Boubínský prales je národná prírodná rezervácia evidenčné číslo 24. Nachádza sa neďaleko obcí Včelná pod Boubínem a Horní Vltavice, okres Prachatice. Správa NPR CHKO Šumava. Celková plocha uvádzaná na oficiálnej stránke pralesa je 666,41 ha, na Ústrednom zozname ochrany prírody[1] je uvádzaná rozloha 685,8713 ha. Predmetom ochrany je bukovo-smrekový porast s javorom.

Boubínský prales
Národná prírodná rezervácia
Korene stromov v pralese sú nad zemou, pretože vyrastali na starom trúchnivejúcom kmeni, po ktorého rozložení zostane dolu prázdnu priestor.
Štát Česko Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Okres Prachatice
Lokalita Horní Vltavice, Včelná pod Boubínem
Nadmorská výška 874 - 1 362 m n. m.
Súradnice 48°58′37.4″S 13°48′43.4″V / 48,977056°S 13,812056°V / 48.977056; 13.812056
Rozloha 6,858713 km² (686 ha)
Vznik 1. január 1858
 - Vyhlásili Karol II. Schwarzenberg, Josef John
Správa NP Šumava a CHKO Šumava
Kód AOPK ČR 24
Wikimedia Commons: Boubínský prales
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Česko: Boubínský prales
Boubínský prales
Poloha na mape Česka

Dejiny upraviť

Boubínský prales bol chráneným územím vyhlásený v roku 1858 a je treťou najstaršou českou prírodnou rezerváciou (po Žofínskom pralese a Hojnej Vode). Hlavnú zásluhu na jeho ochrane mal Josef John - vtedajší lesmajster vimperských lesov schwarzenberského panstva. V roku 1933 prevzal boubínské lesy štát a potvrdil ochranu pralesa vyhlásením Štátnej prírodnej rezervácie Boubínský prales.

V minulosti býval prales hojne navštevovaným miestom. Najmä jeho najstaršia časť, ktorá leží pri Kaplickom potoku. V dobe, kedy bolo vykonané nové vyhlásenie SPR Boubínský prales (1958), prechádzalo po trase k Boubínskému jazierku a ku Kráľovi smrekov viac než sto tisíc návštevníkov ročne. To sa samozrejme odrazilo na okolitej prírode. V roku 1963 preto bolo jadro Boubínského pralesa (o rozlohe 47 ha) oplotené a návštevnosť obmedzená na určitú trasu v sprievode sprievodcu, v roku 1979 potom bolo toto jadro pre verejnosť uzavreté celkom.

Vegetácia upraviť

Porast tvoria najmä smreky, ale tiež jedľa, brest a javor.

Raritou Boubínského pralesa bol Kráľ smrekov. Dosiahol „vek“ 440 rokov, výšku 57 m a priemer okolo 160 cm. Bol zničený pri víchrici, ktorá oblasť postihla v roku 1970. Vek okolo 400 rokov však majú tiež ďalšie rozložité stromy v Boubínskom pralese. Spadnuté stromy sa nechávajú ležať, a okolo nich vyrastá ďalší nový porast.

Náučný chodník upraviť

Náučný chodník má necelé štyri kilometre a nachádza sa na ňom celkom osem zastávkových miest. Začína pri Boubínskom jazierku, potom vedie po vyznačených cestách. Jedno zo stanovísk návštevníkov zavedie k pozostatkom už zmieneného Kráľa smrekov. Chodník ďalej pokračuje po Lubenckej ceste. Jednotlivé zastávkové miesta informujú o kvetene a drevinách pralesa i celej Šumavy, o vtáctve i zvieratách, ktoré tu žijú.

Je možné prechádzať i ďalším územím Boubína - napríklad z Kubovej Hute vedie modrá turistická značka k Johnovmu kameňu, ktorý nesie meno iniciátora založenia rezervácie. Okolo Boubínského jazierka je značená trasa do Zátone, kde je okrem iného železničná stanica. V Idinej píle je informačné stredisko, kde je možné získať informácie o Boubínskom pralese.

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boubínský prales na českej Wikipédii.