Ligue 1
Ligue 1 (predtým Division 1 a tiež nazývaná ako Le Championnat) je najvyššia francúzska profesionálna futbalová súťaž ktorá sa hrá pravidelne od roku 1932. Nižšia liga je Ligue 2. Od sezóny 2023/2024 ligu tvorí celkovo 18 klubov, ktoré od augusta do mája súťažia o francúzsky titul.[1] Každý tím odohrá počas sezóny 34 zápasov a celkovo sa odohrá až 306 zápasov. Zápasy sa odohrávajú zvyčajne v sobotu a nedeľu, občas aj cez pracovné dni. Liga má počas sezóny prestávku ktorá začína pravidelne víkend pred Vianočnými sviatkami a končí druhý januárový víkend.
| Ligue 1 |
|---|
| Založená |
| 1932 |
| Štát |
 Francúzsko
|
| Nižšia Liga |
| Ligue 2 |
| Počet tímov |
| 18 |
| Európske Kvalifikácie |
| Liga majstrov Európska liga UEFA |
| Poháre |
| Coupe de France Coupe de la Ligue |
| Najviac víťazstiev |
| Paris St-Germain (11 titulov) |
| Súčasný víťaz (2022/23) |
| Paris St-Germain |
| Webová stránka |
| Oficiálna stránka Ligue 1 |
Ligue 1 bola prvýkrát odštartovaná 11. september 1932 pod názvom National ale potom ju premenovali na Division 1. Od roku 2002 má terajší názov Ligue 1. Liga je všeobecne známa dobrým organizovaním, kompletným a dôsledných presadzovaným pravidiel a riešením a zabraňovaním korupčných škandálov. Najvyššia francúzska liga čelila trom veľkým korupčným škandálom v roku 1933 FC Antibes, v päťdesiaty rokoch 20. storočia FC Red Star Saint-Ouen a v roku 1993 veľkoklub Olympique de Marseille.
Najviac ligových titulov má Paris St-Germain, celkovo 11. Paris St-Germain je aj aktuálnym víťazom sezóny 2022/23.
Dejiny upraviť
Začiatok upraviť
Pred rokom 1930 sa vo Francúzsku nehral profesionálny futbal. V júli 1930 národný koncil Francúzskej futbalovej federácii hlasoval o podpore profesionálneho futbalu. Hlasovanie dopadlo 128 – 20 za. Zakladateľmi francúzskeho profesionálneho futbalu sú Georges Bayrou, Emmanuel Gambardella, a Gabriel Hanot. Profesionálne sa začalo hrať od roku 1930.
Za účelom úspešne vytvoriť profesionálnu ligu, federácia obmedzila ligu na dvadsať klubov. Aby sa mohol prvého ročníka zúčastniť hocijaký klub, musel splniť tri dôležité kritéria:
- Musel dosahovať v minulosti dobré výsledky
- Musel byť finančne dobre zabezpečený
- Musel mať v tíme aspoň 8 profesionálnych hráčov
S týmito podmienkami súhlasilo viacero tímov, ako napr. RC Strasbourg, RC Roubaix, Amiens SC a Stade Français Paris. Niektoré nesúhlasili, ako napr. Stade Rennais FC a Olympique Lillois kvôli obavám z úpadku tímu na profesionálnej úrovni a konfliktom záujmom medzi týmito dvoma tímami. Napokon mnoho klubov prijalo profesionálnu ligu, lenže kluby zo severu RC Strasbourg, RC Roubaix a Amiens SC neuznali ligu kvôli novým požiadavkám, hoci FC Mulhouse, Excelsior AC Roubaix, FC Metz, a Fives ju akceptovali. Ale kluby na juhu Francúzska ako napr. Olympique de Marseille, Hyères FC, SO Montpellier, SC Nîmes, AS Cannes, FC Antibes a OGC Nice ju prijali bez výhrad.
| Sezóna | Víťaz |
|---|---|
| 1932/33 | Olympique Lillois |
| 1933/34 | FC Sète |
| 1934/35 | FC Sochaux |
| 1935/36 | RCF Paris |
| 1936/37 | Marseille |
| 1937/38 | FC Sochaux |
| 1938/39 | FC Sète |
| Francúzski futbaloví majstri | |
Zavedenie profesionálnej ligy upraviť
Profesionálna futbalová liga vo Francúzsku sa začala ročníkom 1932/33. Zúčastnilo sa ho dvadsať mužstiev: FC Antibes, CA Paris, AS Cannes, Club Français, Excelsior AC Roubaix, SC Fives, Hyères FC, Olympique de Marseille, FC Metz, FC Mulhouse, OGC Nice, Nîmes Olympique, Olympique Alès, Olympique Lillois, Racing Club de France, Red Star Olympique, Stade Rennais FC, FC Sochaux-Montbéliard, FC Sète a SO Montpellier. Týchto dvadsať tímov bolo rozdelených do dvoch desaťčlenných skupín z ktorých víťaz postúpil do finále a posledný traja zostúpili do Division 2. Finálový zápas sa uskutočnil na neutrálnej pôde Stade olympique Yves-du-Manoir. Prvá finále sa uskutočnilo 14. mája 1933 medzi víťazom skupiny A Olympique Lillois a víťazom skupiny B AS Cannes. FC Antibes pôvodný víťaz skupiny B bol obvinený z podplácanie Francúzskej futbalovej asociácie, a bol diskvalifikovaný. Vo finále vyhral Olympique Lillois a stal sa prvým profesionálnym majstrom Francúzska. V nasledujúcej sezóne liga zlúčila dve skupiny na jednu zo štrnástymi účastníkmi. A liga si zmenila názov z National na Division 1. Pre sezónu 1934/35 liga zverejnila celkový rozpis zápasov medzi klubmi a zvýšila počet klubov na šestnásť. Tento počet účastníkov vydržal do sezóny 1938/39.
Kvôli druhej svetovej vojne bola liga pozastavená francúzskou vládou a futbalovým zväzom Ligue, ale kluby pokračovali v regionálnych súťaženiach. Počas vojnových šampionátoch bol zrušený profesionalizmus Vichystickým režimom a kluby sa museli zúčastniť dvoch regionálnych líg pomenovaných Zone Sud a Zone Nord. Kvôli týmto dvom ligám, ktoré neboli v žiadnej francúzskej futbalovej asociácii. Preto asociácie LFP a FFF rozhodli, že medzi vojnovými rokmi 1939 – 1945 nebudú uznaní žiadni ligový víťazi. Po vojne sa zákaz účinkovania profesionálnych klubov zrušil a liga sa rozšírila na osemnásť mužstiev. V roku 2002 sa liga premenovala z Division 1 na súšasné Ligue 1.
Formát súťaže upraviť
V súťažnom ročníku hrá o titul 18 mužstiev, zvyčajne od augusta do mája. Každý z osemnástich klubov odohrá v priebehu sezóny s ďalšími mužstvami dva zápasy, jeden doma a jeden vonku (ale za zvláštnych okolnosti aj niekde inde ako keď Lille hostil Lyon na Stade de France v roku 2007 a 2008), spolu 34 zápasov. Za víťazstvo sa udeľujú tri body, za remízu 1 bod a za prehru sa neudeľuje žiaden. Tímy sa zoradia do ligovej tabuľke na základe počtu získaných bodov, v prípade rovnosti bodov rozhoduje gólový rozdiel a nakoniec počet strelených gólov. Na konci sezóny mužstvo s najväčším počtom bodov získa ligový titul. V prípade rovnosti všetkých aspektov vrátane vzájomných zápasov sa uskutoční na neutrálnej pôde rozhodujúci zápas. Dva tímy s najnižším počtom získaných bodov zostupujú do nižšej súťaže Ligue 2 a najlepšie dve mužstvá z tejto ligy ich nahradia v najvyššej súťaži. Tretí tím druhej ligy sa kvalifikuje do baráže o postup do Ligue 1 proti 16. tímu z najvyššej súťaže. Počet tímov v najvyššej súťaži sa v priebehu rokov menil nasledovne:
|
|
Európska kvalifikácia upraviť
V sezóne 2023/2024 podľa UEFA koeficientu štyria najlepší v lige postupujú do Ligy majstrov a z nich prví traja do skupinovej fázy a štvrtý musí absolvovať kvalifikáciu. Víťaz pohára Coupe de France a piaty tím si zaručia kvalifikáciu do Európskej ligy. Šiesty tím sa dostane do Európskej konferenčnej ligy.[2]
| Poradie | Postup alebo zostup |
|---|---|
| 1. | Postup do skupinovej fázy Ligy majstrov |
| 2. | Postup do skupinovej fázy Ligy majstrov |
| 3. | Postup do skupinovej fázy Ligy majstrov |
| 4. | Postup do 3. predkola Ligy majstrov |
| 5. | Postup do skupinovej fázy Európskej ligy |
| 6. | Postup do 4. predkola Konferenčnej ligy |
| 16. | Baráž o udržanie proti 3. tímu z Ligue 2 |
| 17. | Zostup do Ligue 2 |
| 18. | Zostup do Ligue 2 |
Kluby upraviť
Od sezóny 1932/33 do 2022/23 sa zúčastnilo celkovo 74 klubov. Klub Paris Saint-Germain nikdy nezostúpil z najvyššej francúzskej ligy.
Účastníci sezóny 2023/2024 upraviť
| Klub |
Pozícia v 2022/23 |
Prvá sezóna v top divízii |
Počet sezón v Ligue 1 |
Prvá sezóna aktuálna sezóna v top divízii |
V Top divízii titulov |
Posledný titul |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Brest | 14. | 1979/80 | 18 | 2019/20 | 0 | — |
| Clermont | 8. | 2021/22 | 3 | 2021/22 | 0 | — |
| Le Havre | Ligue 2: 1. | 1938/39 | 24 | 2023/24 | 0 | — |
| Lens | 2. | 1937/38 | 62 | 2020/21 | 1 | 1997/98 |
| Lille | 5. | 1945/46 | 64 | 2000/01 | 4 | 2020/21 |
| Lorient | 10. | 1998/99 | 17 | 2020/21 | 0 | — |
| Lyon | 7. | 1945/46 | 66 | 1989/90 | 7 | 2007/08 |
| Marseille | 3. | 1932/33 | 74 | 1996/97 | 9 | 2009/10 |
| Metz | Ligue 2: 2. | 1932/33 | 64 | 2023/24 | 0 | — |
| Monaco | 6. | 1953/54 | 65 | 2013/14 | 8 | 2016/17 |
| Montpellier | 12. | 1932/33 | 42 | 2009/10 | 1 | 2011/12 |
| Nantes | 16. | 1963/64 | 56 | 2013/14 | 8 | 2000/01 |
| Nice | 9. | 1932/33 | 65 | 2002/03 | 4 | 1958/59 |
| Paris Saint-Germain | 1. | 1971/72 | 51 | 1974/75 | 11 | 2022/23 |
| Reims | 11. | 1945/46 | 39 | 2018/19 | 6 | 1961/62 |
| Rennes | 4. | 1932/33 | 67 | 1994/95 | 0 | — |
| Strasbourg | 15. | 1934/35 | 63 | 2017/18 | 1 | 1978/79 |
| Toulouse | 13. | 1982/83 | 34 | 2022/23 | — |
Víťazi upraviť
Podľa počtu víťazstiev upraviť
| Klub | Počet víťazstiev | Počet druhých miest | Sezóny, v ktorých klub vyhral |
|---|---|---|---|
| Paris Saint-Germain FC | 11 | 9 | 1985-86, 1993-94, 2012-13, 2013-14, 2014-15, 2015-16, 2017-18, 2018-19, 2019-20, 2021-22, 2022-23 |
| AS Saint-Étienne | 10 | 3 | 1956-57, 1963-64, 1966-67, 1967-68, 1968-69, 1969-70, 1973-74, 1974-75, 1975-76, 1980-81 |
| Marseille | 9 | 12 | 1936-37, 1947-48, 1970-71, 1971-72, 1988-89, 1989-90, 1990-91, 1991-92, 2009-10 |
| AS Monaco | 8 | 7 | 1960-61, 1962-63, 1977-78, 1981-82, 1987-88, 1996-97, 1999-2000, 2016-17 |
| Nantes | 8 | 7 | 1964-65, 1965-66, 1972-73, 1976-77, 1979-80, 1982-83, 1994-95, 2000-01 |
| Lyon | 7 | 5 | 2001-02, 2002-03, 2003-04, 2004-05, 2005-06, 2006-07, 2007-08 |
| Bordeaux | 6 | 9 | 1949-50, 1983-84, 1984-85, 1986-87, 1989-99, 2008-09 |
| Reims | 6 | 3 | 1948-49, 1952-53, 1954-55, 1957-58, 1959-60, 1961-62 |
| Lille OSC | 4 | 6 | 1945-46, 1953-54, 2010-11, 2020-21 |
| OGC Nice | 4 | 3 | 1950-51, 1951-52, 1955-56, 1958-59 |
| Sochaux | 2 | 3 | 1934-35, 1937-38 |
| FC Sète | 2 | – | 1933-34, 1938-39 |
| Lens | 1 | 5 | 1997-98 |
| RC Paris | 1 | 2 | 1935-36 |
| Olympique Lillois | 1 | 1 | 1932-33 |
| Strasbourg | 1 | 1 | 1978-79 |
| Roubaix-Tourcoing | 1 | – | 1946-47 |
| Auxerre | 1 | – | 1995-96 |
| Montpellier | 1 | – | 2011-12 |
| Nîmes | – | 4 | – |
| Cannes | – | 1 | – |
| Fives | – | 1 | – |
| Toulouse | – | 1 | – |
| Metz | – | 1 | – |
Tabuľky hráčov upraviť
| Najviac odohratých zápasov | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Meno | Sezóny | Klub | Zápasy | ||
| 1 | Mickaël Landreau | 1997 – 2014 | Nantes, Paris Saint-Germain, Lille, Bastia | 618 | |
| 2 | Jean-Luc Ettori | 1975 – 1994 | Monaco | 602 | |
| 3 | Dominique Dropsy | 1972 – 1989 | Valenciennes, Strasbourg, Bordeaux | 596 | |
| 4 | Dominique Baratelli | 1967 – 1985 | Monaco, Nice, Paris Saint-Germain | 593 | |
| 5 | Alain Giresse | 1970 – 1988 | Bordeaux | 586 | |
| 6 | Sylvain Kastendeuch | 1982 – 2001 | Metz | 577 | |
| 7 | Patrick Battiston | 1973 – 1991 | Bordeaux | 558 | |
| 8 | Jacky Novi | 1964 – 1980 | Marseille | 545 | |
| 9 | Roger Marche | 1944 – 1962 | Stade Reims | 542 | |
| 10 | Jean-Paul Bertrand-Demanes | 1969 – 1988 | Nantes | 532 | |
Najlepší strelci | |||||
| Meno | Sezóny | Klub | Góly | ||
| 1 | Delio Onnis | 1971 – 1986 | Monaco | 299 (Ø 0,66) | |
| 2 | Bernard Lacombe | 1969 – 1987 | Lyon, Bordeaux | 255 (Ø 0,51) | |
| 3 | Hervé Revelli | 1965 – 1978 | Saint-Étienne | 216 (Ø 0,55) | |
| 4 | Thadée Cisowski | 1947 – 1961 | Paris | 206 (Ø 0,72) | |
| 5 | Roger Piantoni | 1950 – 1966 | Stade Reims | 203 (Ø 0,52) | |
| 6 | Roger Courtois | 1932 – 1956 | Sochaux | 193 | |
| 7 | Joseph Ujlaki | 1947 – 1964 | Paris | 189 (Ø 0,43) | |
| 8 | Fleury Di Nallo | 1960 – 1975 | Lyon | 187 (Ø 0,44) | |
| 9 | Carlos Bianchi | 1973 – 1980 | Stade Reims | 179 (Ø 0,81) | |
| - | Gunnar Andersson | 1950 – 1960 | Marseille | 179 (Ø 0,77) | |
Ocenenia upraviť
Trofej upraviť
Aktuálnu trofej Ligue 1 zdizajnoval francúzsko-argentínsky umelec Pablo Reinoso. Trofej sa odovzdáva od sezóny 2006/2007. Predchádzajúca trofej pre víťaza ligy sa odovzdávala len päť rokov. Názov trofeje sa vyberal z 9 000 návrhov, o ktorých sa online hlasovalo a nakoniec s viac ako polovicou získaných hlasov bol vybraný názov L'Hexagoal. Prvý klub ktorý túto trofej získal bol Lyon.
Ročné a mesačné upraviť
Na konci roka sa udeľujú ocenenia pre najlepšieho hráča, najlepší mladý hráč roka, najlepšieho brankára a trénera roka. A tiež sa udeľuje gól a zostava roka. Tiež sa udeľuje každý mesiac ocenenie hráč mesiaca. Všetky tieto ocenenia sa odovzdávajú aj v Ligue 2.
Referencie upraviť
- ↑ Ligue 1: French top tier reduced to 18 teams from 2023/24 season [online]. Sky Sports, 2021-06-03, [cit. 2023-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Access List 2024/25 [online]. kassiesa.net, 2023-07-07, [cit. 2023-08-16]. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
- Oficiálna web stránka (anglicky)