Chorvátsky Grob

obec na Slovensku v okrese Senec

Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880. K obci patrí miestna časť Čierna Voda s kostolom sv. Jána Pavla II. z roku 2014.

Chorvátsky Grob
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Malokarpatsko
Nadmorská výška 141 m n. m.
Súradnice 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V / 48.227500; 17.290833
Rozloha 15,12 km² (1 512 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 690 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 508,6 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1214
Starosta Vladimíra Vydrová[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ 900 25
ŠÚJ 507911
EČV (do r. 2022) SC
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 45996310
Fax 45996320
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob
Webová stránka: chorvatskygrob.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky.

Počas tatárskeho vpádu roku 1241 sa časť obyvateľstva obce Monar odsťahovala a do obce sa už nevrátila. Dedina Monar bola aj v 14. storočí pravdepodobne vyľudnená, lebo ju znovu osídľovali. Tieto opustené domy obsadzovali nemeckí prisťahovalci. Chorvátsky Grob sa z tých čias spomína pod názvom Aysgruab. V roku 1545 španielske vojská kráľa Ferdinanda dedinu vypálili.

Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552, keď osídľovali spustošené miesta po Turkoch. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.

K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.

Súčasnosť upraviť

V roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov. Posledné sčítanie z roku 2021 ukázalo 6830 obyvateľov s trvalým pobytom. Podľa údajov samosprávy, dosiahol počet obyvateľov Chorvátskeho Grobu k 31.12. 2022 hodnotu 7289.

Demografia upraviť

údaje: [4]
Národnosť 2021 % 2001 % 1991 % 1921 1910 % 1880 %
Maďari 58 0,85 13 >0,5% 15 >0,5% 1 >0% 85 7% 25 3%
Slováci 6192 90,66 1546 91% 1539 98% 1193 99% 687 60% 223 26%
Rusíni 13 0,19 - - - - - - 23 2% - -
Rómovia 1 0,01 - - 1 >0% - - - - - -
Ukrajinci 17 0,25 1 >0% - - - - - - - -
Česi 39 0,57 9 >0,5% 12 >0,5% - - - - - -
Nemci 8 0,12 3 >0% 1 >0% - - 9 >0,5% 11 1%
Poliaci 10 0,15 1 >0% 1 >0% - - - - - -
Chorváti 10 0,15 14 (10) >0,5% 2 >0% 5 >0% 333 (330) 29% 602 (545) 70%
nezistení 380 5,56 - - - - - - - - - -
CELKOM 6830 - 1587 - 1571 - 1199 - 1137 - 861 -

2011 upraviť

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 6830
slovenský 6158
nezistený 375
chorvátsky 14
ostatné 12
maďarský 61
český 46
 
Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2011.
vierovyznanie počet
spolu 6830
Rímskokatolícka cirkev 3037
bez vyznania a nezistení 2796
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 203
ostatné 38
Gréckokatolícka cirkev 116
 
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1910 upraviť

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910

V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.

Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.

jazyk počet hovoriacich
spolu 1137
slovenský 687
chorvátsky 330
maďarský 85
rusínsky 23
nemecký 9
ostatné 3
 
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.
vierovyznanie počet
spolu 1137
Rímskokatolícka cirkev 1100
Gréckokatolícka cirkev 23
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 14
 
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.

1880 upraviť

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880

Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 861
chorvátsky 545
slovenský 223
nezistení 49
maďarský 25
nemecký 11
ostatné 8
 
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Verejná doprava upraviť

Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť ARRIVA zo Zlatých pieskov linkami 525 a 527 (cez miestnu časť Čierna Voda) a linkou 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Obec tiež obsluhuje nočná linka 598 premávajúca z Hodžovho nám. Autobusy premávajú podľa cestovného poriadku zverejneného na stránke IDSBK - [1]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDS BK. Obec Chorvátsky Grob je v IDS BK zóne 525 a miestna časť Čierna Voda v zóne 610.

Výsledky komunálnych volieb 2022 upraviť

V komunálnych voľbách 2022 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu JUDr. Mgr. Vladimíru Vydrovú. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť