Durmitor
Durmitor je pohorie na severe Čiernej Hory pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou. Je súčasťou Dinárských hôr. Najvyšším vrcholom Durmitoru je Bobotov kuk (2 523 m). Krajina je pustá, rastie tu prevažne tráva, borovica horská a rôzne druhy machov. Celá oblasť je tvorená vápencom rovnako ako celé jadranské pobrežie Chorvátska a Bosny.
| Durmitor National Park* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Štát |  Čierna Hora
|
| Typ | prírodná pamiatka |
| Kritériá | vii, viii, ix |
| Identifikačné č. | 100 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| História zápisu | |
| Zápis | 1980 (4. zasadnutie) |
| Dodatky | 2005 |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Geológia upraviť
Pohorie sa z geologického hľadiska skladá zo silno zvrásnených druhohorných vápencov, ktoré sú značne poznamenané činnosťou dávnych ľadovcov a tektonikou. Medzi početné krasové javy tu patria závrty, jaskyne, priepasti.
Ochrana prírody upraviť
V pohorí sa nachádza 19 jazier väčšinou ľadovcového pôvodu. Centrálna časť pohoria s hlbokými kaňonmi riek Tara, Draga a Sušica o rozlohe 390 km² bola v roku 1952 vyhlásená za národný park. Oblasť je pomerne málo navštevovaná. Od roku 1980 je Národný park Durmitor zapísaný na zoznam svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Osídlenie upraviť
V horách je len niekoľko malých dedín, kde sa darí iba pastierom. Významným strediskom zimných športov je obec Žabljak ležiaca v nadmorskej výške 1 450 m. Pohorie má i svoj historický význam – v rokoch 1942 – 1943 sa tu skrývali juhoslovanskí partizáni a Josip Broz Tito.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Durmitor
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Durmitor na českej Wikipédii.