 000 – 75 000 mužov | 73 000 – 85 000 mužov | ||||||
| Straty | |||||||
| 1305 mŕtvych 6940 ranených 573 zajatých 1 stratená zástava |
15 000 mŕtvych alebo ranených 12 000 zajatých 180 stratených diel 50 stratených zástav | ||||||
| Bitky Trojkoalície |
|---|
| Wertingen – Haslach-Jungingen – Elchingen – Ulm – Trafalgar – Caldiero – Amstetten – Dürenstein – Schöngrabern – Slavkov |
Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. Bratislavského mieru a zrušeniu Svätej rímskej ríše.
Predohra bitky upraviť
V roku 1804 sa Napoleon korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali Rakúšania a Rusi. Prusov si cisár kúpil za Hannoversko. Napoleona ohrozoval aj arcivojvoda Karol so silami v Taliansku. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v Boulogne, kde sa pripravoval na vpád do Anglicka. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v Nemecku. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v bitke pri Ulme a vstúpil do Viedne. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom Slavkove.
Vojská, velitelia, rozostavenie vojsk upraviť
Spojenci mali k dispozícii asi 85 tisíc vojakov, kým Napoleon iba 67 tisíc. Spojenci obsadili Pracký kopec (pri obci Prace nemecky: Pratzen, v súčasnosti je na ňom Mohyla mieru), lebo očakávali, že z kopca sa bude lepšie útočiť. (Pracký kopec je s výškou 324 m n. m. najvyššou kótou tamojšieho Prackého návršia). Na kopci rozmiestnili aj 250 diel. Na pravom krídle kopca ostal generál Bagration a v zálohe vyčkávali cárske gardové jednotky. Napoleon rozmiestnil svoje delostrelectvo na výšinách Santon a Žuráň. Hlavné francúzske sily boli za riekou, ukryté hmlou.
Bitka upraviť
Bitka sa začala tým, že sa o 7. hodine ráno ľavé krídlo a stred zostavy spojencov (2/3 mužstva) vydali v štyroch kolónach z Prackého kopca na slabšie Francúzske pravé krídlo k obci Telnice. Hlavné francúzske sily vyčkávali. O 9. hodine sa celý francúzsky stred pod velením maršala Soulta pohol proti tej časti zostavy spojencov, ktorá ostala na Prackom kopci. Ľavé krídlo spojencov sa tak muselo znovu otočiť a podniknúť protiútok na kopec, nad ktorým pomaly získavali kontrolu francúzske oddiely. Ale bolo už neskoro. Stred Francúzov sa stáčal ku rybníku a pomaly obkľučoval spojencov. Ťažké boje boli aj na ľavom spojeneckom krídle, kde Bagrationove jednotky utrpeli porážku. Francúzsky útok na Pratcký kopec bol úspešný, zmocnili sa mnohých diel a vytlačili nepriateľa k obciam Sokolnice a Telnice. Kde chaos v ustupujúcom spojeneckom vojsku dovŕšil úspešný útok vojsk maršala Davouta.[1][2]
Výsledok upraviť
Bitka sa skončila veľkým víťazstvom Francúzov. V bitke Napoleon stratil asi 7 000 vojakov, jeho nepriatelia prišli o 27 000 vojakov, čím stratili 37% svojej bojovej sily. Francúzsko a Rakúsko podpísalo v Pressburgu (Bratislave) 26. decembra 1805 (24 dní po bitke) mierovú dohodu, stratilo mnohé územia a muselo navyše platiť reparácie. Rímskonemecká ríša fakticky prestala existovať. Nemecké krajiny boli rozdelené medzi Francúzsko a Rusko. Vojna medzi týmito dvoma krajinami sa začala v roku 1806 a skončila až v roku 1815. Ruské vojsko sa stiahlo späť na svoje územie.
Napoleon bol svojím skvelým víťazstvom veľmi potešený. Verejne vzdal vďaku svojim vojakom. A začal rozdávať vysoké odmeny. 2 milióny frankov dal vyšším veliteľom a po 200 frankov každému vojakovi. Pre vdovy po padlých vojakoch zabezpečil vysoké dôchodky. Údajne tiež adoptoval osirotené deti, ktorým dovolil k ich pôvodnému krstnému menu pridať i meno Napoleon.
Referencie upraviť
- ↑ ŽIAROVSKÝ, Andrej. História / Napoleonov prešporský mier [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
- ↑ ŽIAROVSKÝ, Andrej. Obrázok Wikipedia Situácia na bojišti kolem 9.00 hod, upravil Andrej Žiarovský (ozaj vylepšené so slovenskou legendou). [online]. [Cit. 2020-12-04]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- VYSKOČIL, Aleš. bitva u Slavkova. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 226 – 227.