Emanuel Lasker
Emanuel Lasker (* 24. december 1868, Barlinek, Prusko (dnes Barlinek v Poľsku) – † 11. január 1941, New York, USA) bol nemecký šachista, matematik a filozof židovského pôvodu, 2. majster sveta v šachu (1894 – 1921). Bol najdlhším nositeľom tohto titulu.
| Emanuel Lasker | |
| nemecký šachista, matematik a filozof | |
 | |
| Narodenie | 24. december 1868 Barlinek, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 11. január 1941 (72 rokov) New York, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Emanuel Lasker |
Životopis upraviť
Pochádzal z chudobnej rodiny. Šach sa naučil hrať, keď mal 12 rokov. V mladosti sa však oveľa viac, ako šachu, venoval matematike.
Po prvýkrát sa na významnejšom šachovom podujatí zúčastnil v roku 1889, na B-turnaji vo Wrocławi skončil 1. V tom istom roku obsadil 2. miesto na turnaji v Amsterdame. V roku 1893 pricestoval do USA s úmyslom zohrať zápas o titul majstra sveta s Wilhelmom Steinitzom. Na slabšie obsadenom turnaji v New Yorku suverénne zvíťazil (vyhral všetky partie) a vyzval Steinitza na zápas.
Zápas o majstra sveta sa uskutočnil v USA a Kanade v roku 1894. Hralo sa na 10 vyhratých partií a Steinitz mal v prípade prehry nárok na odvetný zápas. Začiatok zápasu bol vyrovnaný. Lasker sa dvakrát ujal vedenia, ale Steinitz hneď v ďalšej partii vyrovnal, dve partie sa skončili remízou. Už 7. partia pravdepodobne rozhodla o výsledku zápasu. Lasker hrajúci bielymi kameňmi sa dostal do prehratého postavenia, ale Steinitz túto partiu pokazil a prehral. Lasker vyhral aj ďalšie štyri partie a Steinitz sa už nedokázal zmobilizovať. Zápas sa skončil Laskerovým víťazstvom v pomere 10:5(=4).
V prvých rokoch po získaní titulu musel nový majster sveta dokazovať, že si titul zaslúži. Viacerí šachisti poukazovali na to, že Lasker ešte nedosiahol veľké úspechy na turnajoch a zápas so Steinitzom vyhral hlavne preto, lebo bol o 32 rokov mladší. Na turnaji v Hastingse 1895, na ktorom sa zišla kompletná svetová špička skončil majster sveta tretí, čo sa považovalo za neúspech. Potom však prišli výborné výsledky. Turnaj v Petrohrade 1895/96 vyhral s dvojbodovým náskokom pred Steinitzom a ďalšie víťazstvo dosiahol na turnaji v Norimbergu 1896.
Odvetný zápas medzi Laskerom a Steinitzom sa konal koncom roku 1896 v Moskve. Lenže starý a chorý Steinitz už pre majstra sveta nemohol znamenať ťažkú prekážku. Lasker zápas vyhral 10:2(=5). Týmito výsledkami si nový majster sveta upevnil prvenstvo vo svetovom šachu.
Po tomto zápase sa Lasker znovu začal venovať štúdiám matematiky a filozofie. V roku 1902 získal doktorát na univerzite v Erlangene, v roku 1907 vyšla jeho prvá filozofická kniha. Okrem toho pôsobil aj ako novinár - štyri roky vydával vlastný šachový časopis.
Na šachových turnajoch sa objavoval iba sporadicky. V roku 1899 vyhral turnaj v Londýne, keď získal priepastný 4½ bodový náskok. O rok neskôr presvedčivo vyhral turnaj v Paríži. Zápasu o titul Majstra sveta sa však vyhýbal, za čo si vyslúžil značnú kritiku. Väčšinou kládol na potenciálnych súperov ťažké - hlavne finančné - požiadavky.
Až v roku 1907 - 11 rokov od predchádzajúceho zápasu - sa o titul hralo znova. Laskerovým súperom bol Američan Frank James Marshall, ktorý na turnaji v Cambridge Springs v roku 1904 predstihol Laskera o dva body. Marshall bol úspešný na turnajoch, ale jeho výsledky v zápasoch boli obvykle slabé. Zápas sa hral v USA na osem výhier. Lasker vyhral Suverénne 8:0(=7).
V roku 1908 sa uskutočnil niekoľko rokov odkladaný zápas Lasker - Siegbert Tarrasch. Tarrasch bol na prelome 19. a 20. storočia jedným z najlepších šachistov, ale v roku 1908 už jeho výkonnosť značne poklesla. Zápas sa hral v Düsseldorfe a Mníchove opäť na osem výhier. Lasker zvíťazil 8:3(=5).
V roku 1909 hral Lasker po dlhšom čase na veľkom turnaji. V Petrohrade sa s ním delil o 1. miesto Poliak Akiba Rubinstein. Ich vzájomná partia sa skončila výhrou Rubinsteina a Lasker dostihol svojho súpera až výhrou v poslednom kole.
V tom istom roku majster sveta znovu obhajoval titul. Jeho súperom bol Francúz poľského pôvodu David Janowski. Janowski nebol pre Laskera príliš silný súper, ale oproti iným mal výhodu v tom, že mal za sebou bohatého mecenáša, ktorý dokázal zabezpečiť finančné prostriedky. Zápas sa hral v Paríži a niekedy sa ako zápas o titul MS spochybňuje. Hralo sa iba na 10 partii a Lasker vyhral jasne 8:2(7:1, =2). V roku 1910 to Janowski skúsil znovu - tentoraz v zápase na 8 výhier - a utrpel ešte ťažšiu prehru v pomere 0:8(=3). Hralo sa v Berlíne.
V roku 1910 sa hral ešte jeden - podstatne dramatickejší - zápas o titul majstra sveta. Laskerovým súperom bol Rakúšan Carl Schlechter. Bol to hráč, ktorý preferoval pozičný šach, hrajúci výborne v obrane. Pôvodne sa malo hrať na 30 partií, s tým, že nerozhodný výsledok stačí majstrovi sveta na udržanie titulu. Kvôli obligátnym finančným problémom sa nakoniec hralo iba na 10 partií. Polovica sa hrala vo Viedni, druhá polovica v Berlíne.
Prvé štyri partie sa skončili remízou (štvrtá po chybe majstra sveta, ktorý pokazil vyhraté postavenie). V piatej partii stál Lasker opäť na výhru. V koncovke ťažkých figúr musel Schlechter odovzdať dvoch pešiakov, Lasker však v časovej tiesni urobil chybu a dostal mat. Nasledovali štyri remízy. V 9. partii stál Lasker znovu jasne na výhru, po jeho hrubej chybe však Schlechter udržal remízu. Posledná partia bola najdramatickejšia v celom zápase. Najskôr získal prevahu Lasker, nepokračoval však presne a postupne sa karta obrátila a Schlechter sa dostal do vyhratého postavenia. V rozhodujúcej chvíli sa nechal Schlechter zlákať na chybnú kombináciu, vzápätí ešte nevyužil šancu na remízu a Lasker partiu po 71-ťahovom boji vyhral. Výsledkom 5:5(1:1, =8) si Lasker udržal titul.
Pred 1. svetovou vojnou Lasker vyhral ešte turnaj v Petrohrade 1914.
V roku 1911 vyzval majstra sveta na zápas o titul kubánsky šachista José Raúl Capablanca. Capablanca však musel veľmi dlho čakať. Zápas sa uskutočnil v Havane až v roku 1921. Hralo sa na 30 partií, ale po 14. partii za stavu 9:5(4:0, =10) pre Capablancu sa Lasker zo zdravotných dôvodov vzdal.
Po strate titulu majstra sveta dosiahol Lasker - napriek pokročilému veku - ešte niekoľko dobrých turnajových výsledkov. Vyhral turnaje v Moravskej Ostrave 1923 a v New Yorku 1924 (s 1½ bodovým náskokom pred Capablancom). V Moskve 1925 bol 2. znovu pred Capablancom. V Zurichu 1934 skončil piaty, V Moskve 1935 3.(bez prehry), v Moskve 1936 bol 6. a v Nottinghame 1936 sa v silnej konkurencii delil o 7.-8. miesto.
V roku 1933 emigroval z Nemecka. Od roku 1935 žil v Sovietskom zväze, v roku 1938 sa presťahoval do USA. Zomrel 11. januára 1941 v New Yorku.
Šachová štúdia upraviť
Emanuel Lasker bol prvý šachista, ktorý kládol dôraz na psychologickú stránku šachu. Preňho bola šachová partia bojom dvoch osobností. U svojich súperov si všímal ich silné aj slabé stránky a ich štýl hry. Často sa stávalo, že sa v partii zámerne dostával do objektívne horšieho postavenia, ktoré však súperovi nemuselo vyhovovať. Keď takúto partiu potom vyhral, hovorilo sa o "veľkom šťastí". V tomto smere ďaleko predbehol dobu.
Jeho schopnosť odhadnúť stav súpera dokumentuje táto partia.
- Lasker - Capablanca
- Petrohrad 1914
- Španielska hra, C68
- 1. e4 e5
- 2. Jf3 Jc6
- 3. Sb5 a6
- 4. Sxc6 dxc6
- 5. d4 exd4
- 6. Dxd4 Dxd4
- 7. Jxd4 pozri diagram!
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
| 8 |            | 8 | |||||||
| 7 | 7 | ||||||||
| 6 | 6 | ||||||||
| 5 | 5 | ||||||||
| 4 | 4 | ||||||||
| 3 | 3 | ||||||||
| 2 | 2 | ||||||||
| 1 | 1 | ||||||||
| a | b | c | d | e | f | g | h | ||
V tejto partii potreboval Lasker vyhrať, aby Capablancu dostihol. Jeho súperovi stačila remíza a obsadil by v turnaji 1. miesto. Laskerovi bolo jasné, že Capablanca, ktorý bol známy tým, že rád hral jednoduché pozície, bude hrať na remízu. Táto pozícia je pre čierneho značne zákerná. Má na c-stĺpci "dvojpešiaka", čo môže byť v koncovke nevýhoda. Náhradou pre čierneho je dvojica strelcov. Dvojica strelcov je útočný potenciál, čierny mohol získať remízu aktívnou hrou. Najčastejšie sa v tejto pozícii hráva Sd7 a O-O-O. Potom môže čierny postupom pešiakov na c5 a f5 získať priestor pre svoje figúry. Laskerova kalkulácia vyšla. Capablanca pokračoval v pasívnej hre, čo bolo v rozpore s charakterom tejto pozície a túto partiu prehral.
- 7. ... Sd6
- 8. Jc3 Je7
- 9. O-O O-O
- 10. f4 Ve8
- 11. Jb3 f6
- 12. f5 b6
- 13. Sf4 Sb7
- 14. Sxd6 cxd6
- 15. Jd4 Vad8
- 16. Je6 Vd7
- 17. Vad1 Jc8
- 18. Vf2 b5
- 19. Vfd2 Vde7
- 20. b4 Kf7
- 21. a3 Sa8
- 22. Kf2 Va7
- 23. g4 h6
- 24. Vd3 a5
- 25. h4 axb4
- 26. axb4 Vae7
- 27. Kf3 Vg8
- 28. Kf4 g6
- 29. Vg3 g5+
- 30. Kf3 Jb6
- 31. hxg5 hxg5
- 32. Vh3 Vd7
- 33. Kg3 Ke8
- 34. Vdh1 Sb7
- 35. e5!!! dxe5
- 36. Je4 Jd5
- 37. J6c5 Sc8
- 38. Jxd7 Sxd7
- 39. Vh7 Vf8
- 40. Va1 Kd8
- 41. Va8+ Sc8
- 42. Jc5 Čierny sa vzdal.
Literatúra upraviť
- Vasilij Smyslov: Emanuel Lasker - All games 1889 - 1903, Russian Chess House, Moskva 2009,
- Vasilij Smyslov: Emanuel Lasker - All games 1904 - 1940, Russian Chess House, Moskva 2009.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emanuel Lasker
