Hlucháň hôrny
Hlucháň hôrny (iné názvy: tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný[3]; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae). Hlucháň je obyvateľom severnej tajgy a hustých európskych lesov. Na Sibíri zasahuje až k rieke Lene. Jeho areál rozšírenia sa podobá areálu rozšírenia borovice lesnej a čučoriedky.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hlucháň hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci z dôvodu ničenia jeho biotopov. Dôsledkom je zmenšenie areálu rozšírenia najmä na západnom a východnom okraji následkom lokálneho vymiznutia. Európska populácia je stúpajúca.[1]
| Hlucháň hôrny | |
 Samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Tetrao urogallus Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný | |
 Mapa rozšírenia hlucháňa hôrneho | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Hlucháň hôrny je najväčší z čeľade bažantovité, dospelý samec meria 83 až 95 cm a váži 3,3 až 6,5 kilogramov, farba operenia je tmavá s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia a je sfarbená hrdzavo-hnedo.
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 500 - 700, zimujúcich jedincov 1 100 - 2 000. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 26,80 % a zimovanie v 24,90 % mapovacích kvadrátoch. Veľkosť populácie vykazuje výrazný pokles viac ako o 50 %. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny pokles od 20 % - 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:A1cd,B2acd - zraniteľný.[4] V roku 2001 VU - zraniteľný.[5] V roku 2014 EN A2ac; C2a(i) - silne ohrozený.[2][6][7] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]
Za posledných asi 30 rokov hlucháňov u nás ubúda (údaj 1983), v období mapovania v rokoch 1980 - 1999 prežívali už len miestne malé populácie v nasledujúcich pohoriach: Belianske Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Slovenské rudohorie.[4]
Spôsob života, biotop a potrava upraviť
Po väčšine roka žije tetrov skryto a samotársky v miestach kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor o rozlohe až 30 kilometrov štvorcových. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami.
K jeho prirodzeným predátorom patria kuna lesná a líška obyčajná, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.
Hniezdenie upraviť
Na jar začína tokať ešte za tmy v korunách stromov a tok dokončuje na zemi. Samica znáša a zahrieva 5 (6) až 10 (12) vajec, kuriatka sa liahnu po 28 dňoch o ktoré sa sama stará. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.
Iné upraviť
Tetrov hlucháň a tetrov skalný sa niekedy v prírode krížia. Kríženec pripomína vzhľadom i veľkosťou viac hlucháňa. Poľovníci mu hovoria tetrovec.
Ochrana upraviť
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 4610 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Hlucháň hôrny je druh európskeho významu[9], ktorý sa vyskytuje v 13 chránených vtáčich územiach. [10]
Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha I).
Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4]
V roku 2020 Európska komisia zažalovala Slovensko za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho. Ministerstvo životného prostredia sa snaží odvrátiť prehru v tomto konaní vytvorením novej rezervácie zameranej špeciálne na hlucháne v národnom parku Nízke Tatry s názvom Prírodná rezervácia Hluchánia.[11]
Galéria upraviť
-
Tetrao urogallus -
Tetrao urogallus
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 13. júla 2020
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Saniga. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Hlucháň obyčajný/Tetrov hlucháň, s. 222 - 224.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
- ↑ Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-07-13]. Dostupné online.
- ↑ RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4. Kapitola 4.13 Hlucháň hôrny, s. 45 - 47.
- ↑ MÄKKÁ, Soňa. Slovensko sa snaží zachrániť hlucháne, v Nízkych Tatrách vzniká špeciálna rezervácia [online]. Denník N, 2021-03-02, [cit. 2021-03-02]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlucháň hôrny
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hlucháň hôrny
Wikislovník ponúka heslo Hlucháň hôrny
Externé odkazy upraviť
- Hlas hlucháňa hôrneho na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Tetrao urogallus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Tetrao urogallus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)