Jelšava (mesto)
Jelšava (maď. Jolsva) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca. Rozprestiera sa na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.
| Jelšava | ||
| mesto | ||
 Kaštieľ Koháriovcov
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Revúca | |
| Región | Gemer | |
| Vodný tok | Muráň | |
| Nadmorská výška | 259 m n. m. | |
| Súradnice | 48°37′32″S 20°14′22″V / 48,625556°S 20,239444°V | |
| Rozloha | 46,8 km² (4 680 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 160 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 67,52 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1243 | |
| Primátor | Milan Kolesár[3] (KDH, HLAS-SD) | |
| PSČ | 049 16 | |
| ŠÚJ | 525791 | |
| EČV (do r. 2022) | RA | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Jelšava Námestie republiky 499 049 16 Jelšava | |
| E-mailová adresa | info@jelsava.sk | |
| Telefón | +421 58 448 26 31 | |
| Fax | +421 58 448 27 30 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Jelšava | ||
| Webová stránka: jelsava.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis upraviť
Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. Je vzdialená 13 km juhovýchodne od Revúcej, 30 km západne od Rožňavy a 50 km severovýchodne od Rimavskej Soboty. Mestom vedie cesta II/532 a II/526, ako aj železničná trať Plešivec – Muráň.
Dejiny upraviť
Prvá písomná zmienka o Jelšave pochádza z buly kráľa Bela IV. z roku 1243, ktorou kráľ daroval časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bubekovcom za zásluhy v bojoch s Mongolmi. V 14. storočí došlo k príchodu nemeckých kolonistov, baníkov, ktorí začali ťažiť železnú rudu. V druhej polovici 14. storočia sa Jelšava stala mestom a druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku.[4]
V roku 1552 kráľ Ferdinand I. udelil Jelšave právo meča. V roku 1556 mesto vyplienili a zapálili Turci, pričom zomrelo 452 občanov a 400 bolo zajatých.[4] Po obnove mesta v ňom pôsobilo viacero remeselných cechov, zameraných sa na spracovanie kovov, významní boli najmä zvonkári.[5] V roku 1573 v okolí Jelšavy fungovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.
Od 17. storočia Jelšava strácala banícky ráz a význam nadobudli remeslá, kým v roku 1880 nebol v okolí objavený magnezit.[5] V roku 1893 došlo k uvedeniu do prevádzky železničnej trate z Plešivca do Muráňa, ktorá prechádzala cez Jelšavu a umožnila rozvoj miestneho priemyslu.[6] V roku 1894 tu vznikol v lokalite Teplá voda prvý magnezitový závod, pec na pálenie magnezitu, na Slovensku. Magnezitový závod bol daný do prevádzky s 8 pecami a ďalšími zariadeniami v roku 1923, spolu so železničnou vlečkou do Jelšavy.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky jelšavskí robotníci protestovali za zlepšovanie svojich pracovných podmienok, napr. pochodom hladu z Jelšavy do Revúcej v roku 1932. V roku 1934 sa v meste vybudovali nové kasárne v lokalite Gombiarka. Po Viedenskej arbitráži od 2. novembra 1938 Jelšavu pričlenili k Maďarsku. Okupovaná bola až do oslobodenia mesta postupujúcou rumunskou armádou 21. januára 1945.
V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.[7] Počas komunizmu v koháryovskom kaštieli sídlila Poľnohospodárska škola. Po odchode sovietskych vojakov a po odchode posádky OS SR v roku 2005, ako aj po postupnom krachu miestneho ťažobného priemyslu, došlo ku zhoršeniu životnej úrovne v meste.[7] Mnoho obyvateľov sa odsťahovalo z regiónu, do vyprázdnených domov sa v 90. rokoch 20. storočia prisťahovalo mnoho Rómov z východu Slovenska, ktorí tu našli lacné ubytovanie.[7] V roku 2015 bol takmer každý šiesty obyvateľ okresu odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. V meste bola v roku 2017 25-percentná nezamestnanosť.[7]
Obyvateľstvo upraviť
2011 upraviť
údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 2011[8]
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| slovenský | 2210 |
| nezistený | 515 |
| rómsky | 422 |
| maďarský | 63 |
| iný | 19 |
| celkom | 3229 |
1921 upraviť
údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1921[9]
| národnosť | počet hovoriacich |
|---|---|
| maďarská | 501 |
| česká a slovenská | 1872 |
| nemecká | 125 |
| iná | 324 |
| celkom | 2822 |
1880 upraviť
údaje: Sčítanie obyvateľstva v roku 1880[9]
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| maďarský | 1127 |
| nemecký | 55 |
| slovenský | 1419 |
| iný | 35 |
| nezistený | 94 |
| celkom | 2730 |
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Coburgovský kaštieľ (predtým Koháriovský), monumentálna trojpodlažná štvorkrídlová barokovo-klasicistická stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1796–1801. Staviteľom kaštieľa bol Mikuláš Kohári.[10] Údajne na jeho mieste pôvodne stál templársky kláštor. Súčasná budova bola pristavená k staršiemu renesančnému objektu z polovice 16. storočia. Hlavná fasáda orientovaná do námestia je členená lizénami a výrazným trojosovým rizalitom ukončeným štítom s tympanónom. Na ňom sa nachádza reliéf vojenských trofejí s iniciálami MK, teda Mikuláš Kohári. Parter je dekorovaný pásovou rustikou. V interiéri sa zachovala alegorická maľba zdobiaca slávnostnú sieň. V renesančnej časti sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Kaštieľ prechádza postupnou obnovou a organizujú sa v ňom kultúrne podujatia. V budúcnosti sa v ňom plánuje možnosť ubytovania.
-
Kaštieľ Koháriovcov -
-
Renesančné krídlo kaštieľa -
-
-
- Jelšavský hrad - zrúcanina, pravdepodobne jestvoval už pred mongolským vpádom, spomína sa k roku 1243
- Jelšavský hrádok, zbytky v polohe Hradovisko, bol obklopený miestami zdvojenými priekopami
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1784–1785. Monumentálna empírová veža bola doplnená v roku 1834. Interiér je zaklenutý krížovou klenbou. Nachádza sa tu rokokové zariadenie, oltár a kazateľnica od miestneho rezbára J. Reisigera z roku 1785.[11] Veža, mierne vystupujúca z fasády, je členená kordónovými rímsami na tri úrovne. Je lemovaná nárožnými pilastrami a ukončená kopulovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1838-1840. Autorom stavby je rakúsky architekt Alois Pichl. Vznikol na mieste stredovekého kostola, ktorý vyhorel v roku 1829.[12] V interiéri sa nachádza hodnotný klasicistický organ od Ferdinanda Komorníka z Pešti z roku 1865.[13] Hlavnej fasáde dominuje portikus s motívom trojosého víťazného oblúka ukončeného štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza rozmerné termálne okno. Veže kostola majú štorcový pôdorys, rezonančné otvory sú segmentovo ukončené, završujú ich kopulové helmice.
- Historické cintoríny, kresťanský a židovský. Sú tu pochované viaceré významné osobnosti, nachádza sa tu množstvo hodnotných náhrobníkov.[14]
-
Evanjelický kostol -
-
Kostol sv. Petra a Pavla -
-
-
Interiér kostola sv. Petra a Pavla
Doprava upraviť
Cez mesto prechádzajú dve cesty druhej triedy, z juhu na sever vedie cesta 532 z Tornale do Muráňa, zo západu na východ mesto pretína druhý úsek cesty 526 vedúci zo Starej Huty do Rožňavskej Bane.
Jelšava leží na železničnej trati 165 z Plešivca do Muráňa, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1893. Počas okupácie Jelšavy po Viedenskej arbitráži sa na sever od mesta začali stavať tzv. Gemerské spojky, keďže časti železničnej siete boli odčlenením južných oblastí krajiny odrezané. V roku 2011 bola na trati 165 pozastavená osobná doprava po tom, ako bola už predtým zastavená od februára do júna 2003.[6]
Verejnú autobusovú dopravu zabezpečuje najmä spoločnosť SAD Lučenec, ktorá svojimi autobusmi spája mesto s okolitými obcami aj mestami Revúca a Rožňava. [15]
Osobnosti mesta upraviť
Rodáci upraviť
- Ján Major († 1722), evanjelický farár, básnik a pedagóg
- Mikuláš Ferjenčík (* 1859 – † 1912), banský inžinier a hutnícky odborník
- Ján Polomský (* 1896 – † 1981), hrebenár
- Ľudovít Mikuláš (* 1896 – † 1977), včelár, obuvník a starosta
- Ján Chrapan (* 1908 – † 1969), fyzik
Pôsobili tu upraviť
- Eliáš Láni (* 1570 – † 1618), evanjelický farár, básnik, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár
- Ján Augustíni († 1675), evanjelický farár, cirkevný hodnostár
- Daniel Sinapius-Horčička (* 1640 – † 1688), evanjelický farár, barokový spisovateľ a prekladateľ
- Samuel Hruškovic (* 1694 – † 1748), evanjelický farár, cirkevný hodnostár, prekladateľ, editor a náboženský spisovateľ
- Ján Krstiteľ Scitovský (* 1785 – † 1866), rímskokatolícky duchovný, biskup v Rožňave a Päťkostolí
- Ľudovít Greiner (* 1796 – † 1882), lesný hospodár, tvorca Greinerovho výškomeru na meranie stromov, spresnil výšky tatranských štítov
- Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), prozaik, básnik a evanjelický kňaz
- Ladislav Remete (* 1910 – † 1945), evanjelický farár, teológ, protifašistický bojovník
Galéria upraviť
-
Námestie republiky -
-
-
Meštianske domy -
-
Historický cintorín
Partnerské mestá upraviť
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c História [online]. jelsava.sk, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b Jelšava [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b ČELLÁR, Michal. Jelšava - Železničná stanica [online]. Trnava: VLAKY.NET, [cit. 2020-05-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Andrej Sarvaš, Čierne diery. Depresívny sprievodca Jelšavou: len Berkut, minulosť a beznádej (fotogaléria). Denník N (Bratislava: N Press), 2017-09-26. Dostupné online [cit. 2020-05-05]. ISSN 1339-844X.
- ↑ Materinský jazyk - 2011 [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
- ↑ a b Sčítanie obyvateľstva (1880-2011) v meste Jelšava [online]. [Cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
- ↑ Jelšava [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jelšava - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jelšava [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Jelšava, s. 39-41.
- ↑ Židovský cintorín v Jelšave [online]. Čierne diery. Dostupné online.
- ↑ R.O, CHAPS spol s. Cestovné poriadky CP.sk [online]. cp.hnonline.sk, [cit. 2020-10-24]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jelšava (mesto)
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna stránka mesta
- Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola
- Apsida.sk- profil zaniknutého gotického kostola v polohe Hradovisko