František Dénes
František Dénes, tiež Ferenc Dénes (* 4. apríl 1845, Tribš, Rakúske cisárstvo – † 17. október 1934, Levoča, Česko-Slovensko), bol stredoškolský profesor v Levoči, funkcionár Uhorského karpatského spolku, iniciátor a spoluautor máp Vysokých Tatier, autorom sprievodcu po Karpatoch. Stál pri kolíske tatranskej vysokohorskej turistiky.
| František Dénes | |
| pedagóg, funkcionár Uhorského karpatského spolku, turista | |
 | |
| Narodenie | 4. apríl 1845 Tribš, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 17. október 1934 (89 rokov) Levoča, Česko-Slovensko |
| Profesia | pedagóg |
Životopis upraviť
Narodil sa v severospišskej obci Tribš, ktorá dnes leží v Poľsku. Tu prežil svoje detstvo. Žil blízko Vysokých Tatier a od detstva ich navštevoval. Ľudovú školu navštevoval v Prešove a v Novom Targu. V Levoči študoval na gymnáziu. Počas vysokoškolských štúdií klasickej filológie a prírodných vied na univerzite vo Viedni spoznával takmer celú rakúsku časť Álp. V štúdiách pokračoval v Budapešti. Vtedy už bol členom budapeštianskeho vzdelávacieho ústavu a sprevádzal do Álp synov známeho zubného lekára MUDr. Fridricha Turnovského. Okrem Álp spoznával maďarské hory Matra.
V rokoch 1876 – 1906 pôsobil ako stredoškolský profesor v Levoči. Už počas stredoškolských štúdií v Levoči (1860 – 1864) navštevoval Vysoké Tatry. V lete 1864 napríklad vystúpil do Javorovej doliny, na Ľadový štít a na Širokú. Keď bol stredoškolským profesorom trávil väčšinu času v Tatranskej Polianke. Ponúkal svoje služby ako informátor a sprievodca Uhorského karpatského spolku. Bol stálym tatranských sprievodcom známeho viedenského geológa Viktora Uhliga a aj sám pokračoval v geologických a glaciologických prieskumoch Tatier.
Praktickú turistiku spájal s geografickými a glaciologickými pozorovaniami. Na základe svojich pozorovaní napísal svojho prvého sprievodcu Sprievodca po uhorských Karpatoch (Wegweiser durch die Ungarischen Krapathen (Levoča 1888)), ktorý vydal Fridrich Fuchs v roku 1863. V sprievodcovi boli prehľadné mapky úsekov horského terénu i s plánmi turistických stredísk. Bol iniciátorom a spoluautorom prvej tatranskej mapy v mierke 1:25 000 a ďalších máp v slovenskom, maďarskom a nemeckom znení. Výdatne prispel k odhaleniu mnohých omylov, ktoré boli uvedené na vtedajších mapách Vysokých Tatier.
V roku 1873 sa stal spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol členom predsedníctva a pokladník. Tak isto bol pokladníkom zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade.
Zaslúžil sa o vytrasovanie viacerých tatranských chodníkov o.i. aj Tatranskej magistrály od Štrbského plesa na Zelené pleso. Ešte ako 88-ročný viedol výstavbu chodníka z Tatranskej Polianky k Batizovskému plesu a odtiaľ na Ostrvu, Popradské pleso a Štrbské Pleso.
Ako pedagóg organizoval časté študentské exkurzie do hôr. Prebúdzal v študentoch trvalý záujem o Vysoké Tatry. Ako aktívny horolezec vykonal prvovýstup cez Koňa na Ľadový štít. Turistiku pestoval aj vo vysokom veku. Napríklad ako 80-ročný bol na Rysoch a na Bujačom vrchu, 88-ročný absolvoval trasu Tatranská Polianka - Velické pleso - Batizovská dolina - Ostrva - Popradské pleso.
Rok pred smrťou preložil do nemčiny Wahlenbergovo dielo Flora Carpatorum Principalium z roku 1814. Takmer až do posledného dňa života robil meteorologické pozorovania v Tatranskej Polianke. Napísal veľa článkov a správ o Tatrách.[1][2]
Výber z diela upraviť
- František Dénes : Gründung, Entwicklung und Tätigkeit des Ungarischen Karpathen-Vereines. Leutschau (Levoča), 1883, 66 s.
- František Dénes : Das Pieninengebirge und die Zone der Karpathenklippen. Kesmark (Kežmarok), Verlag des Karpathenvereines, 1932, 26 s.
- František Dénes : A Magyarorszagi Kárpátvidéken utazók számára. Igló (Spišská Nová Ves) vyd. József Schmidt, 1888, 119 s.
- František Dénes : Wegweiser durch die Ungarischen Krapathen, Levoča, 1888.
- František Dénes : Ľadový štít (7. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1880, s. 261-298).
- František Dénes : Ďumbier v Nízkych Tatrách.(14. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1887, s. 70 - 83).
- František Dénes : Turisticky a vedecky z Magury. (17. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1890, s. 242-247, 253-254).
- František Dénes : Geológia tatranského pohoria (29. Ročenka Uhorského karpatského spolku, r. 1902, s. 53-114).