George Wells Beadle
George Wells Beadle (* 22. október 1903 – † 9. jún 1989) bol americký genetik, spoločne s Edwardom L. Tatumom a Joshuom Lederbergom nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za rok 1958. Spolu s Tatumom cenu získali za objav toho, že gény regulujú určité chemické procesy v bunkách. Ich experimenty viedli k hypotéze o priamom vzťahu medzi génmi a enzymatickými reakciami, zvanej „jeden gén – jeden enzým“.
George Wells Beadle | |
americký genetik | |
Narodenie | 22. október 1903 Wahoo, Nebraska, USA |
---|---|
Úmrtie | 9. jún 1989 (85 rokov) Chicago, Illinois, USA |
Národnosť | americká |
Alma mater | University of Nebraska Cornell University |
Beadle študoval na Nebraskej univerzite, doktorát získal roku 1931 na Cornellovej univerzite. V rokoch 1931 až 1936 pôsobil na Kalifornskom technologickom inštitúte (Kaltech), roku 1936 prešiel na Harvard a nasledujúceho roku na Stanford. Po deviatich rokoch sa vrátil na Kaltech, kde viedol katedru biológie. Roku 1961 sa stal rektorom Chicagskej univerzity.
V roku 1946 bol George Beadle prijatý do American Academy of Arts and Sciences[1], v tom istom roku tiež bol prezidentom Genetics Society of America.
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku George Wells Beadle na českej Wikipédii.