Enúma eliš
Enúma eliš alebo Keď na výšinách (akk. 𒂊𒉡𒈠 𒂊𒇺, dosl. "keď hore/keď na výšinách" - prvé slová textu) je významná mezopotámska skladba (epos). Rozpráva o stvorení sveta a činoch Marduka. Cieľom jej napísania bol predovšetkým opis a zdôvodnenie vzostupu boha Marduka na post najvyššieho boha. Enúma eliš je hlavný zdroj poznania babylonského svetonázoru.
Dátum vzniku je neznámy, skoršie sa predpokladal starobabylonsky pôvod, dnes sa predpokladá skôr neskoré kassitské obdobie (13. - 12. stor.) alebo vrcholné obdobie Isin II, teda asi 12. storočie, možno priamo obdobie vlády Nebukadnesara I.
Text je rozdelený na 7 hlinených tabuliek (spevov). Písaný je v okolo 1100 veršoch v akkadčine. Chýba väčšina tabuľky V., inak len malé časti. Existuje viacero verzií a odpisov z Babylonie aj Asýrie. Text bol znovu objavený archeológmi v Aššurbanipalovej knižnice v Ninive.
Príbeh vychádza zo sumerských mýtov, ale používa aj rôzne akkadské pramene, badať aj semitské vplyvy.
Hlinené tabuľky obsahujúce texty objavili Austen Henry Layard, Hormuzd Rassam a George Smith v ruinách paláca a knižnice Aššurbanipala (668 – 626 pred Kr.) počas vykopávok na archeologickej lokalite v Ninive (neďaleko Mosulu) v rokoch 1848 až 1876.[1]
Obsah upraviť
Tabuľky I-V
Podľa eposu boli Tiamat a Apsú najstaršou božskou dvojicou, sladkými a slanými vodami, ktoré "navzájom miesili svoje vody" na počiatku. Z ich spojenia sa rodili postupne ďalšie generácie bohov, ktoré zaľudnili svet. Apsú, otrávený hlukom, ktorý títo noví bohovia robili, sa ich rozhodol zničiť, ale Enki, jeden z mladších bohov, to predvídal a Apsúa zabil. Keď sa to dozvedela Tiamat, rozhodla sa sama postaviť proti mladším bohom. Splodila sama zo seba rad príšer, ktoré poslala ako svoju armádu proti bohom. Na jej čelo dosadila svojho syna Kingua, ktorému dala Tabuľky osudu a urobila z neho svojho milenca.
Ďalej sa epos rôzni. Bohovia si za svojho vodcu v boji s Tiamat vybrali jedného spomedzi seba. Najstaršie verzie eposu hovoria o Enlilovi, bohovi vzduchu, iné o Anuovi, vládcovi nebies. Najmladšia a najlepšie zachovaná verzia z babylonského obdobia za vodcu bohov považuje Marduka. Bohovia mu prisahajú vernosť a sľubujú, že ho urobia svojim kráľom, ak ich zbaví Tiamat. Marduk (prípadne Enlil alebo Anu) najprv zabije Kingua a odoberie mu Tabuľky osudu, potom sa stretne v boji s Tiamat a svojimi magickými zbraňami ju prereže na dve polovice. Z jednej potom utvorí oblohu a z druhej zem. Z Tiamatiných očí sa stanú pramene Eufratu a Tigrisu.
Tabuľka VI - VII
Marduk iniciuje stvornie človeka (antropogónia), ktoré potom vykoná Enki, Marduk nestvoril ľudstvo pravdepodobne preto, že v roli stvoriteľa v mnohých mýtoch vystupoval Enki. Podobne ako v mýte o Atrachasísovi, aj tu je obetovaný boh (vodce Tiamatinej armády Kingu).
Po stvorení ľudí boli bohovia rozdelení na pozemské a nebeské miesta. Bohovia z vďačnosti postavia Mardukovi Babylon.
Na poslednej tabuľke bohovia dali Mardukovi 50 mien, z ktorých každé obsahuje (vystihuje) iný aspekt Mardukovho božstva.
Referencie upraviť
- ↑ Budge, Wallis E.A. (1921). The Babylonian Legends of the Creation and the Fight between Bel and the Dragon. British Museum.