Gabriel Palacka
RNDr. Gabriel Palacka (* 7. november 1960, Komárno)[1][2] je slovenský politik.
| Gabriel Palacka | ||||||||
| Bývalý minister dopravy SR | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 30. október 1998 – 11. august 1999 | ||||||||
| ||||||||
| Bývalý štátny tajomník ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku | ||||||||
| V úrade 1994 – 1994 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 17. november 1960 (63 rokov) Komárno, Slovensko | |||||||
| Politická strana | KDH, SDK, SDKÚ | |||||||
| Alma mater | Univerzita Komenského | |||||||
Životopis upraviť
Gabriel Palacka absolvoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium v obore počítačové siete na Slovenskej vysokej škole technickej. O štyri roky neskôr získal polročné štipendium na washingtonskej Georgetown University v USA. Do roku 1994 pôsobil ako manažér a odborný konzultant ekonomicko-výskumnej firmy M.E.S.A. 10.
Od roku 1994 bol poslancom Národnej rady SR za KDH, vo vláde Jozefa Moravčíka sa stal štátnym tajomníkom ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. V roku 1998 nastúpil na post ministra dopravy,[2] ale už 9. augusta 1999 z funkcie odstúpil.[3]
7. februára 1999 havaroval Palacka s manželkou v služobnom aute neďaleko Zlatých Moraviec. Oboch manželov a ich vodiča museli záchranári z vraku BMW vyslobodiť špeciálnou technikou a hospitalizovať v Nitre. Vodič automobilu prešiel do ľavého pruhu, strhol 20 metrov zábradlia a narazil do stromu. Palacka utrpel zranenia panvy a chrbtice.[4]
Až do volieb v roku 2002 bol poslancom a po vzniku SDKÚ sa stal jej pokladníkom a zároveň členom prezídia.[2] V novembri 2003 abdikoval na členstvo v Prezídiu SDKÚ. Bolo to z dôvodu že Palacka začal pôsobiť v Londýne ako asistent generálneho riaditeľa konštituencie Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko, takže nemal čas na aktívnu prácu v SDKÚ.[5]
Kontroverzie upraviť
S pôsobením Palacku sa na poste ministra spájali kauzy súvisiace s výberom konzultanta na privatizáciu Slovenských telekomunikácií, pridelením licencie na prevádzku mobilnej siete GSM 1800 a odňatím licencie Slovenským aerolíniám.[3]
Kauza Branisko upraviť
V júli 2013 vyšetrovateľ navrhol prokurátorovi, aby obžaloval šesť osôb zo založenia zločineckej skupiny, ktorá mala pripraviť štát pri výstavbe tunela Branisko na prelome tisícročí celkovo o 260 miliónov korún (8,6 miliónov eur). V údajnej zločineckej skupinke mali figurovať aj traja vysokopostavení štátni úradníci zo Slovenskej správy ciest (nominanti SDKÚ) – Dušan Matonok, Roman Veselka a Valerián Horváth. Tí mali posielať fiktívne faktúry na služby cez švajčiarsku firmu Ergo Suisse Jána Godáňa na svoje súkromné účty do zahraničia. Podľa Hospodárskych novín mal dispozičné právo k švajčiarskym účtom, kde mali peniaze končiť, práve pokladník SDKÚ Palacka, na ktorého upozornil v roku 2008 predseda vlády SR Robert Fico. Polícia Palackovi však nič nedokázala.[6]
Referencie upraviť
- ↑ RNDr. Gabriel Palacka [online]. [Cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c BAŤO, Rado; BEER, Gabriel; VAVŘÍNEK, Martin. Gabriel Palacka: Neviem, prečo práve ja [online]. Trend, 24.9.2003, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Prezident vymenoval Á. Érseka za ministra dopravy [online]. TASR, 31.8.2016, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Minister práce Ján Richter havaroval, jeho stav je stabilizovaný [online]. TASR, 11.6.2013, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Palacka abdikoval na členstvo v Prezídiu SDKÚ [online]. SME, TASR, 9.11.2003, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
- ↑ Hospodárske noviny: Top kauza Branisko mieri na súd [online]. Hospodárske noviny, 31.7.2013, [cit. 2021-10-02]. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- Gabriel Palacka na webe Úradu vlády SR