Jaroslav I. (Kyjevská Rus)

	Jaroslav I. Múdry
	; knieža Kyjevskej Rusi
Narodenie	978
Úmrtie	20. február 1054; Vyšgorod, Ukrajina
Odkazy
Commons	Jaroslav I.
	Biografický portál

Jaroslav I. Múdry (* 978, † 20. február 1054, Vyšgorod, Ukrajina) zvaný aj Jaroslav Hladenica, syn Vladimíra I. Veľkého a polackej kňažnej Rognedy, od roku 987 - 1010 knieža Rostovsko-suzdaľského kniežatstva, 1010 - 1034 novgorodské knieža a v rokoch 1016 - 1018 a 1019 - 1054 knieža Kyjevskej Rusi.

Vláda upraviť

Vládu kniežaťa Jaroslava I. Múdreho možno považovať za vrcholné obdobie Kyjevskej Rusi. Panovník rozvíjal a zdokonaľoval mnoho vecí, ktoré začal jeho predchodca Vladimír I. Veľký. Ako jeho otec, tak aj on pokračoval v expanzívnej politike jeho už beztak veľkej krajiny. Pod svoju vládu získal územia na západ od Kyjevskej Rusi, ktoré obývali Poliaci v období tzv. vnútornej smuty, podrobil si pobaltské kmene a porazil Pečenegov. Výsledkom jeho expanzívnej politiky bola rozloha Staroruského štátu, ktorý siahal od rieky Oka až ku Karpatom. Jeho vojenské úspechy zatienila prehra v boji proti Byzantskej ríši, ktorá bola jeho poslednou vojnou proti byzantskému panovníkovi.

Gro Jaroslavovej politiky sa opieralo predovšetkým o dosiahnuté výsledky v oblasti vnútornej politiky. Vďaka jeho podpore rýchlo vzrastala cirkev - zakladali sa mnohé kláštory a chrámy^[1], ktoré sa neskôr stali centrami kultúry a náboženského života obyvateľov Kyjevskej Rusi, ktorí sa čím ďalej tým viac urbanizovali.

Najväčším úspechom Jaroslava I., za ktorý mu bola prisúdená prezývka Múdry, bolo vytvorenie prvých jednotných zákonov Kyjevskej Rusi - tzv. Ruská pravda, - ktoré sa stali právnym kódexom celej krajiny. V nich sa nielenže zákony systematizovali, ale sa aj menili, čoho dôkazom bola zvýšená zainteresovanosť panovníka o život svojho ľudu.

Rostovské knieža upraviť

Svedectvá o jeho živote v prvých rokoch 11. storočia, kedy panoval v Rostovsko-Suzdaľskom kniežatstve majú skôr legendárny charakter. S týmto obdobím sa často zvykne spájať založenie mesta Jaroslavľ (1010). Podľa legendy bolo mesto postavené na mieste, kde panovník zabil bojovou sekerou svätého zviera (medveďa) a v jeho blízkosti nad riekou Volga na ťažko prístupnom mieste prikázal postaviť drevenú usadlosť, ktorú po sebe pomenoval.

Existujú však aj ďalšie predpoklady, ktoré hovoria o založení mesta. Predpokladá sa, že mesto bolo postavené kvôli obrane mesta Rostov. Prvá zmienka o meste, ktorú zachytil autor Povesti dávnych liet Nestor, pochádza až z roku 1071 a viaže sa k povstaniu smerdov^[2].

Novgorodské knieža upraviť

Po smrti svojho staršieho brata Vyšeslava Vladimiroviča (podľa niektorých údajov v roku 1011) ho Vladimír I. posadil na trón v Novgorode a prinútil ho, aby mu každoročne platil daň vo výške 2000 hrivien striebra. Jaroslav I. však nesúhlasil^[3].

Kyjevská Rus za vlády Jaroslava I. Múdreho.

Boje o trón Kyjevskej Rusi upraviť

Prvú vojnu o kyjevský trón (1016) vyhral Jaroslav I., hoci jeho brat sa nevzdával a ešte dvakrát (s Pečenegmi a s vojskom Boleslava I. Chrabrého) zaútočil.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pochod na Kyjev (1018)

V roku 1018 zať Sviatopolka I. s pomocou Boleslava I. Chrabrého porazil Jaroslavove vojská pri brehoh rieky Bug a obsadil Kyjev. Boleslav I. sa v ňom pokúsil získať trón, ale nahnevaní Kyjevčania začali poľskú armádu vraždiť. Boleslav I. bol nútený z mesta zutekať a nechať Sviatopolka I. ďalej bojovať samého.

Jaroslav I. po druhej porážke chcel utiecť z krajiny, ale novgorodčania ho presvedčili, aby znova bojoval o trón proti Boleslavovi I. a Sviatopolkovi I.. Na jar roku 1019 teda uskutočnil novú vojnu proti Sviatopolkovi I. a po jeho víťazstve v nej (ako vyznamenanie za víťazstvo dostal titul Veľké knieža kyjevské) a smrti svojich bratov Borisa a Gleba (1015 a 1017)^[4] sa pre istotu na istý čas utiahol do Novgorodu, kde ho v roku 1036 na novgorodskom tróne vystriedal jeho syn Vladimír Jaroslavič.

Knieža Kyjevskej Rusi upraviť

V roku 1036 zvíťazil v boji proti Pečenehom a oslobodil Kyjevskú Rus od ich nájazdov na jeho krajinu. Na počesť víťazstva nad týmto kmeňom dal v Kyjeve preto postaviť Chrám svätej Sofie, ktorý po maliarskej stránke dokrášlili tí najlepší umelci a maliari z Konštantínopola.

V tom istom roku sa stal panovníkom vo väčšej časti Kyjevskej Rusi, keď pod vládu jeho príbuzného Brjačislava I. (1003 - 1044) a neskôr Vseslava II. Polackého (1044 - 1068) patrilo iba Polacké kniežatstvo.

V roku 1038 napadol Jotvínov a o dva roky neskôr (1040) vpadol na územie Litvy, kde sa zdržal do roku 1044.

Otázka určenia následníka trónu Kyjevskej Rusi upraviť

Čoskoro pred svojou smrťou sa Jaroslav I. začal zaoberať pálčivou otázkou, ktorá trápila aj jeho otca Vladimíra I. Veľkého, a to systémom nástupníctva ďalších panovníkov^[5]^[6] na trón Kyjevskej Rusi tak, aby medzi nimi nevznikli tradičné rozbroje, ktoré sa vždy objavili po tom, ako panovník krajiny zomrel. V otázke rozdelenia území Staroruského štátu sa riadil princípom prvorodeného syna v rodine. Na základe tohto princípu krajinu rozdelil na päť menších častí. Najstarší - Izjaslav Jaroslavič - zdedil Kyjev a Novgorod spolu s ich okolitým územím. Sviatoslav Jaroslavič získal Černigov, tretí syn Vsevolod Jaroslavič Perejaslav a štvrtý syn Vjačeslav Jaroslavič Smolensk. Najmladší syn - Igor Jaroslavič - vládol vo Vladimírsko-volynskom kniežatstve.

Záhadný dátum srmti upraviť

Jaroslav I. Múdry umrel 20. februára 1054^[7] (5. marec 1054 podľa juliánskeho kalendára) v meste Vyšgorod v rukách jeho syna Vsevoloda I..

V rokoch 1936, 1939 a 1964 vedci uskutočnili rad výskumov, v ktorých podrobili hrobku Jaroslava I. Múdreho hlbokej sondáži. Zistilo sa, že knieža bolo vysoké 172 - 175 cm (pravá noha bola o niečo dlhšia ako ľavá) a tiež, že bolo chromé. Jedna verzia tvrdí, že od narodenia, druhá zastáva názor, že panovník ochrnul po niektorej z bitiek.

Prvá revolúcia na území Ukrajiny (1068) upraviť

Po smrti Jaroslava I. Múdreho sa k vzrastajúcim sociálnym sporom v roku 1068 pridala aj revolúcia na Ukrajine. Nespokojní kyjevčania zvrhli z trónu Izjaslava Jaroslaviča, vyhnali ho z mesta a za nového panovníka Kyjevskej Rusi vymenovali jeho príbuzného Vseslava II. Polackého. Navyše na Ukrajinu zo stepí znova zaútočili kočovné kmene Polovcov a Pečenegov, ktorí niekoľkokrát zaútočili na Kyjev a zničili obchodné cesty, ktoré viedli po Dnepri. Hoci sa Izjaslavovi podarilo vrátiť a povstalcov skrotiť, udalosti roka 1068 vstúpili do dejín Kyjevskej rusi a stali sa jej dôležitým medzníkom. Revolúcia roku 1068 na Kyjevskej rusi bola prvá hodnoverne zdokumentovaná revolúcia na ukrajinskom území.

Historický význam osobnosti upraviť

Založil mnoho miest (Tartu, Jaroslavľ (1010), Novgorod-Severskij)
Za jeho vlády Kyjev často porovnávali s krásou Konštantínopolu.
Založil prvé ruské kláštory (Kláštor sv. Juraja v Jaroslavli a Kyjevo-Pečerský kláštor v Kyjeve).
Od začiatku jeho vlády sa v krajine uctieval a slávil sviatok svätého Juraja Drakobijcu (26. novembra).
Je autorom Cirkevného štatútu - tzv. Ruskej pravdy - zbierky zákonov staroruského feudálneho práva.
V roku 1051 vymenoval za prvého ruského metropolitu biskupa Ilariona, a to prvýkrát za neúčasti konštantínopolského patriarchu^[8].
Za jeho vlády nastal rozmach prekladu byzantských a iných kníh do cirkevnoslovanského a staroruského jazyka.
V roku 1028 založil prvú školu pre deti kňazov^[9]^[10].
Začal raziť mince - tzv. Jaroslavské striebro, - na jednej strane ktorých bol vyobrazený Ježiš Kristus, na druhej svätý Juraj Drakobijec, ochranca panovníka Kyjevskej Rusi.
V stredovekej Európe sa prestíž a sila dynastie merali odhodlanosťou členov iných dynastií vstúpiť do manželského zväzku s príslušníkom inej dynastie. V tomto ani Jaroslav I. nemohol zaostávať. Jeho žena bola švédska princezná, jednu jeho sestru si za manželku vzal poľský kráľ, druhú - byzantský panovník. Jeho traja synovia sa oženili s princeznami z Európy a tri dcéry sa postupne vydali za francúzskeho, nórskeho a uhorského kráľa. Nečudo, že mnoho historikov nazýva Jaroslava I. Múdreho „tesťom Európy“.

O Jaroslavovi I. je známe, že kvôli udržaniu pokoja na severnej hranici svojej krajiny, každoročne posielal Varjagom 300 hrivien striebra. Túto sumu peňazí bol však priveľmi malý a skôr symbolický, zabezpečoval však mier s týmto kmeňom Vikingov a ochranu severných území Kyjevskej Rusi.

Deti upraviť

Vladimír Jaroslavič - novgorodské knieža (1034 - 1052)
Izjaslav Jaroslavič - novgorodské knieža (1052 - 1054) a knieža Kyjevskej Rusi (1054 - 1068, 1069 - 1073 a 1077 - 1078)
Sviatoslav II. Jaroslavič - knieža Kyjevskej Rusi (1073 - 1076)
Vsevolod I. Jaroslavič - knieža Kyjevskej Rusi (1076 - 1077 a 1078 - 1093)
Vjačeslav Jaroslavič - smolenské knieža (1054 - 1057)
Igor Jaroslavič - knieža Vladimírsko-volynského kniežatstva
Alžbeta Jaroslavna - žena nórskeho kráľa Haralda III. Surového
Anastázia Jaroslavna - žena uhorského kráľa Ondreja I.
Anna Jaroslavna (Anna Kyjevská alebo Anna Ruská) - vydala sa za francúzskeho kráľa Henricha I.

Referencie upraviť

↑ V rokoch jeho vlády bolo v „zlatovežatom“ Kyjeve postavených vyše 400 chrámov, z ktorých najnoblesnejším bol Chrám svätej Sofie, postavený na základe Chrámu svätej Sofie v Konštantínopole.
↑ Podľa Ruskej pravdy to bola najrozšírenejšia kategória obyvateľstva, ktorá obývala Kyjevskú Rus v 11. - 14. storočí. Názory na postavenie smerdov sa u niektorých historikov líšia. Jedni tvrdia, že smerdi boli slobodnými roľníkmi, ktorí vlastnili pôdu a mali voči kniežaťu určité povinnosti - odvádzať dane a naturálie. Druhí hovoria, že boli úplne závislí na vôli kniežaťa, ktorý ich mohol slobodne presťahovať z jedného miesta na druhé alebo darovať cirkvi. Tiež museli odvádzať rentu.
↑ Historici predpokladajú, že za týmto činom chcel Vladimír I. prepustiť trón svojmu mladšiemu synovi Borisovi. Vladimír I. však v roku 1015 umrel a Jaroslav I. vyhlásil svojmu bratovi Sviatopolkovi I. vojnu o kyjevský trón.
↑ Verzie vrážd sa v mnhom líšia!
↑ Hneď ako sa v niektorom z kniežatstiev Kyjevskej Rusi uvoľnil trón, každý brat, podľa zámeru Jaroslava I., postúpil o jeden stupeň vyššie, pokým nedosiahol najvyšší možný vrchol hierarchie celého systému. Takýmto spôsobom, keď dal každému z jeho synov možnosť vládnuť v Kyjeve, Jaroslav I. predišiel tradičným a beznádejným roztržkám medzi synmi panovníka, do ktorých bol aj on kedysi zatiahnutý.
↑ Hoci systém rotácie moci v krajine niekoľko rokov vďaka spolupráci troch najstraších bratov fungoval dokonale, o nejaký čas sa objavili prvé problémy. Jaroslavov systém totiž protirečil idey rotácie moci, založenej na základe hlbšie zakoreného princípu - následníctva z otca na syna. Synovia niektorých zosnulých kniežat sa začali dožadovať práva obsadiť trón Staroruského štátu po svojich rodičoch a nechceli ustúpiť pred svojimi príbuznými. Výsledkom tejto situácie boli beznádejné boje medzi synovcami a strýkami, ktoré sú charakteristické pre obdobie po Jaroslavovi I. Múdrom.
↑ Tento dátum uvedený v Ipatievskom letopise však neprijímajú všetci historici a o presnom dátume jeho smrti sa dodnes vedie diskusia. Nájdené graffiti s pravdepodobným dátumom smrti Jaroslava I. na stene Chrámu svätej Sofie v Kyjeve, ktorými sa vo svojej analýze Kyjevské graffiti a dátum smrti Jaroslava I. Múdreho // Počiatky a rozvoj feudalizmu v Rusku (Londýn, 1988) zaoberá ruský historik V. K. Ziborov, sa prikláňajú k dátumu 17. február 1054.
↑ Niektorí historici tento fakt interpretujú ako postupný odpor Kyjeva voči vláde Konštantínopolu.
↑ Kostomarov N. I.: Ruské dejiny v životopisoch jej hlavných dejateľov. Kapitola II. (po rusky)
↑ Soloviev S. M.: Dejiny Ruska od dávnych čias. Zväzok I. Kapitola VII. (po rusky)