Karel Kramář
JUDr. Karel Kramář (* 27. december 1860, Vysoké nad Jizerou – † 26. máj 1937, Praha) bol český a česko-slovenský politik, prvý predseda vlády Česko-Slovenska.
| Karel Kramář | ||||||||
| česko-slovenský politik | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 1. predseda vlády Česko-Slovenska | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 14. november 1918 – 8. júl 1919 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 27. december 1860 Vysoké nad Jizerou, Rakúske cisárstvo | |||||||
| Úmrtie | 26. máj 1937 (76 rokov) Praha, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | Mladočesi Československá národní demokracie | |||||||
| Alma mater | Karlova univerzita | |||||||
| Národnosť | Čech | |||||||
| Vierovyznanie | pravoslávny | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Nadežda Kramářová | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Karel Kramář (multimediálne súbory) | |||||||
Rakúsko-Uhorsko upraviť
Karel Kramář vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dokončení štúdií sa pripravoval na kariéru vysokoškolského pedagóga. Študoval vývoj rakúskeho štátneho práva vo Viedni, národné hospodárstvo v Berlíne a politické vedy v Paríži.
V roku 1889 sa podieľal okrem iného spolu s Tomášom Masarykom na založení Českej strany ľudovej – realistickej. V roku 1891 bol Karel Kramář zvolený za Mladočechov do viedenskej Ríšskej rady. V tejto strane neskôr zostal a bol zvolený za jej predsedu.
Do vypuknutia 1. svetovej vojny bol Kramář zástancom federalizovaného Rakúsko-Uhorska, v ktorého rámci by úzko spolupracovali slovanské národy. Organizoval všeslovanské zjazdy v Prahe (1908) a v Sofii (1910) a propagoval myšlienku novoslovanstva. Ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny však Kramář vypracoval dokument s názvom Slovanská ústava, ktorý už s existenciou Rakúsko-Uhorska nepočítal a české krajiny plánoval ako súčasť slovanskej federácie. Je otázkou, do akej miery bol tento dokument púhou výzvou predstaviteľom cárskeho Ruska, aby sa začali politicky angažovať v strednej Európe.
Prvá svetová vojna upraviť
V Ríšskej rade aj naďalej angažoval vo veci českej samostatnosti. Po vypuknutí 1. svetovej vojny začal organizovať domáci odboj,[1] v roku 1915 bol za to zatknutý a v procese, ktorý trval od 6. decembra 1915 do 3. júla 1916 spolu s Aloisom Rašínom, Vincencom Červinkom a Josefom Zamazalom odsúdený na trest smrti pre velezradu a vyzvedačstvo (v tomto procese ho obhajoval Eduard Koerner). Toho sa mal dopustiť okrem iného i organizovaním všeslovanských zjazdov, čo však nebolo v dobe „spáchania“ trestné. Trest mu bol neskôr zmiernený na 20 rokov a v júli roku 1917 bol spolu s ďalšími odsúdenými amnestovaný novým cisárom Karlom I.
Doma získal už počas svojho procesu povesť hrdinu, ktorý kvôli svojej činnosti pre vlasť riskuje vlastný život. Po prepustení z väzenia stál znova v čele mladočeskej strany, ktorá sa vo februári 1918 zlúčila s niekoľkými menšími stranami, najmä Českou stranou štátoprávne pokrokovou pod názvom Česká štátoprávna demokracia.
Česko-Slovensko upraviť
V čase vyhlásenia samostatného Česko-Slovenska sa Kramář ako predseda Národného výboru nachádzal v Ženeve na stretnutí predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja. [2]Spočiatku propagoval predstavu monarchického zriadenia samostatného štátu, ale neskôr pristúpil na myšlienku republikánskej formy vlády. Hneď na počiatku 1. republiky, v roku 1919, zmenila Kramářova strana svoj názov na Československú národnú demokraciu.
Prvý predseda vlády ČSR upraviť
Kramář bol 14. novembra 1918 v ten deň vyhláseným Národným zhromaždením zvolený prvým predsedom vlády ČSR. V čase svojho predsedníctva viedol česko-slovenskú delegáciu na Parížskej mierovej konferencii. Presadzoval tam názor, že víťazné mocnosti by mali intervenovať proti boľševickej vláde v Rusku. S touto požiadavkou však pre Benešov odpor neuspel.
Jeho myšlienka, že bez slobodného Ruska nie je možné zaistiť trvalejší mier v Európe sa ukázala ako opodstatnená počas 2. svetovej vojny i studenej vojny. V čase konferencie sa vyostrili ideové i osobné rozpory s vtedajším ministrom zahraničia Edvardom Benešom.
Vo funkcii predsedu vlády zostal Kramář do 8. júla 1919, keď jeho vláda padla po všeobecných voľbách, ktoré sa skončili pre národných demokratov neúspechom. V žiadnej ďalšej česko-slovenskej vláde už nepôsobil. 8. januára 1919, ešte ako predseda vlády, prežil pokus o atentát mladého komunistu Aloisa Šťastného na svoju osobu.
Počas 1. republiky bol Kramář síce predsedom svojej strany, ale faktickú moc v nej mali iní. Kramář zastával konzervatívne a nacionalistické názory, bol zástancom národného, nie národnostného štátu, a viedol – ako jeden z kritikov tzv. „Hradu“ – množstvo ideových aj osobných sporov (napr. o zásluhy domáceho a zahraničného odboja) s Benešom i Masarykom. Po vzniku Národného zjednotenia sa stal jeho predsedom.
Karel Kramář zomrel v roku 1937 v Prahe a je pochovaný v krypte Chrámu zosnutia presvätej bohorodičky na Olšanskom cintoríne v Prahe.
Referencie upraviť
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp.17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), first issue - váz. kniha, 219 p., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, Česko) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3,p. 8 - 48, p. 95 - 116, p. 125 - 148, p. 157-160, p. 165 - 169
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karel Kramář
Externé odkazy upraviť
- Heslo na stránkach Životopisy online (v češtine)