Wikipédia

Madeleine Albrightová

Madeleine Albrightová pôvodným menom Marie Jana Korbelová (angl. Madeleine Albright; * 15. máj 1937, Praha – † 23. marec 2022[1]), bola americká diplomatka, bývalá ministerka zahraničných vecí USA, prvá žena v tomto úrade. Zohrala významnú úlohu v rozširovaní NATO o krajiny bývalého východného bloku. Hovorila plynulo česky[2] a rozumela slovensky.[3] Do slovenského politického vývoja vstúpila označením Slovenska ako „čiernej diery na mape Európy“ pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[4][5]

Madeleine Albrightová
Madeleine Albrightová
Madeleine Albrightová, podpis
64. ministerka zahraničných vecí Spojených štátov
V úrade
23. január 1997 – 20. január 2001
PrezidentBill Clinton
Predchodca Warren Christopher Colin Powell Nástupca
20. Veľvyslankyňa Spojených štátov pri Organizácií spojených národov
V úrade
27. január 1993 – 21. január 1997
Predchodca Edward J. Perkins Bill Richardson Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoMarie Jana Korbelová
Narodenie15. máj 1937
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie23. marec 2022 (84 rokov)
Politická stranaDemokratka
Alma materJohns Hopkins University
Columbia University
Vierovyznanieepiskopálne
Rodina
Manžel
Joseph Albright (1959 – 1982)
DetiAlice (* 1961)
Anna (* 1961)
Katherine (* 1967)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMadeleine Albrightová
(multimediálne súbory)

V máji 2012 jej Barack Obama udelil Presidential Medal of Freedom.[6]

Život upraviť

Madeleine Albrightová sa narodila v pražskej židovskej rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď The Washington Post publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami holokaustu.[7]

Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku Česka v marci 1939 sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do Londýna, kde v suterénnom byte zažili nemecké bombardovanie. „Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si“, spomína Madeleine. Neskôr sa rodina presťahovala do mestečka Walton-on-Thames.

V čase keď sa jej otec ako pracovník česko-slovenskej exilovej vlády aktívne zúčastňoval boja proti Hitlerovi nastúpila šesťročná Madeleine do školy. Na vysvedčení z roku 1943 ju charakterizujú ako bystrú a živú žiačku, ktorá sa ľahko učí a učivo si dobre zapamätá. Známky mala dobré, iba zo zemepisu mala štvorku.[8]

Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku 1948 opustili a usadili sa v Spojených štátoch v Colorade. Po absolvovaní Wellesley College sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej Kolumbijskej univerzite. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku 1976 bol jej konzultant poľský rodák Zbigniew Brzezinski, ktorý patril k zarytým zástancom boja proti sovietskemu komunizmu počas studenej vojny v Demokratickej strane. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát Maine, Edmunda Muskieho. Keď do administratívy Bieleho domu po víťazstve Jimmyho Cartera nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi Radou pre národnú bezpečnosť (NSC) a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.

V osobnom živote sa jej nedarilo. Manžel ju po dvadsaťtriročnom manželstve opustil kvôli inej žene. V roku 1992 ju Antony Lake, poradca Billa Clintona pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton (na návrh svojej manželky HiIlary Clintonovej)[9] 5. decembra 1996 na miesto ministerky navrhol a Senát ju schválil jednomyseľne.

Udalosti upraviť

  • V roku 1996 na pôde OSN ostro reagovala na zostrelenie dvoch civilných lietadiel nad Kubou. Označila tento čin ako chladnokrvnú vraždu a neváhala použiť neslušné výrazy.
  • Presvedčila Rusko, aby podporilo vyslanie amerických vojakov do Haiti, takže sa operácia uskutočnila pod záštitou OSN.
  • Zasadila sa o nasadenie armády v Srbsku, keď rozpútalo vojnu v Bosne. Až letecké útoky donútili Srbov sadnúť si za rokovací stôl.
  • Tým, že presvedčila spojencov, že zotrvanie Butrusa-Butrusa Ghálího vo funkcii generálneho tajomníka OSN je proti dlhodobým záujmom OSN, prekazila jeho opätovné zvolenie do funkcie. Spojené štáty mu vyčítali, že odmietol zredukovať prebujnený administratívny systém OSN.
  • Integračný proces Slovenska bol v júli 1997 pozastavený EÚ, nakoľko Slovensko nebolo prizvané do ďalších rokovaní o vstupe do EÚ a nevyhovelo politickým kritériám. „Momentálne je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko,“ povedala podľa TASR 30. januára 1998 pri osobnom stretnutí s vtedajším slovenským prezidentom Michalom Kováčom. Počas pracovného obeda sa vyjadrila, že USA nechcú podporovať na Slovensku iba jednu stranu, ale ide im o zachovanie demokracie ako takej. V záujme toho sa musí opozícia čo najviac zjednotiť a sformovať do širokej demokratickej koalície. Prezident Kováč v odpovedi pripustil, že demarše, ktoré vyjadrovali isté znepokojenie západu i USA nad smerovaním demokracie v SR, odzrkadľovali situáciu pravdivo.[10] K postupnému rozmrazovaniu vzťahov došlo po parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 1998 a vďaka ktorým sa novým predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda zo Slovenskej demokratickej koalície. Dzurinda aj jeho stranícky kolegovia interpretovali slová Albrightovej akoby hovorila o čiernej diere (ang. Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe). [11][12] Vyjadrenie Albrightovej že Slovensko je „čierna diera v srdci Európy”, je široko citované[13], ale presný oficiálny dokument alebo prepis jej prejavov „čiernu dieru” neobsahujú, aj pretože vyjadrenie bolo urobené v neformálnom kontexte, v rozhovore.
  • Zohrala významnú úlohu pri prvom rozšírení NATO o bývalých členov východného bloku, Poľsko, Česko a Maďarsko, ktoré sa udialo 12. marca 1999. Albrightová osobné podpisovala zodpovedajúce dohody v mene USA vo Washingtone. Naopak, osobne zamietla vstup Slovenska do NATO v tomto treťom kole rozširovania, povedal jej vtedajší spolupracovník Valášek.[9][3][14]
  • Bola kritizovaná, že svoje postavenie a vplyv využila pri investovaní do niektorých podnikov v Kosove.[15]
  • Podporovala Operáciu Deliberate Force – bombardovanie Republiky srbskej leteckými silami NATO v auguste až septembri 1995 a Operáciu Spojenecká sila – bombardovanie Juhoslávie a Belehradu v roku 1999, ktoré sa udialo v závere vojny v Kosove.
  • Najviac bola kritizovaná za podporu Druhej vojny v Perzskom zálive (vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN vrátane Česko-Slovenska a vedených USA) a podporu nasledovných ekonomických sankcií uvalené OSN na Irak od roku 1990. 12. mája 1996 Albrightová, vtedy veľvyslankyňa USA pri OSN, obhajovala sankcie OSN proti Iraku v 60-minútovom rozhovore, v ktorej sa jej redaktorka spýtala: „Počuli sme, že zomrelo pol milióna detí. Chcem povedať, že to je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Stojí tá cena za to?“ a Albrightová odpovedala: „Myslíme si, že cena za to stojí“.[16]

Pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutiach vlády a Kongresu, mnohokrát vystúpila v Rade pre národnú bezpečnosť a pred Senátom.

Kritika upraviť

Podľa belehradského denníka Večernje novosti zarobila v roku 2011 Albrightovej spoločnosť Albright Group 20 miliónov eur na predaji podielu v kosovskom mobilnom operátorovi Ipko. Zisk podielu v operátorovi pripisuje srbská strana angažovanosti Albrightovej vo vojne v Kosove v rokoch 1998 – 1999 na strane kosovských Albáncov.[17]

Referencie upraviť

  1. ↑ Kelly, Caroline (2022), „Madeleine Albright, first female US secretary of state, dies“, CNN ([Atlanta, GA]: Cable News Network), 2022-03-23, https://edition.cnn.com/2022/03/23/politics/madeleine-albright-obituary/index.html, dost. 2022-03-24 
  2. ↑ Na plovárně : Madeleine Albright [online]. Praha: Česká televize, 2005-10-25, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Slovensko ju nakoniec potešilo. Zomrela Albrightová, prvá žena na čele americkej diplomacie. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-03-23. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ Harry Maurer: A `Black Hole' Emits Some Light... Bloomberg, 25. Október 1998 (anglicky), online
  5. ↑ KERN, Miroslav. Voľby 1998 neodviali Mečiara ďaleko. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-09-26. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ ČTK. Obama udělil Albrightové nejvyšší americké civilní vyznamenání [online]. novinky.cz, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  7. ↑ „Miluji své děti, svá vnoučata a Ameriku,“ říká Madeleine Albrightová [online]. Praha: Česká televize, 2012-10-27, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  8. ↑ ALBRIGHTOVÁ, Madeleine. Madeleine. Praha : Práh, 2003. 551 s. ISBN 8072520792. S. 17. (česky)
  9. ↑ a b Albrightová urobila aj chyby, ale Slovensku pomohla (25. 3. 2022). Dobré ráno : Denný podcast denníka SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1335-4418.
  10. ↑ Podľa Madeleine Albrightovej je na mape Európy diera, ktorá sa nazýva Slovensko [online]. TASR a ČTK, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  11. ↑ DZURINDA, Mikuláš. Slovakia, still the ‘black hole’ of Europe [online]. 2018-03-16, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ FREŠO, Fedor. sme boli naozaj nazývaní aj čiernou dierou [online]. Demagog.sk, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  13. ↑ TUPY, Marian L.. Slovakia’s Return to the ‘Black Hole’ [online]. www.cato.org, JUNE 10, 2010, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ HEITMANN, Christian. Madeleine Albrightová. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-03-24. Dostupné online [cit. 2022-03-26]. ISSN 1336-720X.
  15. ↑ Exministryně Albrightová skupuje v Kosovu klíčové podniky [online]. Praha: Česká televize, 2012-08-22, [cit. 2022-03-26]. Dostupné online.
  16. ↑ ALBRIGHT, Madeleine Korbel; WOODWARD, William. The mighty and the Almighty : reflections on America, God, and world affairs. [s.l.] : New York : HarperCollins, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-06-089257-9.
  17. ↑ TASR. Novosti: Albrightová zarobila na Kosove milióny. SME (Bratislava: Petit Press), 2011-01-19. Dostupné online [cit. 2020-07-23]. ISSN 1335-4418.

Literatúra upraviť

  • Blood, Thomas: Madeleine Albrightová : portrét ministryně zahraničí (orig. Madam secretary, česky Knižní klub, 1998)
  • Albright, Madeleine: Madeleine : "Nejlepší ze všech možných světů"(orig. Madam secretary: a memoir by Madeleine Albright, česky Práh, 2003)
  • Albright, Madeleine: Mocní a všemohoucí : úvahy o Bohu, Americe a mezinárodních vztazích (orig. Mighty and the Almighty, česky Práh, 2006)
  • Albright, Madeleine: Doporučení budoucímu prezidentovi : Jak vrátit Americe dobrou pověst a vůdčí roli ve světě (orig. Memo to the president-elect, česky Práh, 2008)

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • časopis Výber (október 1997)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Madeleine_Albrightová&oldid=7806345“