Cyprusovité
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Cyprusovité (lat. Cupressaceae) je čeľaď borovicorastov.
| Cyprusovité | |
 Cupressus sempervirens | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Charakteristika upraviť
Sú to zväčša ihličnaté stromy, alebo kry. Drevo a listy sú často aromatické. Listy až na niekoľko výnimiek neopadavé, jednoduché, striedavé, protistojné alebo praslenovito usporiadané, šupinovité kratšie ako 1 mm až čiarkovité, ihlicovité, do 3 cm dlhé so živicovými kanálikmi. Na plochých konároch sa často vyskytujú odlišné šupinovité listy. Sú to jednodomé rastliny s výnimkou rodu Juniperus, ktorý zahŕňa dvojdomé rastliny. Samčie šištice so špirálovito usporiadanými alebo protistojnými mikrosporofylmi. Mikrosporángia po 2 – 10 na spodnej strane mikrosporofylu. Peľové zrnká bez vzušných vakov. Samičie šištice so štítovitými alebo prisadnutými semennými šupinami, dužinatými v rode Juniperus, spojené s podpornými šupinami, vajíčok 1 – 20 na vrchnej strane šupín, vajíčka zvyčajne priame na mikropyle orientované smerom von zo šištice. Šišky dozrievajú v priebehu 1 – 3 rokov. Semená s 2 – 3 krátkymi bočnými krídlami, pri niektorých rodoch krídlo chýba. Klíčne listy sú 2 až 15.
Rozšírenie upraviť
Je to kozmopolitná čeľaď. Tri štvrtiny druhov sa vyskytujú na severnej pologuli, rastú v rôznych prostrediach, od močiarov až po suché stanovištia, od úrovne mora až po vysoké hory.
Rody upraviť
- Actinostrobus
- Athrotaxis
- Callitris
- Callitropsis (Cupressus)
- Calocedrus
- Cryptomeria
- Cunninghamia – ostrolistec
- Cupressus – cyprus
- Diselma
- Fitzroya
- Fokienia
- Glyptostrobus
- Chamaecyparis – cypruštek
- Juniperus – borievka
- Libocedrus
- Metasequoia – metasekvoja
- Microbiota – mikrobiota
- Neocallitropsis
- Papuacedrus (Libocedrus)
- Pilgerodendron (Libocedrus)
- Platycladus
- Sequoia
- Sequoiadendron
- Taiwania
- Taxodium
- Tetraclinis
- Thuja – tuja
- Thujopsis
- Widdringtonia
Juniperus communis (borievka obyčajná) upraviť
Nájznámejším zástupcom na Slovensku je takmer po celej severnej pologuli rozšírená Juniperus communis – borievka obyčajná. Je to nízky ker alebo malý strom, s odstávajúcimi, pichľavými ihlicami dlhými do 15 mm, ktoré vyrastajú v trojpočetných praslenoch. Poskytuje dužinaté šišky galbuly, ktoré sa využívajú ako korenie a základná surovina na výrobu niektorých liehovín (borovička, gin). Drevo je vyhľadávaným materiálom pre rezbárske práce.
Juniperus sabina – (borievka netatová) upraviť
Ohrozeným a zákonom chráneným druhom je Juniperus sabina – borievka netatová. Ide o ker s poliehavými konármi a prevažne šupinovitými listami. V Pieninách predstavuje pravdepodobne relikt z medziľadovej doby. Je prudko jedovatá – obsahuje sabinol v éterickom oleji.
Thuja occidentalis – (tuja západná) upraviť
V parkoch, na cintorínoch a v záhradach sa často (v Európe od roku 1545) pestuje severoamerický druh Thuja occidentalis – tuja západná zo Severnej Ameriky a Platycladus orientalis – tujovec východný, pôvodom z Číny a Kórey (v Európe od roku 1752). Tieto druhy majú šišky so škridlicovito sa prekrývajúcimi šupinami.
Cupressus – (cyprus) a Chamaecyparis – (cypruštek) upraviť
Rody Cupressus – cyprus a Chamaecyparis – cypruštek majú šišky guľovité, so štítkovite usporiadanými semennými šupinami. U nás sa najčastejšie pestuje severoamerický druh Chamaecyparis lawsoniana – cypruštek lawsonov, vysoký strom s nápadne purpurovými samčími šišticami.
Sequoia sempervirens – (sekvoja vždyzelená) upraviť
Do čeľade Cupressaceae patria aj najvyššie a najmohutnejšie stromy na Zemi. Sequoia sempervirens – sekvoja vždyzelená s jedincami vysokými až 112 m a kmeňmi hrubými až 6,7 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii a Oregone.
Sequoiadendron giganteum – (sekvojovec mamutí) upraviť
Sequoiadendron giganteum – sekvojovec mamutí, až 106 m vysoký a s kmeňom hrubým až 11,4 m v priemere, sa vyskytuje v Kalifornii. Niektoré druhy sa dožívajú 2000 až 3000 rokov.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cyprusovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Cyprusovité
