Katarína Kolníková

slovenská herečka

Katarína Kolníková (* 20. apríl 1921, Radošina – † 29. máj 2006, Radošina) bola slovenská herečka. Od roku 1971 pôsobila v Radošinskom naivnom divadle (RND). Účinkovala takmer vo všetkých inscenáciách Stanislava Štepku.[1][2]

Katarína Kolníková
slovenská herečka
Katarína Kolníková
Narodenie20. apríl 1921
Radošina, ČSR
Úmrtie29. máj 2006 (85 rokov)
Radošina, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Katarína Kolníková

Životopis upraviť

Vyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine. Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.[1]

V roku 1932 debutovala ako 11 ročná v hre Jezuliatko. Po ochotníckych divadelných rokoch, keď si svoje divadelné pôsobenie vyskúšala v rodnej Radošine v hrách Ferka Urbánka, Jozefa Gregora Tajovského či Agathy Christie, prišla v roku 1971 do Radošinského naivného divadla, v ktorom sa už v prvej hre Človečina (1971) sformovala a natrvalo definovala jej javisková podoba i herecká a ľudská filozofia vpísaná do jediného slovíčka – človečina. S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale pritom vnútorne bohatého človeka. Stala sa dlhoročnou nezabudnuteľnou ikonou Radošinského naivného divadla a jednou z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla.[1]

Divadelné hry upraviť

Ochotníčka v Radošine upraviť

  • 1932 – Jezuliatko
  • 1950 – Statky-zmätky
  • 1951 – Nový život
  • 1959 – Svadobný závoj
  • 1960 – Morálka pani Dulskej
  • 1962 – Verona
  • 1962 – Hľadanie v oblakoch
  • 1962 – Starý zaľúbenec
  • 1962 – Spoločný byt
  • 1964 – Bláznivá hodina
  • 1965 – Neprebudený
  • 1966 – Pasca na myši
  • 1967 – Juvelír
  • 1968 – Štyri svadby na jednom pohrebe
  • 1968 – Bačova žena
  • 1969 – Kubo
  • 1970 – Ženba

Herečka RND upraviť

  • 1971 – Človečina
  • 1975 – Alžbeta Hrozná
  • 1976 – Jááánošííík
  • 1978 – Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli
  • 1979 – Slovenské tango
  • 1980 – Kupelná sezóna
  • 1986 – Čierna ovca
  • 1984 – Nevesta predaná Kubovi
  • 1984 – Pavilón B
  • 1985 – O čo ide
  • 1987 – Ženské oddelenie
  • 1988 – Loď Svet
  • 1990 – Pokoj domu tomuto
  • 1991 – Kam na to chodite
  • 1992 – Laskanie
  • 1993 – Hostinec Gand
  • 1994 – Štedrý divadelný večer
  • 1995 – Materské znamienko
  • 2000 – Chaplin
  • 2003 – Kronika komika
  • 2004 – Človečina 2

Rozhlas (adaptácie hier z repertoáru RND a kabaretné programy) upraviť

  • 1974 – 1976 – Hry na domáce zvieratá
  • 1975 – Desaťkorunovaný svet
  • 1976 – Aj tí naši píjavali
  • 1980 – Dedinský sen
  • 1991 – Čo rok dal

Filmy a televízne relácie upraviť

  • 1973 – Človečina
  • 1973 – Trpaslíci s rodokmeňom
  • 1983 – Víno vinovaté
  • 1984 – Dedinský sen
  • 1993 – Výlety v pamäti
  • 1995 – Dobrá správa
  • 1997 – Ježiško zvoní, otvorte
  • 1998 – Hosť do domu
  • 2004 – Konečná stanica
  • 2004 – Jááánošííík
  • 2011 – A já, Katarína Kolníková (†)

Ocenenia upraviť

  • 2002Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) za rok 2001, uvedenie do Siene slávy[1]
  • 2005 – cena Slovenskej filmovej kritiky Igric za herecký výkon v divadelnej hre Človečina[1]
  • 2005 – Kvet Tálie na divadelnom Festivale Aničky Jurkovičovej[1]

Referencie upraviť

  1. a b c d e f PEŤOVSKÁ, Slavomíra. Katarína Kolníková 1921 – 2006 : personálna bibliografia. 1. vyd. Topoľčany : Tribečská knižnica, 2011. 30 s. Dostupné online. ISBN 978-80-88761-50-1. Archivované 2020-12-22 z originálu.
  2. Katarína Kolníková [online]. Radošinské naivné divadlo, [cit. 2020-12-23]. Dostupné online.

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť