Wikipédia

Hnilčík

obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves

Hnilčík je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Hnilčík
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 608 m n. m.
Súradnice 48°52′25″S 20°33′31″V / 48,8735°S 20,5587°V / 48.8735; 20.5587
Rozloha 22,23 km² (2 223 ha) [1]
Obyvateľstvo 548 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 24,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1315
Starosta Vlastimil Novotta[3] (DS)
PSČ 053 32
ŠÚJ 526576
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Telefón 449 41 03
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: hnilcik.ocu.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa nachádza v severnej časti Slovenského rudohoria v údolí Železného potoka.

Susedné obce upraviť

Hnilec, Nálepkovo, Spišská Nová Ves, Teplička, Závadka

Časti obce upraviť

Dolný Hnilčík (Jerohuta), Chotár, Roztoky, Gezwäng, Zimná dolina, Furmanec, Cechy, Štolvek, Bindt.

Vodné toky upraviť

  • Železný potok (historicky Eisenbach, tiež Malý Hnilec alebo Malá Gelnica)
  • Ráztoka
  • Zimný potok (historicky Kalt Bach)

Symboly obce upraviť

Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní odporučila prípisom č.j. HR 154/H – 75/97 dňa 26. mája 1997 schváliť obecnému zastupiteľstvu obce Hnilčík erb. Zároveň bol erb zaevidovaný do Heraldického registra SR v tejto podobe: „V zelenom štíte geometricky štylizovaná Panna Mária, vľavo v náručí s Ježiškom, postavy sú strieborné, zlato korunované, zlato nimbované, odeté v striebornom, zlato lemovanom šate, sprevádzané vpravo čiernymi kladivkami so zlatými skríženými poriskami“.

Okrem toho bola zadefinovaná obecná vlajka takto: „Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej, bielej, žltej a čiernej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.“

Obecná pečať má takúto oficiálnu podobu: „Je kruhová, bez heraldického šrafovania. V strede pečatného poľa je zvolený obecný symbol, ktorý môže byť zobrazený aj bez štítu. Kruhopis pečate znie: OBEC HNILČÍK“.

Uznaniu obecných symbolov predchádza archívny výskum historických reálií a ich spracovanie do návrhu obecného erbu, pečate a vlajky (Žifčák, 1997). Hnilčík mal už na konci 18. storočia takú vyvinutú administratívu, že dokumenty overoval vlastnou pečaťou. Jej otlačok sa našiel na písomnosti z roku 1801. Pečať má priemery 17 mm a 20 mm a má vo svojom poli umiestnenú štylizovanú Madonu s dieťaťom, vpravo so skráteným názvom osady „HNIL“ a vľavo s dvoma skríženými baníckymi kladivkami. Predpokladá sa, že pečatidlo si dali vyrobiť už v osemdesiatych rokoch 18. storočia.

Dejiny upraviť

V dnešnej podobe vznikol Hnilčík až v roku 1961 (vytvorením katastra spojením Horného Hnilčíka – osady Hnilčík – dovtedy miestnej časti Spišskej Novej Vsi a Dolného Hnilčíka – obce Hnilčík, ako aj Bindtu a Roztok). Táto skutočnosť je odrazom historického vývoja osídlenia dvoch častí, patriacich do sféry mesta Nová Ves (Iglov) a markušovských pánov rodu Mariássy.

  • 1290 – prvá pisomná zmienka, listina grófa Batiza a jeho bratov o šoltýskom osídlení územia Malého Hnilca (Parva Gnylnycz) – uvedené v listine z roku 1315
  • 1328 – písomnú zmienku o dolnom Hnilčíku nachádzame v listine spišského grófa magistra Willermusa („Magister Willermus, Comes de Scepus..“), dnes uloženej v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti. V tejto listine z roku 1328 sa uvádzajú osady patriace grófom Jánovi a Michalovi synom Markovým a Štefanovi synovi Marka, ktoré sa nazývajú Svätý Michal Pán, Lieskovany, Železný potok, Vondrišel a Teplička (…“possessiones Comitis Ioannis et Michaelis filiorum Marcus, Stephani, filii Markus, Szent Mihaly Úr, Liskuan, Eisenbach, Vagendrusz et Toplicza vocatam…“)
  • 1383 – v súpise novoveského richtára Jána Kuncha opis viacerých majerov patriacich mestu, lokalizovateľných na územie dnešného Hnilčíka
  • 1412 – pri reambulancii spornej hranice medzi mestom Iglov a vlastníctvom Máriášiovcov opis hnilčíckych lokalít a zmienka o opustených baniach a hutách v doline Železného potoka (chotárna listina mesta)
  • 1437 – listina o násilných konfliktoch o bane na hnilčíckom Stangenbergu a Altenbergu
  • koniec 16. stor. – oživenie baníctva medi na Hnilčíku
  • 1599 – novoveský mešťan Jaroschek postavil hutu na spracovanie starobylých troskových háld obsahujúcich meď (Jero huta)
  • 1639 – Szontágh Gáspar (najväčší dobový novoveský banský podnikateľ a veľkoobchodník) ťažil na Grajnári, Kráľovej hore, Knole, Grétli, Žigmund Reiser a Ludevit Walsdorf na Knole (Šmelko, 2000), Gaspar Mum na Bindte, Rosenberg na Roztokách, Bastel Weisz v údolí Železného potoka meď, Bastel Schellbach na Grétli, Jarošek v údolí Železného potoka železnú rudu, Münnich otvára novú baňu na Glänzene.
  • 1669 – Gaspar Sontagh ťaží na Grétli, Grajnári a iných hnilčíckych lokalitách, podobne iní ťažiari
  • 1749 – 1764 – bane Veľkého Bindtu zamenili 5 273 viedenských centov medi (280 t) obsahujúcej Ag.
  • 1753 – 1765 – Ťažiari z Hnilčíka zamenili 9 271 viedenských centov (cca 570 t) medi (hlavne z Gezwäng žily).
  • 1765 – Záznam o novoveskej bani Greinen Stollweg (Štolvek), preslávenej produkciou najjemnejšej medi
  • 1766 – Novoveskí ťažiari požiadali o vstup do Združenia hornouhorských ťažiarov – v listine súpis medených baní, o. i. Gretel, Rinnergang, Greinen Stohl Stollweg a Malá Knola.
  • 1772 – Dekonjuktúra baníctva v Spišskej Novej Vsi. Fungovalo iba 16 baní, v hnilčíckom priestore baňa Glänzen na meď (ťažiari Jony, Szulyowszky, Grünblatt, Pongrácz, Glatzinger, Ujházy, Berzeviczy), Rinnergang na meď (ťažiari Grünblatt, Glatzinger, Ujházy, Meerwaldt, Zittkowszky), Grétla na meď (Schneider, Jóny, Elstermann, Grünblatt, Szulyowszky, Meerwaldt, Zittkovich, Szontagh, Pongrácz, Berzeviczy a Izdenczy), na Štolveku štôlňa Svätého Michala na meď (Grünblatt, Korabinszky), na Borovniaku (v Roztokách) baňa na meď (Rheihländer, Szontágh, Majerčík resp. Mariantsik).
  • 1776 – Otvorenie nových baní na Grétli a Malej Knole – ťažiar Benigny
  • 1779 – V novoveskom chotári funguje 16 medenorudných baní: v hnilčíckom priestore Štolvek (Stohlweg) ako zisková (hlavný ťažiar gróf Csáky), Česká baňa (ťažiar Greisinger), Schönhengst (Schienhenst) baňa (Benigny), Gezwäng – zisková (Martin Grünblatt), Putnok – zisková baňa – hlavný účastinár Bodó, Rinnergang (Szontágh), Glänzen – Víztárna (Gál), Stangenberg (Eötvös), na Suchom vrchu a na Muráni (Dürre Wies – ťažiar Pavol Jóny). Nanovo otvárajú železné bane: na Grételskom kopci Máriássy, Szentmiklóssy a Ján Demian, na Stangenbergu Szentmiklóssy, V Roztokách a v údolí Železného potoka Máriássy.
  • 1780 – Hnilčík (ako Hnilcsik) zaznamenaný na administratívnej mape Spišskej župy (autor: Andrej Marko); na najstaršej mape Spiša (Pavol Kray – rok 1723) Hnilčík nie je uvedený.
  • 1780 – Prípis prvého spišského biskupa Karola de Salbeka – vysiela dvoch pátrov ako misionárov do spišských dedín bez vlastnej farnosti, m. i. do „obidvoch Hnilcov“, je medzi nimi prvý hnilčícky kňaz Žigmund Mankach (páter – minorita).
    • Najstaršie zápisy farského úradu v Hnilčíku, v nich náznakovitá zmienka o tom, že obec (filiálka Malého Hnilca) bola pomenovaná po istom pražiarovi, ktorý sa menoval Jore (Hadri). Farnosť (s časťami Hnilčík – osada, Hajgrund s novoveskými Roztokami, Joreho huta, Kvasnica, Roztoky-obec, Binith, so Sontangrundom) má 777 obyvateľov, z toho 710 katolíkov, 67 nekatolíkov.
  • 1783 – V mape Samuela Köhlera je na Železnom potoku uvedená Gezwänghuta ležiaca povyše hámru Českej huty (Czechenhutta hamor), pravdepodobne Jarošekovej huty.
  • 1784 – Sťažnosť baníkov z Hnilčíka (ŠA Levoča)
  • 1785 – Revízia sporu baníkov z Hnilčíka s Mariášiovcami kvôli útlaku (ŠA Levoča)
    • Zriadenie fary v Hnilčíku a Hnilci (ŠA Levoča)
    • Urbársky spor obyvateľov Hnilčíka (ŠA Levoča)
  • 1786 – Sťažnosť baníkov z Hnilčíka na panstvo panovníkovi (ŠA Levoča)
  • 1787 – Sťažnosti poddaných Hnilčíka na panstvo (Mariašiovcov)
  • 1792 – 1793 – V Hnilčíku bol postavený drevený kostol (Povýšenia sv. Kríža) so 40 kg zvonom prevezeným z Markušoviec (s erbom rodu Mariášiovcov) z roku 1767. Iniciátorom bol farár Honorius Veselský; postavené z nariadenia cisára Františka I. (1792 – 1835).
  • 1848 – vymanenie sa spodného Hnilčíka spod feudálnej závislosti na markušovských zemepánoch.
  • 1849 – Cholerová epidémia v Hnilčíku
  • 1856 – Arciknieža Albrecht nadobúda právo dobývať železnú rudu v Bindte a financuje rozvoj banského závodu.
  • 1858 – Oprava kostolov v Hnilčíku (ŠA Levoča)
  • 70. roky 19. st. – Právo dobývať železnú rudu v Roztokách odkúpila Rakúsko – Uhorská účastinárska vysokopecná spoločnosť (Oesterreichische – ungarische Hochofengesellschaft Wien); v rokoch 1872 – 1873 vystavala úzkokoľajku Roztoky – Markušovce.
  • 1870 – v Bindte postavená prvá pražiareň železnej rudy.
  • 1871 – Začala sa výstavba školy v Bindte (vyučovanie začalo 1. 1. 1874).
  • 1873 – Cholerová epidémia v Hnilčíku (14 obetí)
  • 1872 – 1873 – Vybudovanie úzkokoľajnej železnice Bindt – Markušovce dĺžky 6,8 km (fungovala do 23. marca 1939).
  • 1878 – 1880 – Bindt – postavené drevené domčeky pre robotníkov a úradníkov, prevádzkové budovy (dielne, úpravňa) a ľudová škola pre zamestnancov závodu
  • 1879 – Zatvorenie kostola a zlý stav fary v Hnilčíku (ŠA Levoča)
  • 1880 – Záznamy učiteľa J. Kovalčika: spodný Hnilčík má 74 domov a 573 obyvateľov (z toho 10 Nemcov, zvyšok Slováci)
  • 1882 – Banský majetok na Grétli nadobudla Hornosliezska účastinárska spoločnosť. Ruda sa vozila do huty Pokój (Lazar, 1973).
  • 1882 – Postavená kaplnka v Jerohute (Krestian), obnovená v roku 1930 za 42 644 korún
    • Začiatok výstavby nového kostola v Hnilčíku. Ministerstvo financií v Budapešti rozhodlo o financovaní nového kostola už 14. augusta 1879, dva roky trvalo vyhotovenie plánu, na stavbu bolo vyčlenených 9 500 zlatých. Na výstavbu bol vypísaný súbeh, vyhrala firma Andrej Roth zo Spišskej Novej Vsi (Hadri), slávnostný výkop stavby – 9. júla 1882, ukončenie – 30. júna 1885. Farský kostol v osade bol nakoniec sfinancovaný rakúsko-uhorským štátom za 24 000 zlatiek.(Krestian, Obecná kronika). Kostol bol zasvätený svätému Krížu a budovaný podľa projektu Ing. J. Kepplera v neorománskom slohu.
  • 1891 – Majiteľom baní v Bindte sa stáva banská spoločnosť arcikniežaťa Fridricha (Hadri)
  • 1892 – Závod Roztoky kúpila Hornosliezska želez. úč.spoločnosť od Vítkovického banského a hutného ťažiarstva.
  • 1894 – Majitelia Bindtu postavili na Železnom potoku vodnú turbínu o výkone 30 HP, slúžiacu na pohon dynama typu Thomson-Houston; hydroelektráreň pre závod Bindt pre pohon elektrických vŕtačiek Marvin, neskôr Siemens-Halsch, po roku 1904 aj pre celozávodné účely (osvetlenie povrchových prevádzok), v čase vzniku prvá výkonnejšia výrobňa elektrického prúdu.
    • Bindt – zavedenie mechanického vŕtania, v bani zavedené vrtné stroje typu Marvin (elektrické solenoidové vŕtačky)
  • 1895 – Zriadené zdravotné banské stredisko na Bindte pre Bindt a Roztoky (Obecná kronika). Bol tam jeden lekár a lekáreň. Na Bindte a v Roztokách boli zriadené samostatné nemocnice so štyrmi, resp. 5 lôžkami. Lekárske ošetrenie sa poskytovalo bezplatne členom nemocenskej pokladne (ľudovo krankenkasy) a ich rodinným príslušníkom. Mimo nemocenského na baniach bolo aj penzijné poistenie – dôchodok dostali zostarnutí, invalidní baníci a ich vdovy a siroty.
  • 1896 – Roztoky – biskupom Párfym založená Banská rímskokatolícka ľudová škola, financovaná Hornosliezskou účastinárskou spoločnosťou. Neskôr bola odkúpená markušovským závodom Bansko-drevárskej spoločnosti v Bratislave a financovaná do roku 1926. Od roku 1930 časť detí prechádza do školy, zriadenej v bývalej hydroelektrárni.
    • Použitie vrtných strojov s elektromotorickým pohonom typu Siemens-Halske
  • 1901 – Elektrifikácia železnice Bindt – Markušovce
    • Bindt – postavená prvá parná lokomobila na výrobu elektrickej energie pre elektrifikovanú úzkokoľajku a na iné prevádzkové účely.
  • 1902 – Bindt – druhá pražiareň postavená firmou Oberschlesiche Eisenindustrie A.G., od roku 1910 v súvislosti s ťažbou v Nálepkove rozšírená o 6 pecí
    • Bindt – vyhĺbenie šachty Štefani – elektrický ťažný vrátok s 2 bubnami a príslušenstvom pre jazdu mužstva na lane, pohon elektromotorom 37,7 kW. V roku 1908 dosiahla hĺbku 120 m. (Schifter).
    • Vybudovaná stanica banskej železnice Štación – zásobníky na rudu a triediareň (ľudovo rajty).
    • Šafárka: vybudovaná triedička rudy. Ruda sa z vagónov vyklápala pomocou kruhového výklopníka. Vozík sa do výklopníka vsunul a po uvoľnení vyklopil zmenou ťažiska. Po vysypaní sa zase zmenila poloha ťažiska (podvozok vozíka ťažší ako korba) a vozík sa preklopil do pôvodnej polohy. Výklopníky používali aj na Bindte a v Roztokách.
    • Osvetlenie povrchových prevádzok elektrinou v Roztokách. Elektricky boli osvetlené aj všetky banícke rodinné domy robotníkov a technikov v Bindte (do roku 1939) a v Roztokách (do roku 1935). Pri likvidácii bane Bindt Banská a Hutná spoločnosť so sídlom v Máriahute ponúkla elektráreň na Hnilčíku obci na predaj, vtedajší predstavitelia neprejavili záujem.
  • 1903 – Bindt – hĺbenie šachty Štefan
  • 1904 – Roztoky – po vyhĺbení šachty Martin, na nej namontovaný parný ťažný vrátok.
    • Zaviedli sa vrtné pneumatické stroje typu Fröhlich a Klüpfel s umelým výplachom vstrekovaním vody do vrtu pomocou čerpadla Worhington s pneumatickým pohonom (Roztoky, Grétla)
    • Roztoky – razenie dedičnej štôlne Martini a budovanie ťažnej veže.
    • Roztoky – postavená kotolňa na výrobu pary pre šachtový ťažný stroj šachty Martin.
  • 1905 – Postavenie úpravne – triediarne rudy
    • Bindt – Rakúska banská a hutná spoločnosť zamestnáva 564 robotníkov, – Hornosliezský železiarsky priemysel, uč. spol. 407 robotníkov, v Roztokách – Hornosliezska železiarska uč. spoločnosť – 564 robotníkov.
  • 1906 – Závod v Bindte kúpila Banská a hutná spoločnosť Viedeň.
  • 1907 – Bindt – vybudovanie mechanickej úpravne (mokrá gravitačná úpravňa). Kusová ruda podrvená na 35 mm sa preberala na preberacích stoloch a frakcia 35 – 26 mm na otočných stoloch. Drobná frakcia sa rozdružovala na piestových sádzačkách typu Humboldt. Frakcia pod 3 mm bola dodávaná železiarňam v surovom stave, frakciu nad 3 mm vsádzali do pražiarne.
    • V baniach (Bindt, Roztoky) použité prvé agregáty typu Ingersoll Temple Drill americkej firmy Ingersoll Rand Co. – elektropneumatické vrtné stroje s nergetickým agregátom (ektromotorom a kompresorom).
  • 1907 – 1909 – Zavedenie karbidových lámp typu Freimann a Wolf, (karbid vápnika objavený v r. 1894)
  • 1910 – Bindt: vybudovanie lanovky Bindt – Nálepkovo, dĺžka 4,5 km
    • Pražiareň firmy Gleiwitz z roku 1902 rozšírená na 12 pecí a spojená lanovkou typu Pohlig na parný pohon dĺžky 4 526 m a s prevýšením 67 m s Nálepkovom (po zrušení tamojšej pražiarne).
    • Mokrá úpravňa Banskej a hutnej spoločnosti v Bindte doplnená o nové zariadenie – pojazdné sito, pomocou ktorého sa kusová ruda zavážala podľa potreby do zásobníkov preberacích stolov.
    • Bindt – inštalovaný elektrický vrátok na úpadnici v banskom poli Robert, na povrchu používaná konská doprava.
    • Grétla – konskú trakciu na trati medzi štôlňou Anton a Šafárkou vystriedali benzínové a benzolové lokomotívy s rôznymi výkonmi. Na povrchu používaná aj konská doprava, sčasti benzínové lokomotívy fy Ruhrthaler Maschinen fabrik, rozchod koľaje 450 mm. Benzolové lokomotívy boli odstavené v rokoch 1947 – 1948.
  • 1913 – Hĺbenie šachty Róbert (Roberti) – Bindt
    • Roztoky – vybudovaná brzdová zvažnica.
  • 1914 – Koncom júla narukovali všetci hnilčícki zbraneschopní muži vo veku 21 – 40 rokov, neskôr aj starší do veku 60 rokov a mladší od 17 rokov. Od roku 1915 bolo možné požiadať o prepustenie baníkov z vojenskej služby na prácu do bane (Krestian).
  • 1914 – 1916 – Roztoky – používanie kvapalného vzduchu na trhacie práce (svetový unikát v baníctve). Vybudované zariadenie na výrobu kvapalného vzduchu typu Heylandt pri ústí štôlne Jozef. Nálož sa odpaľovala elektricky. Spôsob sa skúšal aj pri razení Novej štôlne. Skvapalnený vzduch sa prenášal na pracovisko vo voľnej nádobe. Náložky boli z papiera a naplnené drevenými pilinami. Náložky sa ponorili do tekutého vzduchu a dobre nasiaknuté sa vkladali do vývrtov. Naložené vývrty sa upchali hlinou a odpálili z bezpečného miesta. Pri skúške na Novej štôlni došlo k úrazu (nahromadeniu výparov a predčasnému výbuchu s troma zranenými).
  • 1915 – Bindt – zavedené príklepové pneumatické kladivo typu Flottmann
  • 1919 – Bindt – 130 povrchových zamestnancov, 227 baníkov pod zemou; výroba 290 125 q surovej železnej rudy (z toho vyrobili 128 918 t praženca).
  • 1922 – Banský závod Bindt stratil samostatnosť, bol včlenený do závodu v Máriahute.
  • 1924 – Zmena Hornosliezskej účastinárskej spoločnosti na Drevársky a banský priemysel, účastinárska spoločnosť; prevzala závod Markušovce (Grétla + Roztoky), začiatok razenia Novej štôlne z Hrabkovej doliny (Hagelsgrundu).
  • 1924 – Zápisnica z banskopolicajnej prehliadky: v Bindte je 114 baníkov (z toho 27 mladistvých v bani), 68 na povrchu (18 mladistvých a 10 žien), spolu 182 robotníkov. Dobývajú sa žily Róbert, Nová a Hrubá, pracuje sa na II., III. a IV. hlbinnom horizonte, spolu na 26 poruboch. Pracuje sa na tri zmeny, denná ťažba je 600 – 1000 q rudy.
  • 1928 – Vybudovaná lanovka Nová štôlňa – Šafárka (zrušená v roku 1963, zbúraná v rokoch 1965 – 1966). Postavený výklopník s unikátnym riešením: bol pojazdný, pojal 2 vozíky. Pohyboval sa pomocou elektrického motora po koľajniciach po celej dĺžke zásobníka a obsluhujúci pracovník mohol vysypať rudu tam, kde bol zásobník prázdny. Zariadenie bolo funkčné až do roku 1962.
  • 1931 – Zastavené dobývanie železnej rudy v Roztokách, likvidačné práce do roku 1937. Potom bol závod presťahovaný do Markušoviec (resp. na Grétlu).
  • 1931 – Otvorenie školy v dome č. 30 (ľudovo „Do turbíny“ – bývalá hydroelektráreň).
  • 1931 – 31. mája – návšteva biskupa Jána Vojtaššáka pri príležitosti birmovky
  • 1931 – Koncom roka sa zastavila práca v Roztokách a na Grétli (Banský a drevársky priemysel Markušovce)
  • 1932 – Na začiatku roku pre deti v osade Hnilčík a v Roztokách zriadili vývarovňu.
  • 1932 – Od 31. marca bola baňa v Bindte zastavená – udržiavali ju 10. robotníci až do roku 1937.
  • 1932 – Kameňolom na Zlatníku, založený stavebnou firmou Bartha a Holý (stavitelia úseku trate Červená skala – Margecany), na výrobu kameniva pre budovanie železnice
  • 1933 – Založený dobrovoľný hasičský zbor v obci Hnilčík (Obecná kronika)
  • 1933 – Vystúpenie Andreja Hlinku pri hostinci Servátku,
  • 1935 – V dome č. 25 na Gezwängu zriadili ambulanciu (dvakrát do týždňa ordinoval lekár z Nálepkova).
  • 1936 – Drevársky a banský priemysel, účastinárska spoločnosť prešla do sféry Banskej a Hutnej spoločnosti (potomok Coburgových banských a hutných závodov) – prevzala závod Markušovce a obnovila ťažbu na Grétli.
  • 1936 – 15. augusta položili základný kameň novej školy v hornom Hnilčíku.
  • 1937 – Ukončená novostavba obecnej ľudovej školy. Prvý učiteľ Ján Frlička.
    • Od 1. septembra začal premávať štátny autobus Spišská Nová Ves – Vondrišel.
  • 1937 – 1939 – Obnovenie bane v Bindte (v roku 1937 je 122 baníkov, 153 na povrchu, 5 dozorcov, v roku 1939 je 118 baníkov, 133 na povrchu, 6 dozorcov.
  • 1938 – Grétla – inštalovaný ťažný stroj na elektrický pohon, výrobok strojární vo Vyhniach, inštalované tiež elektrické odstredivé čerpadlo na I. a II. obzore
  • 1938 – Dňa 22. 9. navštívil faru a tunajšiu školu biskup Ján Vojtaššák.
  • 1939 – Banská a hutná spoločnosť v Bindte upozorňuje na vyčerpané vhodné zásoby železnej rudy a to, že ani geologický prieskum rudných žíl smerujúcich na Vondrišel nepriniesol očakávaný efekt. Preto obmedzila a potom zastavila banskú činnosť. Dňa 23. marca 1939 bolo posledné vyfáranie baníkov, prepustených bolo 256 robotníkov.
  • 1944 – 22. augusta boj povstaleckých jednotiek, obsadenie obce, 21.október 1944 – 21. január 1945 – vojnové udalosti.
  • 1943 – Prichádza František Hadri – Drevenický na miestnu faru. Spočítava ľudí: spolu 1528, z toho 463 v osade Hnilčík, 578 v obci Hnilčík, 222 v „obecných a mestských Roztokách“, 82 v Domkoch, 183 v Bindte.
  • 1949 – Sčítanie ľudu: obec Hnilčík 464 ľudí a 89 domov, Bindt 135 osôb a 43 domov
  • 1950 – 1956 – Likvidácia úzkokoľajnej trate Grétla – Šafárka
  • 1951 – Preložená škola v Bindte zo starej závodnej školy do budovy č. 116 – starej ambulancie závodného lekára (Obecná kronika)
  • 1955 – Založená Telovýchovná jednota Baník. Vytvorili hokejové mužstvo – pri slobodárni vystavali hokejové ihrisko s osvetlením. Oddiel nehral v súťaži, ale len priateľské stretnutia. Založil sa zároveň lyžiarsky oddiel (na tradícii z rokov 1949 – 1953, keď sa organizovali preteky).
  • 1959 – Územná reorganizácia: k obci Hnilčík boli pričlenené osady Hnilčík (dosiaľ osada Spišskej Novej Vsi) a Roztoky, odčlenená osada Delava (pričlenená k obci Hnilec).
    • Na svahu Mráznice vybudované základy lyžiarskeho vleku (použitý banský vrátok zo zrušenej zvážnej na Šafárke).
  • 1960 – Elektrifikácia Bindtu (22. – 26. novembra postavený transformátor)
  • 1961 – 1965 – Rekonštrukcia „prašnej“ štátnej cesty cez obec Hnilčík (od Kiry do Nálepkova), asfaltovanie
  • 1961 – Obec nadobudla súčasnú administratívno-správnu podobu (kataster).

Názov upraviť

Vývin názvu obce

  • 1315 - silva parua Guylnitz
  • 1828 - Hnilczek
  • 1920 - Hnilčík

Nemecký názov: Eisenbach
Maďarský názov: Hnilczek, Kishnyilec

Politika upraviť

Starostovia obce upraviť

V Hnilčíku sú známi nasledujúci predstavitelia samosprávy:

  • Matúš Ištok – richtár (?, známy z roku 1785),
  • Michal Renner – richtár (?, zápisnica z roku 1886),
  • Zajac Jozef – richtár (1900 – 1913),
  • Novák Ján – richtár (1913 – 1918),
  • Oravec Štefan – richtár (1918 – 1924),
  • Herich Karol – richtár (1924 – 1931),
  • Paciga Jozef – richtár (1931 – 1936),
  • Matuš Ján – richtár (1936 – 1938),
  • Dugas Vincent – richtár (1938 – 1939),
  • Krestian Ján, vládny komisár (1939 – 1943), (v rokoch 1941 – 45 bol v obci aj notársky úrad)
  • Matuš Michal, vládny komisár (1943 – 1944),
  • Kačír Ladislav, starosta (1944 – 1945),
  • Bočkay Jozef, starosta, 29. 1. 1945 – 11. 2. 1945 – odvolaný,
  • Kačír Ján, predseda miestneho národného výboru (1945 – 1946),
  • Fabiny Adolf, predseda miestneho národného výboru (1946 – 1948),
  • Dugas Ladislav, predseda dočasnej národnej rady (1948 – 1951),
  • Varecha Gustáv (predseda MNV 1951 – 1958),
  • Oravec Ľudovít, predseda MNV (1958 – 1963),
  • Fabiny Stanislav, predseda MNV (1963 – 1972),
  • Ondrejčík Ján, predseda MNV (1972 – 1984),
  • Novotta Blažej, predseda MNV (1984 – 1985),
  • Fabian František, predseda MNV (1985 – 1990),
  • Seman Štefan, starosta (1990 – 1992),
  • Fabian Vladimír, starosta (1992 – 2008)

Obecné zastupiteľstvo upraviť

1990 – 1994 – 11 poslancov
1994 – 1998 – 11 poslancov (9 HZDS, 1 KDH, 1 SDĽ)
1998 – 2002 – 11 poslancov (9 HZDS, 2 KDH)
2002 – 2006 – 5 poslancov (3 HZDS, 1 KDH, 1 NEKA)

Obyvateľstvo upraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 909 –
1880 1 041 121
1890 883 129
1900 973 149
1910 945 152
1921 978 149
1930 861 160
1950 978 244
1961 1 241 234
1970 1 067 233
1980 795 217
1991 526 176
2001 487 152

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 453 93,0
Gréckokatolícka cirkev 1 0,2
Bez vyznania 23 4,7
Ostatné a nezistené 10 2,1

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 479 98,4
česká 3 0,6
ostatné a nezistené 5 1,0

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Dom riaditeľa banského závodu, jednopodlažná zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 70. rokov 19. storočia. Úpravami prešiel v 20. storočí.[7] Fasáda má priznanú zrubovú konštrukciu a dvojfarebné okná. Prekrytý je nízkou sedlovou strechou.
  • Administratívna budova banskej a lesnej správy, dvojpodlažná trojtraktová, čiastočne murovaná, čiastočne zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo 70. rokov 19. storočia.[8] Fasáda podlažia má zrubovú konštrukciu a nízku sedlovú strechu.
  • Súbor štyroch baníckych nájomných domov v časti Ráztoky, dvojpodlažné zrubové domy na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1880.[9] Fasády majú priznanú zrubovú konštrukciu a dvojfarebné okná. Prekryté sú nízkou sedlovou strechou.
  • Školská budova v časti Jerohuta, pôvodne tu sídlila ľudová škola a materská škola, dvojpodlažná zrubová stavba na pôdoryse obdĺkžnika so stredným rizalitom, z roku 1939. Fasáda je riešená podobne ako u ostatných zrubových objektov.[10]

Pomníky upraviť

Pomník obetiam vojenského nešťastia, keď sa tu zrazili dve stíhačky Mig-29 na sedle Grajnár. Jeden z pilotov zahynul.

Občianska vybavenosť upraviť

Farský úrad upraviť

Rímskokatolícky úrad

Školstvo upraviť

Materská škola – Hnilčík 39

Šport upraviť

V obci Hnilčík je športom číslo 1 futbal.

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Pôsobili tu upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Hnilčík [online]. Retep.sk. Dostupné online.
  5. ↑ Hnilčík, okres Spišská Nová Ves [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
  6. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hnilčík&oldid=7623357“