Libéria
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Libéria, oficiálne Libérijská republika, je krajina na západnom pobreží Afriky. Na severozápade hraničí so Sierrou Leone, na severe s Guineou, na východe s Pobrežím Slonoviny a na juhu a juhozápade s Atlantickým oceánom. Má približne päť a pol milióna obyvateľov a rozlohu 111 369 km². Úradným jazykom krajiny je angličtina, avšak hovorí sa tu viac ako 20 domorodými jazykmi, čo odráža etnickú a kultúrnu rozmanitosť krajiny. Hlavným a najväčším mestom je Monrovia.
| Libérijská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: The love of liberty brought us here (Priviedla nás sem láska k slobode) | |||||
| Štátna hymna: All Hail, Liberia, Hail! (Všetci ti, Libéria, voláme slávu, sláva!) | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republic of Liberia | ||||
| • krátky | Liberia | ||||
| Hlavné mesto | Monrovia 6°19′ s.š. 10°48′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Monrovia | ||||
| Úradné jazyky | angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Viceprezident |
prezidentská republika Joseph Boakai Jeremiah Koung | ||||
| Vznik | 26. júl 1847 | ||||
| Susedia | Sierra Leone, Guinea, Pobrežie Slonoviny | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
111 369 km² (101.) 15 050 km² (13,5 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2015) • hustota (júl 2015) |
5,073,296 (126.) 40.43/km² (180.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 6 468 mil.1 $ (162.) 14131 $ ({{{Poradie HDP na hlavu}}}.) | ||||
| Mena | libérijský dolár (LRD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
GMT (UTC) bez zmeny (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | LBR / LR | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | LB | ||||
| Internetová doména | .lr | ||||
| Smerové telefónne číslo | +231 | ||||
| 1 zdroj: CIA World Factbook | |||||
Súradnice: 6°32′00″S 9°45′00″Z / 6,533333°S 9,75°Z
Vznikla začiatkom 19. storočia ako projekt Americkej kolonizačnej spoločnosti (ACS), ktorá verila, že černošské obyvateľstvo bude mať v Afrike väčšie šance na slobodu a prosperitu ako v Spojených štátoch. Od roku 1822 do vypuknutia americkej občianskej vojny v roku 1861 sa do Libérie presťahovalo viac ako 15 000 oslobodených a slobodne narodených Afroameričanov spolu s 3 198 Afrokaribčanmi.[1] Osadníci, ktorí si postupne vytvorili americko-liberijskú identitu,[2] si so sebou priniesli svoju kultúru a tradície. Libéria vyhlásila nezávislosť 26. júla 1847, ktorú USA uznali až 5. februára 1862.
Libéria bola prvou africkou republikou, ktorá vyhlásila nezávislosť, a je prvou a najstaršou modernou republikou v Afrike. Spolu s Etiópiou bola jednou z dvoch afrických krajín, ktoré si počas európskeho koloniálneho "delenia Afriky" udržali suverenitu a nezávislosť. Počas druhej svetovej vojny Libéria podporovala vojnové úsilie Spojených štátov proti Nemecku a na oplátku získala značné americké investície do infraštruktúry, ktoré napomohli bohatstvu a rozvoju krajiny.[3] Prezident William Tubman podporoval hospodárske a politické zmeny, ktoré zvýšili prosperitu krajiny a jej medzinárodný význam; Libéria bola zakladajúcim členom Ligy národov, Organizácie Spojených národov a Organizácie africkej jednoty.
Americko-liberjskí osadníci nemali dobré vzťahy s pôvodnými obyvateľmi, s ktorými sa stretli. Koloniálne osady boli napádané kmeňmi Kru a Grebo z ich vnútrozemských náčelníckych oblastí. Americko-liberijskí obyvatelia sa sformovali do malej elity, ktorá mala neprimeranú politickú moc; domorodí Afričania boli až do roku 1904 vylúčení z práva na občianstvo vo vlastnej krajine.[4]
V roku 1980 politické napätie spôsobené vládou Williama R. Tolberta vyústilo do vojenského prevratu, počas ktorého bol Tolbert zabitý, čo znamenalo koniec americko-liberijskéj vlády v krajine a začiatok viac ako dvoch desaťročí politickej nestability. Po piatich rokoch vojenskej vlády Ľudovej rady vykúpenia a piatich rokoch civilnej vlády Národnej demokratickej strany Libérie nasledovala prvá a druhá libérijská občianska vojna. Výsledkom týchto vojen bola smrť 250 000 ľudí (približne 8 % obyvateľstva) a vysídlenie mnohých ďalších, pričom hospodárstvo Libérie sa zmenšilo o 90 %.[5] Mierová dohoda z roku 2003 viedla k demokratickým voľbám v roku 2005.
Dejiny upraviť
Libéria bola vytvorená z jednotlivých osád, ktoré zakladali bývalí otroci vracajúci sa z USA. Nezávislým štátom bola nová Libéria uznaná v roku 1847. Zásluhu na tom však mali americkí odporcovia otrokárstva, ktorí založili spoločnosť, ktorej cieľom bolo navrátenie otrokov späť do Afriky. Títo čierni novousadlíci začali zaberať pôdu, ktorá im nepatrila a dostávali sa do stretu s domorodými kmeňmi.
Amerických Libérijcov bolo zhruba 20 000 a v novom štáte sa museli vysporiadať so šestnástimi rôznymi kmeňmi, ktoré postupne zatláčali do vnútrozemia. Spory s domorodcami nikdy úplne neustali a americkí Libérijci si udržali moc až do roku 1980, aj keď v tej dobe tvorili už len 5 % obyvateľstva.
Aj napriek snahe prezidentov udržiavať krehkú rovnováhu medzi Afričanmi a americkými Libérijcami sa v roku 1980 Afričania začali búriť a vypukla občianska vojna. Dôvodom vzbury bolo zlé zaobchádzanie s domorodými Afričanmi. Do roku 2003, kedy bol podpísaný mier, zahynulo 250 000 ľudí a milióny ľudí sa stali utečencami.
V januári 2006 bola Ellen Johnson-Sirleaf inaugurovaná ako prvá žena na africkom kontinente za hlavu štátu.
Geografia upraviť
Klíma je tropické, teplé a vlhké. Striedajú sa suché zimy s teplými dňami a chladnými nocami. Letá sú teplé, oblačné, s častými silnými dažďami.
Referencie upraviť
- ↑ Liberian independence proclaimed | July 26, 1847 [online]. HISTORY, [cit. 2024-04-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Liberia | Facts & Information | Infoplease [online]. www.infoplease.com, [cit. 2024-04-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Global Connections . Liberia . Timeline | PBS [online]. www.pbs.org, [cit. 2024-04-05]. Dostupné online.
- ↑ Liberia - Country Constitutional Profile [online]. ConstitutionNet, [cit. 2024-04-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Praise for the woman who put Liberia back on its feet. The Economist. Dostupné online [cit. 2024-04-05]. ISSN 0013-0613.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Libéria
