Wikipédia

Franz Rosenzweig

nemecký filozof a historik

Franz Louis August Rosenzweig (* 25. december 1886, Kassel, Prusko – † 10. december 1929, Frankfurt nad Mohanom, Weimarská republika[1]) bol nemecký filozof a historik.

Franz Rosenzweig
nemecký filozof a historik
Franz Rosenzweig
Rod. menoFranz Louis August Rosenzweig
Narodenie25. december 1886
Kassel, Prusko
Úmrtie10. december 1929 (42 rokov)
Frankfurt nad Mohanom, Weimarská republika
Alma materAlbert-Ludwigs-Universität Freiburg
RodičiaGeorg Rosenzweig
Adele, rod. Alsberg
ManželkaEdith Hahnová (1920 – )
DetiRafael (* 1922)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Franz Rosenzweig

Životopis upraviť

Bol jediným dieťaťom továrnika a kasselského mestského poslanca Georga Rosenzweiga a jeho manželky Adely, rodenej Alsberg. Rodina bola zámožná a otvorene sa hlásila k emancipovanému, liberálnemu židovstvu.

V roku 1905 začal na Georg-August-Universität v Göttingene študovať medicínu, neskôr prestúpil na mníchovskú Ludwig-Maximilians-Universität a naposledy na freiburskú Albert-Ludwigs-Universität. V roku 1907 zanechal štúdium medicíny a začal na univerzite v bádensko-württemberskom Freiburgu študovať históriu a filozofiu. V tomto štúdiu následne pokračoval na vtedajšej Friedrich-Wilhelms-Universität v Berlíne.

Filozofickým mentorom mu bol jeho o tri roky starší bratranec Hans Ehrenberg (* 1883 – †1958), ktorý od roku 1910 pôsobil ako súkromný docent filozofie na Ruprecht-Karls-Universität v Heidelbergu.

V roku 1912 obhájil na univerzite vo Freiburgu pod vedením známeho nemeckého historika Friedricha Meineckeho dizertačnú prácu a získal akademický titul Dr. phil.

Svoju freiburskú dizertačnú prácu v nasledujúcich rokoch prepracoval, resp. rozšíril až do podoby eventuálnej habilitačnej práce. Po prvý raz ju však publikoval až krátko po skončení prvej svetovej vojny v roku 1920. Výsledné dvojzväzkové dielo Hegel und der Staat (Hegel a štát) je obsiahlou a veľmi precíznou kritickou analýzou Hegelovej politickej filozofie. Rosenzweig sa jasne vymedzil voči idealizmu, pretože sa usiloval nebudovať filozofiu na akejsi abstraktnej predstave človeka.

Rosenzweig objavil a v roku 1917 ako prvý uverejnil jeden neznámy manuskript, ad hoc označený ako Das älteste Systemprogramm des deutschen Idealismus (Najstarší systematický program nemeckého idealizmu). Ide, z hľadiska dejín filozofie, o mimoriadne zaujímavý a dôležitý dokument, ktorý najprv považoval za akúsi Schellingovu filozofickú skicu. Ako autori však už od začiatku prichádzali do úvahy – okrem Schellinga – aj Hegel alebo Hölderlin. Spor o autorstvo tohto dokumentu trvá v podstate dodnes, väčšina odbornej verejnosti sa však prikláňa k názoru, že jeho autorom je Hegel.

Začiatkom júla 1913 navštívil v Lipsku svojho bratranca, známeho nemeckého biológa a filozofa Rudolfa Ehrenberga (* 1884 – † 1969). Po istom „nočnom rozhovore“ (Nachtgespräch) s právnym historikom a evanjelickým konvertitom Eugenom Rosenstock-Huessyom bol natoľko dotknutý jeho argumentami, že dokonca uvažoval nad prijatím kresťanskej viery. Koncom októbra 1913 však napísal Rudolfovi Ehrenbergovi list v ktorom mu oznámil svoje definitívne rozhodnutie: „Ich bleibe also Jude.“ (Zostanem židom). Každopádne, Rosenzweigov principiálny odstup od náboženskej filozofie, resp. náboženstva ako takého bol minulosťou. Na druhej strane mu však bolo čím ďalej tým jasnejšie, že rovnako úprimný a hlboký náboženský život, aký viedli jeho kresťanskí priatelia, môže on viesť aj ako žid. V nasledujúcom období sa na Hochschule für die Wissenschaft des Judentums (Vysoká škola judaistiky) v Berlíne pod vedením Hermanna Cohena intenzívne venoval židovským štúdiám.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rozhodol dobrovoľne narukovať. Najprv bol sanitárom, neskôr bol prevelený k delostrelectvu a až do konca vojny bojoval na balkánskom fronte. Od roku 1916 je možné dokumentovať aj dramatický židovsko-kresťanský dialóg, ktorý viedol prostredníctvom poľnej pošty so svojím priateľom Eugenom Rosenstock-Huessyom, bojujúcim toho času na západnom fronte. Počnúc letom 1917 sa do korešpondencie zapojila aj Eugenova manželka Margrit („Gritli“) Rosenstock-Huessy. Z charakteru listov – mimochodom, písali si takmer denne – jasne vyplýva, že začiatkom roku 1918 sa Margrit a Franz do seba (platonicky) zaľúbili. Margrit však naďalej milovala aj Eugena; a ten sa zas kvôli tomu neprestal priateliť s Franzom.

V období od augusta 1918 do februára 1919, teda v posledných mesiacov prvej svetovej vojny a počas nasledujúceho búrlivého revolučného obdobia, pracoval na manuskripte svojho najznámejšieho nábožensko-filozofického diela Der Stern der Erlösung (Hviezda vykúpenia). Jeho výsledná podoba však bola napokon publikovaná až v roku 1921. Predstavuje v ňom svoj pohľad na vzťahy medzi Bohom, ľuďmi a svetom. Univerzum je Božím stvorením. Boh sa zjavuje človeku (avšak nie v metafyzike, ale tu a teraz) a povoláva ho k láske. Ak človek prijme toto pozvanie a vnáša do sveta lásku, pochopí, čo je to spása.

Ešte v roku sa 1917 v macedónskom Skopje spoznal a spriatelil s poľným rabínom Paulom Lazarom, spájal ich predovšetkým spoločný záujem o literatúru a problematiku židovskej vzdelanosti.[2]

V roku 1920 sa mu naskytla možnosť habilitácie, ako habilitačný spis mal predložiť rozšírenú verziu diela Hegel und der Staat (Hegel a štát). Nakoniec však túto ponuku odmietol s odôvodnením, že sa chce venovať výlučne „pestovaniu židovskej vzdelanosti v kresťanskej Európe“. Ešte v tom istom roku sa oženil s Edithou Hahnovou, učiteľkou židovského náboženstva, a rozhodol sa prijať výzvu po intelektuálnej stránke vybudovať židovský inštitút Das Freie Jüdische Lehrhaus vo Frankfurte nad Mohanom. Úlohou tejto vzdelávacej inštitúcie bolo hľadať odpoveď na otázku ako žiť židovskú vieru uprostred moderného sveta. S prednáškami tu, okrem Rosenzweiga, vystúpili aj Martin Buber, Eduard Strauss, Ernst Simon, Siegfried Kracauer či Erich Fromm.

V roku 1922 sa Rosenzweigovcom narodil syn Rafael († 2001). V tom istom bola Franzovi Rosenzweigovi diagnostikovaná amyotrofická laterálna skleróza, ktorá ho zakrátko úplne pripravila o možnosť pohybu i reči a napokon viedla k jeho predčasnej smrti. Napriek tejto nepriazni osudu mu ešte bolo dopriate dokončiť preklad hymnických piesní a básní stredovekého židovského učenca Jehudu ha-Leviho Hymnen und Gedichte des Jehuda ha-Levi, ako aj filozofické pojednanie Das neue Denken (Nové myslenie). Vzhľadom na ubúdajúce motorické schopnosti bol nútený používať špeciálne upravený písací stroj, v poslednom období však svoje myšlienky už len s veľkou námahou diktoval manželke.

V začiatkoch choroby ešte spolupracoval s Martinom Buberom na monumentálnom projekte Verdeutschung der Schrift (preklad hebrejskej Biblie do nemčiny). Prvý zväzok tohto diela – Die fünf Bücher der Weisung (preklad Pentateuchu) – bol publikovaný ešte za jeho života v roku 1925. Po Rosenzweigovej smrti dokončil Buber preklad aj ostatných biblických kníh.

Jeho posledným dielom, publikovaným posmrtne, bol článok Vertauschte Fronten (Zámena frontov) z mája 1929 a hneď vyvolal mnohé kontroverzie. Zaujal v ňom stanovisko k tzv. Davoskej dišpute, ktorej hlavnými protagonistami boli Ernst Cassirer a Martin Heidegger, pričom poukázal na paralely v myslení Heideggera a zakladateľa Marburskej školy novokantovstva, Hermanna Cohena, zdôrazňujúc predovšetkým Cohenovo dielo Religion der Vernunft aus den Quellen des Judentums (Náboženstvo rozumu z prameňov židovstva).[3]

Zomrel 10. decembra 1929 vo Frankfurte nad Mohanom.

Dielo upraviť

Jednotlivé spisy upraviť

Zobrané spisy upraviť

  • Der Mensch und sein Werk. Gesammelte Schriften I – IV. Den Haag, 1976 ff.
    • Band I, 1; I, 2: Briefe und Tagebücher
    • Band II: Der Stern der Erlösung
    • Band III: Zweistromland. Kleinere Schriften
    • Band IV, 1: Sprachdenken im Übersetzen (Hymnen und Gedichte des Jehuda Halevi)
    • Band IV, 2: Sprachdenken im Übersetzen (Arbeitspapiere zur Verdeutschung der Schrift)

Korešpondencia upraviť

  • Judaism Despite Christianity: The „Letters on Christianity and Judaism“ between Eugen Rosenstock-Huessy and Franz Rosenzweig. Introduction by Harold M. Stahmer. Alabama: University of Alabama Press, 1969.
  • Die Gritli-Briefe. Briefe von Franz Rosenzweig an Margrit (Gritli) Rosenstock-Huessy und an Eugen Rosenstock-Huessy. Herausgegeben von Inken Rühle und Reinhold Mayer. Tübingen, 2002. ISBN 3-933373-04-2.

Referencie upraviť

  1. ↑ DFG-Viewer: Standesamt I: Sterberegister (Einträge 1198-1478) 03.10.1929-31.12.1929 [online]. dfg-viewer.de, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online. (po nemecky)[nefunkčný odkaz]
  2. ↑ Franz Rosenzweig: „… und auf Rabbiner immer neugierig bin“. Kalonymos, roč. 2014, čís. 17. Heft 2, s. 6 – 7.
  3. ↑ ROSENZWEIG, Franz. Vertauschte Fronten [online]. [Cit. 2018-06-21]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • AMIR, Yehoyada – TURNER, Yossi – BRASSER, Martin (ed.). Faith, Truth, and Reason. New Perspectives on Franz Rosenzweig’s „Star of Redemption“. Freiburg: Karl Alber, 2012. ISBN 3-495-48505-8.
  • ARMBRUSTER, Bernt (ed.). Franz Rosenzweig. Kassel, 1987. ISBN 3-88122-349-5. V rámci tohto diela:
    • CASPER, Bernhard. Zeit, Erfahrung, Erlösung. Zur Bedeutung Franz Rosenzweigs angesichts des Denkens im 20. Jahrhundert.
    • BEN-CHORIN, Schalom. Franz Rosenzweig und das Ende des deutschen Judentums.
    • ROSENZWEIG, Rafael N. Deutscher und Jude, Franz Rosenzweigs Weg zum jüdischen Volk.
  • BELLONI, Claudio. Filosofia e rivelazione. Rosenzweig nella scia dell’ultimo Schelling. Venezia: Marsilio, 2002.
  • BENSUSSAN, Gérard. Franz Rosenzweig. Existence et philosophie. Paris, 2000. ISBN 2-13-050662-3.
  • BIENENSTOCK, Myriam. Cohen face à Rosenzweig. Débat sur la pensée allemande. Paris: Vrin, 2009. ISBN 978-2-7116-2170-5.
  • BIENENSTOCK, Myriam (ed.). Héritages de Franz Rosenzweig, „Nous et les autres“. Paris: L’éclat, 2011. ISBN 978-2-84162-227-6.
  • BRASSER, Martin – DOBER, Hans Martin (ed.). Wir und die Anderen. We and the Others. Freiburg: Karl Alber, 2010. ISBN 978-3-495-46405-2.
  • CASPER, Bernhard. Das dialogische Denken. Franz Rosenzweig, Ferdinand Ebner und Martin Buber. Überarbeitete und erweiterte Neuauflage. Freiburg: Karl Alber, 2002. ISBN 978-3-495-47933-9.
  • FREUND, Else. Die Existenzphilosophie Franz Rosenzweigs. Ein Beitrag zur Analyse seines Werkes "Der Stern der Erlösung". 2. Auflage. Hamburg, 1959.
  • FRICKE, Martin. Franz Rosenzweigs Philosophie der Offenbarung. Eine Interpretation des „Sterns der Erlösung“. Würzburg, 2003.
  • GLATZER, Nahum N. (ed.). Franz Rosenzweig. His life and thought. Cambridge, 1998. ISBN 0-87220-428-6.
  • GORDON, Peter Eli. Rosenzweig and Heidegger: Between Judaism and German Philosophy. Berkeley / Los Angeles / London, 2003.
  • GÖRTZ, Heinz-Jürgen. Tod und Erfahrung. Rosenzweigs „erfahrende Philosophie“ und Hegels „Wissenschaft der Erfahrung des Bewußtseins“. Düsseldorf, 1984.
  • HUFNAGEL, Cordula. Die kultische Gebärde. Kunst, Politik, Religion im Denken Franz Rosenzweigs. Freiburg, 1994. ISBN 3-495-47790-X.
  • LISS, Hanna. Entkontextualisierung als Programm: Die Bedeutung des göttlichen Namens bei Franz Rosenzweig und die pronominale „Er-Setzung“ des Tetragramms. In: HERRMANN, Klaus et al. (ed.). Jewish Studies Between the Disciplines. Judaistik zwischen den Disziplinen. Leiden, 2003. s. 373 – 404.
  • MAYER, Reinhold. Franz Rosenzweig. Eine Philosophie der dialogischen Erfahrung. München, 1973. ISBN 3-459-00873-3.
  • MEIR, Ephraim. Letters of Love. Franz Rosenzweig’s Spiritual Biography and Oeuvre in Light of the „Gritli Letters“. New York, 2006.
  • MOSÈS, Stéphane. System und Offenbarung. Die Philosophie Franz Rosenzweigs. München, 1982.
  • MÜHLBACH, Peter. „Wer spricht, übersetzt.“ Drei Studien über Franz Rosenzweig. Bielefeld, 2018. ISBN 978-3-8498-1272-0.
  • POLLOCK, Benjamin. Franz Rosenzweig’s Conversions: World Denial and World Redemption. Indiana University Press, 2014. ISBN 978-0-253-01312-5.
  • SAMUELSON, Norbert. A User’s Guide to Franz Rosenzweig’s „Star of Redemption“. London, 1999.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich (ed.). Der Philosoph Franz Rosenzweig. Internationaler Kongress Kassel 1986. 2 Bände. Freiburg, 1988. ISBN 3-495-47655-5.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich. Franz Rosenzweig. Existentielles Denken und gelebte Bewährung. Freiburg, 1991. ISBN 3-495-47705-5.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich. Rosenzweig, Franz. In: Neue Deutsche Biographie. Band 22. Berlin: Duncker & Humblot, 2005. ISBN 3-428-11203-2. s. 86 f.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich. (ed.). Franz Rosenzweigs „neues Denken“. Internationaler Kongress Kassel 2004. 2 Bände. Freiburg, 2006. ISBN 978-3-495-48185-1.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich. Rosenzweig im Gespräch mit Ehrenberg, Cohen und Buber. Freiburg, 2006. ISBN 978-3-495-48244-5.
  • SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich. Franz Rosenzweigs Heimkehr nach Kassel in Briefen. Rede. Kassel, 2006.
  • SCHULZ-JANDER, Eva – SCHMIED-KOWARZIK, Wolfdietrich (ed.). Franz Rosenzweig, Religionsphilosoph aus Kassel. Kassel, 2011. ISBN 978-3-933617-47-7.
  • STERN, Frank. Franz Rosenzweig. Denker der Jüdischen Moderne. Berlin: Hentrich & Hentrich, 2017. ISBN 978-3-95565-149-7.
  • TOLONE, Oreste. La malattia immortale. Nuovo pensiero e nuova medicina tra Rosenzweig e Weizsäcker. In: Teoria. Bd. 1. 2008. s. 235 – 242.
  • WIEDEBACH, Hartwig (ed.). Die Denkfigur des Systems im Ausgang von Franz Rosenzweigs „Stern der Erlösung“. Berlin: Duncker & Humblot, 2013. ISBN 978-3-428-14022-0.
  • WOGENSTEIN, Sebastian. Franz Rosenzweig: Dialogisches Lesen, beredtes Schweigen. In: WOGENSTEIN, Sebastian (ed.). Horizonte der Moderne: Tragödie und Judentum von Cohen bis Lévinas. Heidelberg: Winter, 2011. ISBN 978-3-8253-5851-8. s. 95 – 130.
  • WOHLMUTH, Josef. Franz Rosenzweig. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 8. Herzberg: Bautz, 1994. ISBN 3-88309-053-0. s. 698 – 703.
  • ZANK, Michael. The Rosenzweig-Rosenstock Triangle, or: What Can We Learn From „Letters to Gritli“? A Review Essay. In: Modern Judaism. Bd. 23. Nr. 1. 2003. s. 74 – 98.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Franz Rosenzweig na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franz_Rosenzweig&oldid=7705127“