Hrad je:

  • v širšom zmysle opevnený útvar (spravidla z kameňa) obranného a útočiskového charakteru budovaný v staroveku alebo stredoveku
  • v užšom zmysle objekt stredovekého európskeho staviteľstva, opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku s obrannou (obrana hraníc, ciest), útočiskovou, obytnou, správnou, kontrolnou, reprezentačnou, hospodárskou, symbolickou alebo inou funkciou.[1]
Strečniansky hrad tvorí krajinársky malebnú kulisu horného Považia
Topoľčiansky hrad s charakteristickým zakončením veže
Stredoveký hrad Wawel v Krakove v polovici 19. storočia, Poľsko

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zahŕňa do kategórie "hrad" popri typických hradoch aj všetky slovenské zámky (pričom ale ojedinele sú zámky zaradené do kategórie mestský hrad alebo do kategórie kaštieľ s areálom), kategóriu "zámok" nevedie. Slovo zámok uznáva len ako súčasť "zaužívaného názvu" niektorých z tých objektov, ktoré radí do spomínaných kategórií (napr. Vígľaš je vedený ako hrad so zaužívaným názvom Vígľašský zámok), ale nie u všetkých, u ktorých by sa to dalo očakávať (napr. Bojnice sú vedené ako hrad so zaužívaným názvom Bojnický hrad, nie Bojnický zámok). [2]

Prvé hrady upraviť

Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.

13. – 16. storočie upraviť

Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky (mongolský) vpád v roku 1241, ktorému odolali len pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľ Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov v strednej Európe. V tomto období vznikli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad, Slanský hrad a i.), alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský hrad, Bratislavský hrad, Spišský hrad).

V 14. – 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad, Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň, Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky, Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík).

17. – 18. storočie upraviť

 
Tematínsky hrad - zrúcanina

V 17. a začiatkom 18. storočia boli viaceré hrady strediskami protihabsburských stavovských povstaní, počas ktorých boli niektoré úplne zničené (Šášovský hrad, Trebišovský hrad) a mnohé na rozkaz cisára Karola VI. Habsburského z roku 1711 boli zbúrané. Väčšina z nich už nebola obnovená, ďalšie padli za obeť požiarom či iným pohromám.

S rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí stratili hrady svoj pôvodný obranný význam, prestávali byť administratívnymi centrami stolíc a zmenou bytovej kultúry prestávali vyhovovať podmienkam bývania a začali strácať i charakter rodinných sídel. Majitelia ich opúšťali a usadzovali sa v pohodlnejších kaštieľoch a kúriách, mnohokrát stavaných neďaleko hradov či v podhradiach.

V historickom vývoji Slovenska zohrali hrady významnú úlohu predovšetkým ako centrá politickej, hospodárskej, administratívnej a vojenskej správy feudálnych panstiev. Stav a vývoj hradov sa menil najmä v súvislosti s ich obrannou funkciou. Neustále sa zdokonaľovali pôvodné jednoduché pevnosti opevnené valmi z hliny a dreva (palisády), ktoré sa v 10. – 12. storočí začali nahrádzať kamennými hradbami.

Typológia hradov upraviť

Podľa polohy v teréne rozoznávame hrady výšinné, postavené na vrcholoch kopcov alebo na skalných ostrohoch (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Ľubovniansky hrad, Ostrý Kameň, Beckovský hrad, Oravský hrad) a nížinné hrady, vybudované na rovine a často chránené vodnými plochami či priekopami (Viniansky hrad). Na Slovensku prevládajú hrady výšinné.

Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky. V obrannej funkcii hradu sa od 13. storočia pôvodné ťažisko presunulo z obrannej veže na hradné múry, v ktorých boli zabudované ďalšie veže a bašty.

Po hromadnom opúšťaní hradov od začiatku 18. storočia, najmä keď ich opustili posledné vojenské posádky zabezpečujúce dočasné obranné funkcie, sa väčšina hradov vplyvom poveternostných podmienok a bez náležitého udržiavania menila na rozvaliny. Niektoré boli koncom 19. storočia zreštaurované a prestavané na pohodlnejšie zámky a opäť nadobudli význam ako rodové sídla (Bojnický zámok, Smolenický zámok).

Hrady v súčasnosti upraviť

 
Tvarová turistická značka pre zrúcaniny hradov a iných pamiatok používaná na Slovensku

Dvadsiate storočia (najmä obdobie po druhej svetovej vojne) sa nieslo v znamení obnovy a rozsiahlych rekonštrukcií viacerých hradných objektov a ich pretváranie na využitie na kultúrne účely (múzeá, galérie). Tak svoje nové uplatnenie našli Bratislavský hrad, Oravský hrad, Červený Kameň, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad či Trenčiansky hrad.

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje a chráni okolo 180 hradov, z ktorých sú mnohé významnými architektonickými a historickými svedkami národnej histórie a viaceré národnými kultúrnymi pamiatkami (Bratislavský hrad, Devínsky hrad, Beckovský hrad, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Strečniansky hrad, Trenčiansky hrad, Nitriansky hrad).

Referencie upraviť

  1. hrad. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
  2. Register NKP - tabuľkové zoznamy zverejnené: 1. apríla 2013, aktualizované: 14. februára 2020 - Zoznamy pamiatkových objektov nehnuteľných kultúrnych pamiatok podľa krajov v Excel tabuľkách, stav k 13.2.2020[1]

Literatúra upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hrad
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrad