Eisenhowerova doktrína
Termínom Eisenhowerova doktrína sa označuje prejav prezidenta Dwighta D. Eisenhowera, ktorý predniesol 5. januára 1957 v rámci správy Kongresu o situácii na Blízkom Východe. Podľa tejto doktríny mohli štáty Blízkeho východu požiadať USA o ekonomickú alebo vojenskú pomoc v prípade, že čelili hrozbe ozbrojenej agresie zo strany iného štátu.[1] Eisenhower vo svojom prejave zvlášť zdôraznil aj sovietsku hrozbu, keď vyjadril odhodlanie USA zabezpečiť a chrániť teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť štátov, ktoré žiadajú o pomoc pri ozbrojenej agresii zo strany národa kontrolovaného medzinárodným komunizmom.[2]
V globálnom politickom kontexte bola doktrína vyhlásená ako reakcia na možnosť eskalácie Studenej vojny po tom čo sa Sovietsky zväz snažil využiť Suezskú krízu ako zámienku pre vstup svojich vojsk do Egypta. Francúzska a britská moc v regióne boli v dôsledku krízy výrazne oslabené o čo sa pričinilo aj USA tým, že neschvaľovalo postup svojich spojencov počas krízy. Eisenhower sa takisto snažil reagovať aj na vzostup moci egyptského prezidenta Násira. Násir sa snažil vyťažiť z americko-sovietskeho konfliktu proklamovanou neutralitou ale zároveň sa rozhodol akceptovať pomoc zo strany ZSSR, čím začali vznikať užšie vzťahy medzi oboma krajinami.
Na regionálnej úrovni bolo zámerom doktríny poskytnúť nezávislým arabským štátom alternatívu voči Násirovej politickej kontrole a zároveň tak aj izolovať ich od možného sovietskeho vplyvu. V tomto ohľade realizácia doktríny zlyhala. Násirova moc bola do roku 1959 taká silná, že mal rozhodujúci vplyv na vytváranie vlád v susedných arabských štátoch vrátane Iraku a Saudskej Arábie. Násirov vzťah so Sovietskym vzťahom však ochladol a tak sa USA rozhodli akceptovať vzniknuté rozloženie síl.
Eisenhowerova vláda takisto videla potenciál Blízkeho východu stať sa stredobodom záujmu zahraničných politík USA a jeho spojencov v súvislosti s podielom na svetových zásobách ropy. V prípade, že by tento región pripadol do sovietskej sféry vplyvu pre spojencov by to znamenalo nedozerné ekonomické konsekvencie. Eisenhower bol počas Suezskej krízy proti zasahovaniu Veľkej Británie a Francúzsku v regióne. Toto rozhodnutie viedlo k tomu, že USA boli na Blízkom východe zo západných veľmocí osamotené a tak vystavili svoju energetickú bezpečnosť ohrozeniu, keďže ZSSR sa snažil vyplniť vzniknuté mocenské vákuum. Doktrína z roku 1957 bola protichodná k predchádzajúcim rozhodnutiam vlády, avšak teraz už USA museli vojenské náklady znášať osamotené.
V súvislosti s touto doktrínou USA v roku 1958 vojensky intervenovalo počas Libanonskej krízy na základe žiadosti libanonského prezidenta.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eisenhower Doctrine na anglickej Wikipédii.
Referencie upraviť
- ↑ Buescher, John. "The U.S. and Egypt in the 1950s", Teachinghistory.org, accessed August 20, 2011.
- ↑ The Eisenhower Doctrine, 1957"; see http://history.state.gov/milestones/1953-1960/eisenhower-doctrine