Jamestown (Virgínia)
Jamestown je prvá britská kolónia, ktorá sa v Severnej Amerike udržala. So zakladajúcou listinou, ktorú kráľ Jakub I. udelil Virgínskej (alebo Londýnskej) spoločnosti, sa v roku 1607 skupina približne 100 mužov vydala do Chesapeackého zálivu. Aby sa vyhli konfliktu so Španielmi, vybrali si miesto pri rieke asi 60 kilometrov od zátoky.
Kapitán John Smith upraviť
Skupina, ktorú tvorili najmä mešťania a dobrodruhovia zaujímajúci sa väčšmi o zlato ako o farmárčenie, nebola vyzbrojená dostatkom temperamentu ani schopnosťou začať úplne nový život v divočine. Medzi kolonistami si čoskoro získal autoritu kapitán John Smith. Napriek škriepkam, hladu a útokom Indiánov jeho schopnosť vynútiť si disciplínu pomohla počas prvého roka udržať malú kolóniu pri živote.
Choroba upraviť
V roku 1609 sa Smith vrátil do Anglicka a za jeho neprítomnosti zavládla v kolónii anarchia. Počas zimy 1609 - 1610 väčšina kolonistov podľahla chorobám. V máji 1610 zostalo z pôvodných tristo osadníkov nažive už iba šesťdesiat. V tom istom roku bolo vyššie na rieke James založené mesto Henrico (dnešný Richmond).
Tabak a hospodárstvo upraviť
Čoskoro však došlo k vývoju, ktorý zrevolucionizoval hospodárstvo Virgínie. V roku 1612 John Rolfe začal krížiť tabakové semeno dovezené zo Západnej Indie s domácimi odrodami a vyšľachtil nový druh, ktorý vyhovoval európskemu vkusu. Prvá zásielka tabaku dorazila do Londýna roku 1614. Za desať rokov sa tabak stal hlavným zdrojom príjmov Virgínie.
Kráľovská Kolónia upraviť
Prosperita však neprišla hneď a úmrtnosť v dôsledku chorôb a útokov Indiánov zostávala mimoriadne vysoká. V rokoch 1607 - 1624 sa do kolónie prisťahovalo takmer 14 000 ľudí, no v roku 1624 z nich zostalo nažive len 1 132. Na odporúčanie kráľovskej komisie kráľ zrušil Virginsku spoločnosť a urobil z nej kráľovskú kolóniu.
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jamestown (Virgínia)
