Furkotská dolina

dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia).

Furkotská dolina (poľ. Dolina Furkota, nem. Furkotatal, maď. Furkotavőlgy) je asi 5,5 km dlhá dolina na severozápad od Štrbského plesa, ktorá smeruje pod Furkotské veže a zo strán je ohraničená južným ramenom Ostrej a juhovýchodným ramenom Furkotského štítu. Ústí pri Vyšnom podkrivánskom chodníku vo Vysokých Tatrách.[1]

Furkotská dolina
dolina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška > 1 450 m n. m.
Súradnice 49°08′48″S 20°01′52″V / 49,14665°S 20,031166°V / 49.14665; 20.031166
Prvovýstup Imrich Kővi a Martin Róth
 - dátum 5. august 1879
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Furkotská dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Furkotský štít vo Furkotskej doline
Furkotská dolina, Sedielková kopa (vľavo), Ostrá (vpravo) a Kriváň (v strede)

Charakteristika upraviť

Dolinu tvorí päť terás, ktoré vytvoril ľadovec. Minulosť doliny v dobe ľadovej dokladá výskyt žiabronožky severskej v jednom z tamojších plies. Preteká ňou Furkotský potok, ktorý v spojení so Zlomiskovým potokom tečúcim z Važeckej doliny vytvára Biely Váh. V doline sú Nižné a Vyšné Wahlenbergovo pleso, Nižné a Vyšné Furkotské pleso, Soliskové pliesko, pri Ceste Slobody Vyšné a Nižné rakytovské plieska.[2]

Názov upraviť

Pravdepodobne autormi názvu boli važeckí a štrbskí pastieri, ktorí pomenovali dolinu podľa frkotu vody (frkot = fŕkanie, striekanie, špliechanie)[3], ktorá vo Furkotskom potoku preteká dolinou. Pravdepodobne chybnou transkripciou sa frkot zmenil na furkot.[1]

Iné vysvetlenie spočíva v baníckej činnosti v doline. Baníci kutali v hornej časti Važeckej doliny zvanej Zadný handel. Stará odborná banícka terminológia pomenúvala horské sedlo výrazom furka, ktoré vychádzalo z latinčiny a udomácnilo sa v starej nemčine. Cez sedlo prechádzali haviari do doliny, ktorá dostala meno Farkatál, ktoré sa časom posunulo do podoby FurkotaFurkotatal.[4]

Zaujímavosti upraviť

Od dávna bola dolina cieľom štrbských a važeckých pastierov, ale aj lovcov kamzíkov, pytliakov, ktorí ich lovili a rovnako aj svište. Prechádzali cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny a cez Furkotské sedlo do Nefcerky. Imrich Kővi a Martin Róth boli prví turisti, ktorí spolu s hájnikom Petrom 5. augusta 1879 našli cestu cez dnešné Bystré sedlo. Aj potom turisti dlho chodili do doliny pastierskymi chodníkmi. Až, keď v rokoch 1885 – 1886 Uhorský karpatský spolok postavil chodník vedúci zo Štrbského Plesa do Važeckej doliny a na Kriváň sa turistom trochu uľavilo. Po odbočení z chodníka do doliny však naďalej kráčali len po trochu málo vylepšenom starom pastierskom chodníku. Keď v 30. rokoch minulého storočia postavili Tatranskú magistrálu Klub československých turistov vylepšil starý chodník a upravil trasu cez Bystré sedlo. V roku 1936 postavili v ústí doliny drevenú chatu, ktorá bola známa ako Lonekova chata. Furkotská dolina nie je tak často navštevovaná ako susedná Mlynická dolina. Väčšinou sa cez ňu vracajú turisti, ktorí robia okruh z Mlynickej doliny cez Bystré sedlo.[2]

Turistika upraviť

Zo Štrbského Plesa najprv po   červenej smerom k Jamskému plesu a potom   po žltej turistickej značke do doliny.[5] Chodník pokračuje cez Bystré sedlo do Mlynickej doliny.[6]

Referencie upraviť

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
  3. KOLEKTÍV AUTOROV. Krátky slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. S. 587.
  4. MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
  5. ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  6. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť