Karol Kmeťko (* 12. december 1875, Dolné Držkovce – † 22. december 1948, Nitra) bol slovenský rímskokatolícky duchovný, diecézny biskup nitriansky, arcibiskup ad personam, autor náboženských publikácií a článkov.

Karol Kmeťko
nitriansky biskup
arcibiskup ad personam
Karol Kmeťko
arcibiskup-adpersonam – ornament
Karol Kmeťko - štít erbu
Funkcie a tituly
Biskup nitriansky
1920 – 1948
Predchodca Viliam Batthyány Eduard Nécsey Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. december 1875
Dolné Držkovce
Úmrtie22. december 1948 (73 rokov)
Nitra
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka2. júl 1899 (23 rokov)
Biskup
Konsekrácia13. február 1921 (45 rokov)
SvätiteľClemente Micara
pápežský nuncius v ČSR
SpolusvätiteliaKarel Kašpar
pomocný biskup královohradecký
Anton Podlaha
pomocný biskup pražský
Odkazy
Karol Kmeťko na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Karol Kmeťko

Karol Kmeťko bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v roku 1920 sa stal poslancom Národného zhromaždenia za HSĽS. Na svoj mandát rezignoval v roku 1922 po zaujatí funkcie biskupa.[1]

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR bolo treba urýchlene riešiť otázku biskupov na Slovensku. Nitriansky biskup Viliam Baťán (Batthyány) a banskobystrický biskup Wolfgang Radnai boli vypovedaní z územia ČSR. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Väčšia časť ostrihomskej arcidiecézy sa stala súčasťou ČSR a arcibiskup Ján Černoch (Csernoch) zostal v Ostrihome, ktoré sa stalo súčasťou Maďarska.

V tejto situácii pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov – Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo, Karola Kmeťka pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara, hlavnými spolusvätiteľmi boli neskorší pražský arcibiskup Karel Kasper a pražský pomocný biskup Anton Podlaha.[2]

11. mája 1944 ho pápež Pius XII. menoval za arcibiskupa ad personam.[2]

Dôležitosť vymenovania K. Kmeťka za arcibiskupa tkvela v tom, že na Slovensku sa ešte pred 2. svetovou vojnou vyzdvihla všeobecne uznávaná cirkevná autorita, o ktorú sa mohli katolíci oprieť po zmene politického režimu. Určitou nevýhodou bol jeho vysoký vek a horší zdravotný stav. Jeho autoritu nemohli spochybňovať ani odporcovia HSĽS, od ktorej sa Kmeťko odpútal ešte v medzivojnovom období. Veľa zavážil aj jeho postoj proti rasovému zákonodarstvu a neľudskostiam páchaným v spojitosti s riešením „židovskej otázky“ na Slovensku.

Ujímal sa prenasledovaných a väznených. V záujme týchto vykonal niekoľko sto intervencií, pričom nikdy nehľadel na ich náboženskú príslušnosť, ani na ich árijský alebo neárijský pôvod. Koncom septembra 1944 osobne vyhľadal veliteľa nemeckého Gestapa, aby zamedzil prenasledovanie obetí nacizmu, čo bolo pre neho nie malým uponížením.[3]

Referencie upraviť

  1. ČECHOVÁ, Franiška. Kontakt nitrianskeho biskupa ThDr. Karola Kmeťku s politickým životom a jeho každodenné povinnosti. Človek a spoločnosť (Košice: Spoločenskovedný ústav SAV), 2004,  7,  3. Dostupné online [cit. 2014-07-16]. ISSN 1335-3608. Archivované 2015-09-24 z originálu.
  2. a b CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-30]. Stránka Archbishop Karel Kmetko †. (angl.)
  3. KOŠOVAN, Štefan. Nitra, druhé Coventry?. [s.l.] : [s.n.], 2012. S. 29.

Externé odkazy upraviť

  Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.


Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Viliam Baťán
biskup nitriansky
19201948
Nástupca
Eduard Nécsey
ako apoštolský administrátor