Karavanky
Karavanky (nem. Karawanken, slovin. Karavanke) sú pohorie, ktoré spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom. V minulosti prechádzalo pohorím mnoho dôležitých obchodných ciest, dnes zabezpečujú dopravu medzi oboma krajinami železničný a diaľničný tunel, ktoré spájajú rakúsky Villach a slovinské Jesenice. Najvyšším vrchom je Stol (Hochstuhl, 2 236 m). Karavanky sú zároveň najdlhším pohorím Slovinska. Najrozšírenejším porastom v Karavankách je les, ktorý siaha až do výšky 1 700 m. Vrcholové partie hôr sú holé s lúkami, niektoré úseky sú skalnaté (hlavne centrálna časť). Naprieč celým hrebeňom Karavaniek vedie značkovaný chodník, súčasť „Slovinske planinarske poti“.
| Karavanky | |
| Karawanken Karavanke | |
| pohorie | |
 pohľad na východné Karavanky z vrchu Hochstuhl
| |
| Štáty |  Rakúsko,  Slovinsko
|
|---|---|
| Časť | Südliche Kalkalpen |
| Súradnice | 46°30′18″S 14°45′29″V / 46,505°S 14,758°V |
| Najvyšší bod | Hochstuhl |
| - výška | 2 236 m n. m. |
  Poloha v rámci Álp
| |
| Wikimedia Commons: Karawanks | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Plocha Karavaniek je 1 300 km². Od juhu ich delí od Júlskych Álp údolie Savy Dolinky a od Savinjských Álp sú to rieky Kokra a Tržaška Bistrica. Najvýchodnejšie výbežky Karavaniek končia pri meste Slovenj Gradec. Na západe plynulo prechádzajú v Karnské Alpy.
Rozdelenie pohoria upraviť
Celé pohorie je pre väčšiu prehľadnosť rozdelené na tri skupiny – Westkarawanken' (Západné Karavanky – Mittagskogel – 2 145 m), Mittelkarawanken (Stredné Karavanky – Hochstuhl – 2 236 m) a Ostkarawanken (Východné Karavanky – Koschutnikturm – 2 136 m)
- Oblasť Mittagskogel (Kepa) začína na trojmedzí Talianska, Rakúska a Slovinska. Celá skupina je len veľmi málo navštevovaná.
- Oblasť Golice priamo nadväzuje na predošlú skupinu. Najvyšším vrcholom je Golica – 1 835 m.
- Oblasť Hochstuhl (Stol) tvorí stred Karavaniek a zároveň najvyšší masív celého pohoria. Táto časť hôr je vďaka dobrej infraštruktúre často navštevovaná.
- Oblasť Koschuta (Košuta či Košúty) je najmohutnejším hrebeňom Karavaniek. Je viac ako 10 km dlhý a na juhovýchode bezprostredne susedí so Savinjskými Alpami. Tiež tu je turistika skôr výnimkou. Vrchy sú tu málo navštevované. Najvyšším vrcholom je Koschutnikturm – 2 136 m
- Oblasť Olševa je už nepríliš skalnatou časťou hôr. Najvyšším vrcholom je Olševa – 1 929 m
- Oblasti Pece a Uršlje gora sú na východ poslednými, pomerne vysokými skalnatými vrcholmi. Najvyšším vrcholom skupiny je Kordževa glava – 2 126 m. Pokračovaním Karavaniek na východ je masív Kozjak pri Maribore.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karavanky
Externé odkazy upraviť
- Alpské pohoria - Karawanken Archivované 2012-11-01 na Wayback Machine
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karavanky na českej Wikipédii.