Boris Vasilievič Spasskij

Boris Vasilievič Spasskij (* 30. január 1937, Petrohrad) je francúzsky šachista ruského pôvodu, medzinárodný veľmajster od roku 1955, 10. majster sveta 1969 – 1972.

Boris Vasilievič Spasskij
Francúzsky šachový veľmajster
Francúzsky šachový veľmajster
Narodenie30. január 1937 (87 rokov)
Petrohrad, Rusko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Boris Vasilievič Spasskij

Spasskij sa naučil hrať šach, keď mal 5 rokov, počas evakuácie z obliehaného Leningradu. Vo vojne stratil oboch rodičov. V mladosti bol dobrým atlétom – skokanom do výšky a hrával aj futbal. V roku 1976 sa oženil s Francúzkou a legálne sa odsťahoval zo ZSSR do Francúzska. Francúzske občianstvo má od roku 1978.

Mal veľký šachový talent. Už ako dorastenec dosiahol značné úspechy. Jeho výkony však boli poznačené istou nevyrovnanosťou.

Súťaže MS v šachu upraviť

V roku 1955 vyhral Spasskij majstrovstvá sveta juniorov v Antverpách.

Na medzipásmovom turnaji v Göteborgu 1955 skončil 7.-9., v turnaji kandidátov v Amsterdame 1956 bol 3.-7.

Na ďalšiu účasť v súťažiach MS musel čakať až do roku 1964. V roku 1958 sa pripravil o postup prehrou v poslednom kole majstrovstiev ZSSR a to isté sa mu stalo aj v roku 1961.

Vyhral pásmový turnaj v Moskve 1964, na medzipásmovom turnaji v Amsterdame 1964 bol 1.-4. V zápasoch kandidátov porazil vo štvrťfinále Paula Keresa 6:4(4:2, =4), v semifinále Jefima Gellera 5½:2½(3:0, =5). Vo finále porazil Michaila Taľa 7:4(4:1, =6), keď vyhral posledné tri partie.

V roku 1966 nastúpil Spasskij na zápas o titul majstra sveta proti Tigranovi Petrosianovi. Petrosian vyhral v pomere 12½:11½(4:3, =17), keď Spasskij zlyhal hlavne psychicky.

Zápasy kandidátov v roku 1968 Spasskij suverénne vyhral. Vo štvrťfinále porazil Gellera 5½:2½(3:0, =5), v semifinále Benta Larsena 5½:2½(4:1, =3) a vo finále Viktora Korčného 6½:3½(4:1, =5).

Zápas o titul MS s Petrosianom v roku 1969 sa pre Spasského začal zle – prehral už 1. partiu. Výhrami vo 4., 5. a 8. partii získal Spasskij dvojbodový náskok. Petrosian však odpovedal v 10. a 11. partii a bolo vyrovnané. V 17. partii išiel Spasskij znovu do vedenia, ktoré zvýšil po výbornej útočnej hre v 19. partii. V 20. partii Petrosian znížil, 21. partiu však Vyhral opôť Spasskij. V 23. partii Spasskij vo vyhratom postavení súhlasil s remízou, čo mu stačilo na celkové víťazstvo v zápase. Výhrou v pomere 12½:10½(6:4, =13) sa stal Boris Spasskij 10. majstrom sveta v šachu.

V roku 1972 bol Spasského súperom v boji o titul MS Američan Robert Fischer. Bolo to po prvýkrát po druhej svetovej vojne, čo hral v zápase o titul MS iný, ako sovietsky veľmajster. V tom čase bol Fischer najlepší šachista sveta, čo aj v zápase potvrdil. Spasskij prehral v pomere 8½:12½(3:7, =11)

V zápasoch kandidátov v roku 1974 vyhral vo štvrťfinále nad Američanom Robertom Byrnom 4½:1½(3:0, =3), v semifinále prehral s Anatolijom Karpovom 4:7(1:4, =6).

V zápasoch kandidátov v roku 1977 vyhral vo štvrťfinále nad Vlastimilom Hortom(v tom čase reprezentant ČSSR) 8½:7½(2:1, =13), v semifinále vyhral nad Lajosom Portischom 8½:6½(4:2, =9), vo finále prehral s Viktorom Korčným 7½:10½(4:7, =7).

Vo štvrťfinále zápasov kandidátov v roku 1980 hral nerozhodne s Lajosom Portischom v pomere 7:7(1:1, =12). O vyradení Spasského rozhodlo to, že Portisch svoju výhru dosiahol čiernymi kameňmi.

Na medzipásmovom turnaji v Toluce 1982 skončil 3(postupovali prví dvaja).

V turnaji kandidátov v Montpellier 1985 skončil 6.-7. a do finálových bojov nepostúpil.

Turnajové výsledky upraviť

Bukurešť 1953 4.-6., Moskva 1959 1.-3., Riga 1959 1., Mar del Plata 1960 1.-2., Capablancov memoriál Havana 1962 2.-3., Belehrad 1964 1., Soči 1964 4., 1965 1.-2., 1966 5.-6., 1967 1.-5., Hastings 1965/66 1.-2., Santa Monica 1966 1., Beverwijk 1967 1., Winnipeg 1967 3.-4., Palma de Mallorca 1968 2.-3., 1969 5., San Juan 1969 1., Leiden 1970 1., Amsterdam 1970 1.-2., Göteborg 1971 3., Vancouver 1971 (open) 1.(60 hráčov), Dortmund 1973 1.-3., Amsterdam 1973 4., Tallinn 1973 3.-6., 1975 2.-3., Soči 1973 2., Solingen 1974 3.-4., Moskva 1975 2., Bugojno 1978 1.-2., 1982 4.-5., 1984 4., 1986 4.-6., Montilla 1978 1., Mníchov 1979 1.-4., Buenos Aires 1979 5.-6., Tilburg 1979 5.-8., 1980 4.-5., Viedeň 1980 1.-2., Bad Kissingen 1980 2.-3., Linares 1981 5.-6., 1983 1., 1985 5., Turín 1982 5., Nikšič 1983 3.-4.(v partii porazil Kasparova), Reggio Emilia 1983/84 5.-7., 1986/87 2.-5., Londýn 1984 (open) 3.(113), Reykjavik 1985 1.-3., Brusel 1985 2., Sarajevo 1986 5., Solingen 1986 5., Viedeň 1986 (open) 4.(48), Cannes 1987 3.-4., New York 1987 (open) 7.(92), Welington 1988 1.-3., Svetový pohár Belfort 1988 4.-7., Salamanca 1991 2. Keresov memoriál Tallinn 1998 3.-5., Petrosianov memoriál Moskva 1998 3.-8., Zürich 2001 2.

V roku 1992 sa v bývalej Juhoslávii uskutočnil "odvetný zápas o majstra sveta" medzi Spasským a Robertom Fischerom, ktorý vyhral Fischer 17½:12½(10:5, =15).

Na majstrovstvách Francúzska bol 1990 4. a 1991 4.-5. V 80. rokoch hrával šachovú Bundesligu(Nemecko), v 90. rokoch francúzsku šachovú ligu. V rokoch 19921999 hrával v zápasoch veteránov proti šachistkám.

Majstrovstvá ZSSR upraviť

Majstrovstvá ZSSR družstiev hral v rokoch 1953 – 1975.

Reprezentácia ZSSR upraviť

Výsledky Spasského na ŠO.

Výsledky Spasského na ME družstiev.

V Zápase storočia v Belehrade 1970 hral na 1. šachovnici. Reprezentoval vo viacerých medzištátnych zápasoch.

Reprezentácia Francúzska upraviť

Výsledky Spasského na ŠO.

Odkaz upraviť

Spasskij bol šachista univerzálneho štýlu. Vedel výborne útočiť, aj brániť, hral dobre pozične, takže dokázal svoju hru prispôsobiť podľa súpera. Zohral mnoho výborných kombinačných partií. Jedna z najslávnejších je zo Zápasu storočia.

  • Bent Larsen – Boris Spasskij
  • Belehrad 1970
  • Nimcovičov-Larsenov útok, A01
  • 1. b3 e5
  • 2. Sb2 Jc6
  • 3. c4 Jf6
  • 4. Jf3?! e4
  • 5. Jd4 Sc5
  • 6. Jxc6 dxc6
  • 7. e3 Sf5
  • 8. Dc2 De7
  • 9. Se2?! O-O-O
  • 10. f4? Jg4!
  • 11. g3 h5
  • 12. h3 h4!
  • 13. hxg4 hxg3
  • 14. Vg1 Vh1!!
  • 15. Vxh1 g2
  • 16. Vf1 Dh4+
  • 17. Kd1 gxf1D+ Biely sa vzdal, proti matu nemá obranu.