Kôprová dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia).Kôprová dolina (poľ. Dolina Koprowa, nem. Koprovatal, maď. Koprovavölgy) je 11 km dlhý dolinný komplex v najzápadnejšej časti Vysokých Tatier. Je široká 800 m – 1 200 m a má plochu 31,3 km².[1]
| Kôprová dolina | |
| dolina | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | > 950 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′28″S 19°58′00″V / 49,15769°S 19,9668°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kôprová dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Charakteristika upraviť
Dolina je široký úval s ústím na východ od Podbanského. Severný uzáver doliny tvorí úsek hlavného hrebeňa Vysokých Tatier od Hladkého štítu po Čubrinu, na západe sú Liptovské kopy a na z východe mohutná rázsocha Kriváňa. Preteká ňou Kôprovský potok. Horná časť doliny sa volá Temné smrečiny. Dolinu odvodňuje Kôprovský potok. Jeho prítoky sú pomenované podľa bočných dolín, v ktorých vyvierajú. Nefcerský potok vytvára tri kaskády: Nižný nefcerský vodopád, Prostredný nefcerský vodopád a Vyšný nefcerský vodopád. Temnosmrečinský potok vytvára Vajanského vodopád. Vo vedľajších dolinách Kôprovej doliny je niekoľko plies. Najväčšie z nich je Nižné Temnosmrečinské pleso s rozlohou 11,7 ha a hĺbkou 40 m. Je to tretie najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. V Kobylej doline je Kobylie pleso a v Nefcerke Nižné, Vyšné a Malé Terianske pleso.[2]
Názov upraviť
Pôvodcom názvu doliny je kôprovníček bezobalný (Ligusticum mutellina L.). Nie je známe, kedy vznikol názov doliny. Pravdepodobne jeho tvorcami sú pastieri, ktorí spolu s baníkmi v stredoveku navštevovali dolinu. Prvý známy turista, ktorý bol v tejto a Temnosmrečinskej doline, bol Juraj Pongrácz. Bolo to v roku 1750. Vtedy sa pokúsil zmerať hĺbku Nižného Temnosmrečinského plesa.[1]
Je aj iné vysvetlenie názvu. Na úbočiach Kôprovského štítu boli objavené ložiská kupritu, ktoré stredovekí haviari pomenovali starogermánskym výrazom koper. Ťažbu tohto nerastu potvrdzujú viditeľné zvyšky povrchových baní. Boli to oni, ktorí objavili dolinu a nie botanici, ktorí tam našli byliny. Hláska ô bola pridaná v neskorších rokoch a našlo sa aj vysvetlenie, ako vznikla Kôprová dolina.[3]
Zaujímavosti upraviť
Kôprová dolina v stredoveku bola často navštevovaná pastiermi a baníkmi. Baníci neboli veľmi úspešní a v roku 1788 dolinu opustili. Pastieri do doliny vyháňali nielen ovce, ale aj kone, čoho dôkazom je názov priľahlej Kobylej doliny. Veľa porastov vyrúbali uhliari. Hojnosť medveďov a kamzíkov do doliny lákali pytliakov. Následník habsburského trónu Rudolf si v doline nechal postaviť poľovnícku chatu. Nazvali ju Rudolfova chata. Keď Rudolf zomrel, začali ju využívať turisti. V roku 1909 vyhorela. V roku 1912 lesná správa postavila na sútoku Nefcerského a Kôprovského potoka drevenú horáreň. V roku 1924 ju prevzal Klub československých turistov. Slúžila ako turistická nocľaháreň. Počas druhej svetovej vojny v nej sídlil štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. Vojnou poškodenú chatu obnovili, ale neskôr zanikla.[2]
Turistika upraviť
Je prístupná modro značkovaným chodníkom z Podbanského, resp. Troch studničiek.
Referencie upraviť
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ ML., Ivan. Tatranské doliny. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2015. ISBN 978-80-89575-09-1. S. 94.
- ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kôprová dolina
