Club Atlético Newell's Old Boys
Club Atlético Newell's Old Boys, skrátene Newell's Old Boys, je argentínsky športový klub so sídlom v meste Rosario. Newell's Old Boys vyhral spolu 6 titulov v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Marcelo Bielsa. V súčasnosti hráva najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera División.
| Newell's Old Boys | |||
 | |||
| Celý názov | Club Atlético Newell's Old Boys | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | La Lepra (Malomocní) | ||
| Založený | 3. novembra 1903 | ||
| Štadión | Estadio Marcelo Bielsa, Rosario, Argentína | ||
| Kapacita | 42 000 | ||
| Predseda |  Eduardo Bermúdez | ||
| Tréner | Juan Manuel Llop | ||
| Liga | Primera División | ||
| 2016/17 | Primera División, 9. miesto | ||
| |||
História upraviť
Klub bol založený 3. novembra 1903. Jedným zo zakladateľov bol Claudio Newell, učiteľ z miestnej školy Colegio Comercial Anglicano Argentino, ktorý zvolal žiakov a učiteľov, aby sa podieľali na založení nového športového klubu. Vybrané meno pre klub malo symbolizovať vzdanie úcty životu Isaaca Newella, čo bol anglický učiteľ, ktorý je považovaný za jedného z priekopníkov futbalu v Argentíne. Posledná časť názvu "old boys" sa viaže k absolventom školy a teda názov "Newell's Old Boys" mal odkazovať na absolventov Newellovej školy[1]. Prvé družstvo bolo skutočne tvorené absolventmi školy. Klub sa často označuje ako "leprosos", teda malomocní, pretože tím bol v 20. rokoch 20. storočia pozvaný na charitatívny zápas proti svojmu najväčšiemu rivalovi, klubu Rosario Central a výťažok z tohto zápasu sa mal použiť na podporu ľudí trpiacich leprou v miestnej nemocnici. Rosario Central však pozvanie na zápas odmietlo, takže tento bol odvolaný.
Začiatky klubu upraviť
V roku 1905 bola založená miesta liga pod názvom "Liga Rosarina de Football". Do tejto súťaže sa zapojilo viacero miestnych klubov po pozvaní prezidenta Newell's Old Boys. Trofej pre víťaza bola darovaná starostom mesta Rosario Santiagom Pinascom, po ktorom neskôr dostal pohár svoje meno. Klub vyhral hneď prvý ročník tejto súťaže, keď nenašiel premožiteľa. V tej dobe sa hralo aj historicky prvé mestské derby mesta Rosario nazývané Clásico Rosarino, kde sa stretáva Newell's Old Boys so svojim mestským rivalom Rosario Central. Tento zápas vyhral Newell's Old Boys 1:0[2]. Klub vyhral aj druhý ročník miestnej ligy. V roku 1911 hral Newell's Old Boys prvýkrát aj národný pohár (v tej dobe sa nazýval Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires), ktorý do vtedy hrali iba kluby z Buenos Aires. Túto súťaž v sezóne 1911 klub vyhral. Ligu Rosarina hral klub aj naďalej, pričom patril k tým úspešnejším, keď vyhral aj sezóny 1907, 1909, 1910, 1911, 1913, 1918, 1921, 1922 a 1929. V rámci druhej miestnej súťaže menom Trofeo Luciano Molinas vyhral klub ročníky 1931, 1933, 1934 a 1935, čím nadviazal na úspechy v Liga Rosarina. Avšak až do sezóny 1938 hrával Newell's Old Boys iba regionálne súťaže, predovšetkým v rámci samotného mesta Rosario.
Vstup do najvyššej súťaže upraviť
V roku 1938 predstavitelia klubu požiadali argentínsku futbalovú federáciu o možnosť hrať najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž. Futbalová federácia súhlasila a Newell's Old Boys sa zúčastnil už sezóny 1939, tu skončil na výbornom štvrtom mieste[3]. Spolu s Newell's Old Boys sa súťaže premiérovo zúčastnil aj jeho rival Rosario Central. Spolu s hraním v prvej lige pokračoval Newell's Old Boys aj v účasti vo svojej regionálnej súťaži v meste Rosario. Túto však hrali iba jeho amatérski hráči. V sezóne 1941 obsadil klub v prvej lige tretie miesto. Štvrté miesto obsadil v sezóne 1942[4], inak v 40. rokoch 20. storočia obsadzoval klub spravidla miesta v strede ligovej tabuľky. V 50. rokoch sa klubu veľmi nedarilo, v sezónach 1952, 1953 a 1958 skončil predposledný. Zlá forma vyvrcholila v sezóne 1960, kedy skončil Newell's Old Boys v lige úplne posledný a zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[5]. V druhej lige získal hneď v prvej sezóne klub najviac bodov, no bolo mu odpočítaných desať bodov a tak obsadil iba piate miesto, rovnako dopadol aj v nasledujúcom roku. Body boli klubu odpočítané z dôvodu, že sa mali jeho predstavitelia pokúsiť manipulovať zápasy druhej ligy vo svoj prospech[6]. Klub bol úspešný až v ročníku 1963, keď postúpil po zásahu argentínskej futbalovej federácie, ktorá vyhovela protestu klubu proti zamietnutiu jeho postupu zo sezóny 1961[7]. V sezóne 1964 hral klub opäť najvyššiu súťaž, no opäť skončil posledný. V danom ročníku však nezostupoval žiadny klub, keďže sa mala prvá liga rozširovať. V sezóne 1967 hral klub play-off o udržanie sa v najvyššej súťaži, v ktorom bol úspešný. Do konca 60. rokov sa Newell's Old Boys umiestňoval v strede ligovej tabuľky.
Cesta za prvým titulom a ďalšie úspechy upraviť
70. roky začal klub oveľa lepšie ako dekády pred tým. V sezóne 1971 bol klub v časti Nacional vo svojej skupine na druhom mieste[8]. Úspech sa dostavil už v sezóne 1974, keď klub zvíťazil v časti Metropolitano a získal tak svoj prvý majstrovský titul[9]. V nasledujúcom ročníku však skončil Newell's Old Boys znova iba v strede tabuľky. V sezóne 1977 sa klub dostal do semifinále časti Nacional. 70. roky zakončil klub opätovnou účasťou v semifinále časti Nacional. Okrem titulu v ročníku 1974 však nedosiahol iný úspech. V tomto období vyšli z klubu viacerí známi odchovanci, napríklad Jorge Valdano a Américo Gallego. 80. roky začal Newell's Old Boys tretím miestom v časti Metropolitano sezóny 1981. V sezóne 1985/86 obsadil klub v prvej lige druhé miesto. V nasledujúcej sezóne bol znova druhý, no titul vyhral najväčší rival tím Rosario Central. V sezóne 1987/88 konečne Newell's Old Boys dosiahol majstrovský titul, keď vyhral prvú ligu s pomerne veľkým náskokom[10]. O rok neskôr však klub obsadil až dvanáste miesto. V roku 1988 hral klub juhoamerickú obdobu európskej Ligy Majstrov Copa Libertadores. Tu sa mu veľmi darilo, prebojoval sa až do finále, kde však prehral s uruguajským klubom Nacional. V 80. rokoch vyprodukoval klub ďalších slávnych odchovancov ako Gabriel Omar Batistuta, Abel Balbo, Roberto Sensini a Mauricio Pochettino. V sezóne 1990/91 vyhral Newell's Old Boys svoj tretí majstrovský titul, keď vyhral časť Apertura[11]. V nasledujúcej sezóne vyhral časť Clausura a získal ďalší majstrovský titul[12]. V roku 1992 hral klub znova finále Copa Libertadores, kde prehral až po penaltách s brazílskym klubom São Paulo. Toto bolo najbližšie, čo bol Newell's Old Boys k zisku medzinárodnej trofeje. V sezóne 1992/93 skončil klub v časti Apertura na poslednom mieste. Až do konca 90. rokov však klub končil zväčša v strede ligovej tabuľky, no v tejto dekáde sa mu podarilo znova vychovať viacerých výborných hráčov ako Walter Samuel, Gabriel Heinze a Maxi Rodríguez. V roku 1993 hral za klub niekoľko zápasov aj legendárny Diego Maradona. V roku 1994 začínal v klube ako žiak aj Lionel Messi a Newell's Old Boys je do súčasnosti jediným argentínskym klubom, za ktorý Messi hral. Na titul musel Newell's Old Boys čakať až do sezóny 2004/05, keď vyhral časť Apertura[13]. V sezóne 2012/13 vyhral klub časť Torneo Final. V tomto ročníku sa hralo aj superfinále medzi víťazmi oboch častí súťaže, kde však Newell's Old Boys nebol úspešný[14]. V posledných rokoch však klub končil zväčša v strede ligovej tabuľky. V sezóne 2016/17 obsadil Newell's Old Boys deviate miesto.
Farby a znak klubu upraviť
Vo svojich začiatkoch používal klub podobne ako iné tímy dres bielej farby spolu s bielymi trenírkami. Už v roku 1903 však bolo stanovené, že Newell's Old Boys bude používať červeno-čierne dresy. Tieto farby používa klub do súčasnosti. Červená a čierna farba bola vybraná z dôvodu, že sa jednalo o farby krajín pôvodu Newella a jeho manželky, teda Veľkej Británie a Nemecka.
Klubový znak je taktiež červeno-čiernej farby. Pôvod týchto farieb pochádza už z 19. storočia, keď bola založená škola Isaaca Newella. Pôvodne bol tento znak rozdelený na štyri časti, vľavo hore na červenom pozadí bol pár krídel, čo predstavovalo rímskeho boha obchodu. Vpravo hore na čiernom pozadí bola silueta lampy, čo predstavovalo múdrosť. Vľavo dolu bol znak Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska. Vpravo dolu zas bola symbolická vlajka Argentíny. Súčasný znak je stále v rovnakých červeno-čiernych farbách, no obsahuje písmená NOB, teda Newell's Old Boys.
Štadión upraviť
Prvé ihrisko bolo na ulici Boulevard Humberto 1 v meste Rosario. V roku 1911 otvoril klub svoj štadión Estadio Marcelo Bielsa. Tento bol nazývaný El Coloso del Parque, teda Kolos parku, nemal však žiadne oficiálne meno až do roku 2009, kedy bol pomenovaný po slávnom odchovancovi klubu Marcelovi Bielsovi. V roku 1997 došlo k renovácií štadióna a jeho kapacita sa upravila na 50 000 divákov. Neskôr sa kapacita znížila na 42 000 miest.
Rivalita a fanúšikovia upraviť
Tradičným rivalom klubu od začiatkov jeho existencie je Rosario Central, čo je ďalší klub z mesta Rosario. Tieto tímy spolu hrávajú derby Clásico Rosarino. Vo vzájomných stretnutiach bol zatiaľ úspešnejší klub Rosario Central, ktorý vyhral viac zápasov.
Úspechy upraviť
Národné upraviť
Liga upraviť
- Primera División (6): 1974 Metropolitano, 1987/88, 1990/91, 1992 Clausura, 2004 Apertura, 2013 Final
Národný pohár upraviť
- Copa de Honor Municipalidad de Buenos Aires (1): 1911
- Copa Ibarguren (1): 1921
- Copa Adrián C. Escobar (1): 1949
Regionálne ligy upraviť
- Liga Rosarina:
- Copa Santiago Pinasco (2): 1905, 1906
- Copa Nicaso Vila (9): 1907, 1909, 1910, 1911, 1913, 1918, 1921, 1922, 1929
- Asociación Rosarina:
- Trofeo Luciano Molinas (4): 1931, 1933, 1934, 1935
- Copa Estímulo (1): 1925
Zostava upraviť
Aktuálne k dátumu: 19. februára 2016
|
|
Referencie upraviť
- ↑ 1884 - 1903. Pioneros del fútbol nacional [online]. newellsoldboys.com.ar, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online. Archivované 2017-08-08 z originálu.
- ↑ 1905. Newell’s da el puntapié inicial del fútbol rosarino. [online]. newellsoldboys.com.ar, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online. Archivované 2017-08-08 z originálu.
- ↑ Argentina - Domestic Championships 1939 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1942 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina - First Division A 1960 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level 1961 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina Second Level 1963 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1971 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1974 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1987/88 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1990/91 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 1991/92 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2004/05 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
- ↑ Argentina 2012/13 [online]. rsssf.com, [cit. 2017-08-08]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Club Atlético Newell's Old Boys
Externé odkazy upraviť
Zdroje upraviť
- Club Atlético Newell's Old Boys, 1884 - 1903. Pioneros del fútbol nacional. [online]. newellsoldboys.com.ar, [cit. 2017-08-10]. Dostupné online. Archivované 2017-08-08 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Newell's Old Boys na anglickej Wikipédii.