Cygnus X-1
Cygnus X-1 je zdroj röntgenového žiarenia v súhvezdí Labuť a prvý objekt identifikovaný ako čierna diera.[1][2] Je to masívna rōntgenová dvojhviezda a zhoduje sa s hviezdou HDE 226868, čo je premenná hviezda o hviezdnej veľkosti 8,9.[3] Jej vzdialenosť od Zeme je približne 6 000 ±375 svetelných rokov[4]. Ide o druhú najbližšiu objavenú čiernu dieru, bližšie je už iba binárna dvojhviezda A0620-00.
Je to prvý objavený röntgenový zdroj v súhvezdí Labuť. Zároveň ide jeden z najsilnejších zdrojov röntgenového žiarenia na oblohe[1]. Bol objavený röntgenovým detektorom vyneseným nad atmosféru dvoma suborbitálnymi raketami Aerobee v roku 1964[5]. Cygnus X-1 je tesná dvojhviezda. Jej viditeľná zložka je veľmi svietivý nadobor spektrálneho typu O9,7 HDE 226868, vzdialený 2 kpc a hmotnosťou ∼30 M☉[5]. Jeho radiálna rýchlosť sa pravidelne mení s periódou 5,6 dňa, čo vieme z posuvu spektrálnych čiar. Môžeme ju teda nazvať spektroskopickou dvojhviezdou. Nadobor totiž obieha okolo neviditeľnej zložky. Neviditeľnou zložkou je čierna diera s hmotnosťou 15 hmotností Slnka[6]. Žiariaci obor a neviditeľná čierna diera spolu tvoria röntgenovú dvojhviezdu. Plazma žeravého nadobra dopadá na akréčny disk, ktorý veľkou rýchlosťou obieha okolo čiernej diery. V mieste dopadu sa disk zohrieva na teplotu niekoľkých miliónov °C. Zdrojom intenzívneho röntgenového žiarenia je vysokotepelná plazma (∼107 K) akréčneho disku, konkrétne pri uvoľnení gravitačnej energie, keď plyn klesne na povrch čiernej diery[2]. Cygnus X-1 má vyše dvojnásobnú hmotnosť ako neutrónové hviezdy. To bol pádny dôkaz toho, že neviditeľnou zložkou tejto dvojhviezdy je čierna diera. Ďalšia čierna diera bola nájdená až o 10 rokov neskôr.
Ďalšia röntgenová dvojhviezda v súhvezdí Labuť je Cygnus X-3.
Referencie upraviť
- ↑ a b BAMBI, Cosimo. Black Holes: A Laboratory for Testing Strong Gravity. [s.l.] : Springer, 2017. 340 s. ISBN 978-981-10-4524-0. (po anglicky)
- ↑ a b BRADT, Hale. Astrophysics Processes (The Physics of Astronomical Phenomena). [s.l.] : Cambridge University Press, 2008. 504 s. ISBN 978-0-521-84656-1.
- ↑ PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Labuť, s. 182.
- ↑ REID, Mark J.. THE TRIGONOMETRIC PARALLAX OF CYGNUS X-1 [online]. iopscience.iop.org, 2011 November 9, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
- ↑ a b FALANGA, Maurizio; BELLONI, Tomaso; CASELLA, Piergiorgio; GILFANOV, Marat; JONKER, Peter, KING, Andrew The Physics of Accretion onto Black Holes. [s.l.] : Springer, 2014. 489 s. ISBN 978-1-4939-2227-7. (po anglicky)
- ↑ Chandra :: Photo Album :: Cygnus X-1 :: November 17, 2011 [online]. chandra.harvard.edu, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
