Cookove ostrovy
Cookove ostrovy (po anglicky: Cook Islands; zastarano: Cookove ostrovy a Manihiki, Cookovo súostrovie [a Manihiki] , Cookov archipel [a Manihiki], Herveyova skupina [a Manihiki], Herveyho ostrovy [a Manihiki]; po anglicky zastarano: Cook's Archipelago [and Manihiki], Hervey Islands [and Manihiki], Harvey Islands [and Manihiki], Mangaia Archipelago [and Manihiki] [1][2][3][4][5][6][7]) sú súostrovie v Tichom oceáne a samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu, súčasť Novozélandského kráľovstva.
| Cookove ostrovy | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Te Atua Mou E (Boh je pravda) | |||||
_(Polynesia_centered).svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | |||||
| • krátky | Kūki 'Āirani, Cook Islands (angl.) | ||||
| Hlavné mesto | Avarua 21°12′ j.š. 159°46′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Avarua | ||||
| Úradné jazyky | angličtina (úr. j.), maorijčina Cookových ostrovov
| ||||
| Štátne zriadenie Zástupca kráľovnej |
voľne pridružený štát Tom Marsters | ||||
| Vznik | 4. august 1965 (Cookove ostrovy sa tým stali samosprávne a voľne pridružené k Novému Zélandu) | ||||
| Susedia | Kiribati, Tokelau, Americká Samoa, Niue, Tonga, Francúzska Polynézia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
236,7 km² (210.) km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2006) • hustota (2016) |
17 379 19 569 42/km² (124.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 183,2 mil. $ (nie je zaradené.) 9 100 $ (nie je zaradené.) | ||||
| Mena | Novozélandský dolár (existujú aj lokálne mince $5, $2 a $1, ktoré sa inde ako na ostrovoch použiť nemôžu) (NZD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-10) neznáme (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | COK / CK | ||||
| Internetová doména | .ck | ||||
| Smerové telefónne číslo | +682 | ||||
Súradnice: 21°14′00″J 159°47′00″Z / 21,233333333333°J 159,78333333333°Z
Tvorí ich 15 malých ostrovov v Tichom oceáne s celkovou rozlohou 240 kilometrov štvorcových.
Majú 19 569 obyvateľov, z ktorých väčšina sú Maorijovia, ktorých v roku 1823 európski misionári obrátili na kresťanstvo. Hlavné mesto je Avarua a leží na ostrove Rarotonga.
Dejiny upraviť
Prvý európsky kontakt s Cookovými ostrovmi sa uskutočnil v roku 1595, kedy Španiel Álvaro de Mendaña de Neira pristál na severnom ostrove Pukapuka. V roku 1606 pristáli Španieli pod portugalskou vlajkou vedení kapitánom Pedrom Fernandezom de Quiros na ostrove Rakahanga. Briti pristáli po prvý raz v roku 1764 na ostrove Pukapuka a pomenovali ho Danger Island, pretože sa im nepodarilo pristáť na ostrove.
Medzi rokmi 1773 až 1779 boli južné ostrovy súostrovia Jamesom Cookom viackrát navštívené, pričom bola Rarotonga, hlavný ostrov súostrovia, uvidená po prvýkrát. Slávny kapitán William Bligh pristál s loďou Bounty v roku 1789 na Aitutaki. Pritom priviezol na ostrovy chlebovník. James Cook dal prvému ostrovu, na ktorom pristál Manuae, meno Hervey Islands. Meno Cookove ostrovy dali ostrovom Rusi na počesť Jamesa Cooka. Po prvý raz sa objavilo na ruských mapách.
V septembri/októbri roku 1813 pristáli prví európski úradníci s loďou Endeavour na Cookových ostrovoch. Potom, v roku 1814, pristála Cumberland s obchodníkmi z Nového Zélandu a Austrálie, ktorí hľadali santalové drevo. Na Rarotonge nenašli žiadne, ale vypukli spory medzi námorníkmi a ostrovanmi. Mnohí boli zabití, medzi nimi aj priateľka kapitána Ann Butchers. Zjedli ju a jej kosti vystavili. Je to jediná známa európska žena, ktorú kanibali na Cookových ostrovoch zabili a zjedli.
Historické názvy upraviť
Historicky sa názvom Cookove ostrovy označovali len dnešné Južné Cookove ostrovy. Dnešné Severné Cookove ostrovy sa považovali za samostatné súostrovie, často uvádzané pod názvom (ostrovy/skupina) Manihiki. Dnešný význam termínu Cookove ostrovy sa postupne presadil v 20. storočí, keďže v rámci Nového Zélandu (t.j. od roku 1901) tvorili (a dodnes tvoria) Južné aj Severné Cookove ostrovy spoločnú administratívnu jednotku pod názvom Cookove ostrovy.
Geografia upraviť
Cookove ostrovy sa delia na južnú skupinu Rarotonga (hlavný ostrov), Aitutaki, Atiu, Mangaia, Manuae, Mauke, Mitiaro, Palmerston a Takutea a severnú skupinu s ostrovmi Manihiki, Nassau, Penrhyn (Tongareva), Pukapuka, Rakahanga a Suvorov. Niektoré sú veľmi nízke, vďaka koralovým útesom veľmi ťažko prístupné ostrovy. Ostatné sú vysoké a zarastené hustou vegetáciou. Rastú na nich kokosové palmy a chlebovníky. Severná skupina ostrovov sa skladá väčšinou z atolov.
15 ostrovov a dva útesy sa delia do nasledovných skupín:
- Južné Cookove ostrovy:
- Nga-Pu-Toru (názov skupiny pre najvýchodnejšie ostrovy Južných Cookových ostrovov):
- Zvyšné ostrovy Južných Cookových ostrovov:
- Aitutaki
- Mangaia
- Rarotonga
- Palmerston
- Manuae
- Winslow Reef (ponorený pod hladinou oceánu)
- Severné Cookove ostrovy:
Ostrovy v roku 1888 Anglicko „vzalo pod ochranu“ a v roku 1900 anektovalo. Politicky sú odvtedy samosprávnym územím Nového Zélandu, ktorý má na starosti obranu a zahraničnú politiku.
Status Cookových ostrovov je zvláštny. Cookove ostrovy sú samosprávne územie voľne pridružené k Novému Zélandu. Tento status si Cookove ostrovy zvolili v referende, ktoré bolo kontrolované OSN a schválené rezolúciou 1514 (XV), jednomyseľne prijatou Valným zhromaždením OSN.
Cookove ostrovy sa spravujú samé. Ich zákony sú od Nového Zélandu nezávislé. Zákonná a výkonná moc nemá žiadne obmedzenia od Nového Zélandu. Štátna príslušnosť Cookových ostrovov ale neexistuje, obyvatelia Cookových ostrovov sú občania Nového Zélandu.
Cookove ostrovy sú suverénnym subjektom medzinárodného práva, plnoprávne vstupujúcim do medzinárodných vzťahov. Najväčšou prekážkou členstva Cookových ostrovov v OSN je neexistencia občianstva Cookových ostrovov. Z tohto dôvodu niektoré štáty (napr. Japonsko) odmietajú nezávislosť Cookových ostrovov uznať.
Viacero štátov ale už s Cookovými ostrovmi diplomatické styky ako s nezávislým štátom (napr. väčšina krajín západnej a južnej Európy, India, Čína a Austrália) udržiava.
Na základe dohody z roku 1973 prevzal Nový Zéland zahraničné zastúpenie a obranu Cookových ostrovov. Dnes majú Cookove ostrovy vlastnú nezávislú zahraničnú politiku.
Oficiálnym platidlom je na Cookových ostrovoch novozélandský dolár, ktorého ISO 4217 kód je NZD. Okrem novozélandského dolára je používaný aj dolár Cookových ostrovov, čo je miestna verzia novozélandského dolára, ktorá je pevne naviazaná na materskú menu a je platná len na ostrovoch.
Obyvateľstvo upraviť
Obyvatelia Cookových ostrovov sú väčšinou Polynézania. Patria do niekoľkých etnických skupín, ktoré tvoria spoločenstvo jednotlivých ostrovov alebo ostrovných skupín. Hovoria niekoľkými polynézskymi jazykmi a dialektmi. V posledných rokoch sa rôzne skupiny zlučujú do jednej etnickej komunity. Polynézania z Cookových ostrovov vyznávajú prevažne protestantizmus (85 %) a katolicizmus (12 %). K ich tradičným aktivitám patrí pestovanie kokosových paliem, citrusových plodov, rybolov a lov perál. Každý rok navštívi Cookove ostrovy asi 30 000 zahraničných turistov, čo je pre ostrovy ďalší zdroj príjmov.
Náboženstvo upraviť
- Protestantizmus: 67,28 %
- Kalvinizmus: 55 %
- Adventisti siedmeho dňa: 7,2 %
- Zhromaždenia Božie: 3 %
- Katolicizmus: 18,7 %
- Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní: 6,15 %
- Svedkovia Jehovovi: 2,68 %
- bahaizmus: 1%
Politický systém upraviť
Cookove ostrovy sú samosprávna parlamentná demokracia voľne pridružená k Novému Zélandu. Hlavou štátu je kráľ Karol III., ktorého funkcia je vykonávaná zástupcom kráľa Sir-om Frederickom Goodwinom. Zákonodarným orgánom je 24-miestny parlament, ktorý sa volí vo všeobecných voľbách na päťročné obdobie.
Podľa ústavy z roku 1965 sú Cookove ostrovy voľne pridružený štát k Novému Zélandu (každá zo strán môže zmluvu o voľnom pridružení kedykoľvek ukončiť). Vláda Cookových ostrovov má plnú právomoc nad vnútornými záležitosťami a čiastočnú aj nad vonkajšími záležitosťami. Nový Zéland je zodpovedný za obranu Cookových ostrovov a zahraničné zastúpenie (ale svoje kroky musí prekonzultovať s vládou Cookových ostrovov). Cookove ostrovy majú právo na nadviazanie diplomatických vzťahov s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami (sú členom, napr. aj SZO a UNESCO, nadviazali diplomatické vzťahy s 28 krajinami). Vzhľadom na svoj špecifický status, sú Cookove ostrovy často považované za nezávislý štát, ale samotná vláda považuje územie Cookových ostrovov bez nezávislosti.
Štáty, s ktorými majú Cookove ostrovy diplomatické vzťahy: Česko (2008), Austrália (1994), Belgicko (2005), Bosna a Hercegovina (1996), Čína (1997), Fidži (1998), Francúzsko (2000), Španielsko (1998), India (1998), Írsko (2008), Izrael (2008), Jamajka (2003), Kuba (2002), Malajzia (1992), Nauru (1994), Nemecko (2001), Nórsko (1998), Nový Zéland (1993), Papua-Nová Guinea (1995), Portugalsko (1995), Južná Afrika (1996), Švajčiarsko (2005), Thajsko (2005), Východný Timor (2002), Turecko (2008), Európska únia (2001), Vatikán (1999) a Taliansko (2002).
Hlavy štátu upraviť
| Obdobie vlády | Meno | Dynastia | Dátumy |
|---|---|---|---|
| 1837 – 1901 | Viktória | Hannoverská | 1819 – 1901 |
| 1901 – 1910 | Eduard VII. | Sasko-koburská | 1841 – 1910 |
| 1910 – 1936 | Juraj V. | Windsorská | 1864 – 1936 |
| 1936 | Eduard VIII. | Windsorská | 1894 – 1972 |
| 1936 – 1952 | Juraj VI. | Windsorská | 1895 – 1952 |
| 1952 – 2022 | Alžbeta II. | Windsorská | 1926 – 2022 |
| 2022 – súčasnosť | Karol III. | Windsorská | 1948 – súčasnosť |
Referencie upraviť
- ↑ Cookovy ostrovy; Manahiki; Polynesie. In: Masarykův slovník naučný
- ↑ Polynézia; mapa Austrália a Oceánia. In: Slovenský náučný slovník
- ↑ ROSS, J. M. (ed.). The globe encyclopaedia of universal information, Vol. II. [s.l.] : [s.n.], 1877. 624 s. S. 239. [1]
- ↑ JURÍČEK, J. M.R. Štefánik: životopisný náčrt, Bratislava: Mladé letá, 1969, S. 73
- ↑ Cook Islands; Manahiki. In: Encyclopaedia Britannica 1911 [2], [3]
- ↑ [4]
- ↑ Cookarchipel. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 1. Leipzig 1911., S. 364. [5]
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cookove ostrovy
![[4]](http://images.zeno.org/Meyers-1905/I/big/Wm15280a.jpg){kind=link}