Wikipédia

Mike Bossy

kanadský hokejista
(Presmerované z Michael Bossy)

Michael Dean Bossy, Mike Bossy alebo, podľa niektorých zdrojov Michael Jean Bossy[2] (* 22. január 1957, Montreal, Kanada – † 14. apríl 2022, Rosemère) bol kanadský profesionálny hokejový útočník. Odohral 10 sezón za klub New York Islanders, počas ktorých doviedol svoj tím k štyrom Stanleyho pohárom, ako zatiaľ jediný v histórií klubu.

Mike Bossy

kanadský hokejista
Narodenie 22. január 1957,
Montreal, Quebec, Kanada
Úmrtie 14. apríl 2022 (65 rokov),
Rosemère,[1] Quebec, Kanada
Pozícia pravé krídlo
Streľba pravá
Výška a váha 183 cm, 85 kg
Hral za NHL
New York Islanders
NHL draft 15. miesto, 1977
New York Islanders
Aktívna činnosť 1977 – 1987
Sieň slávy: od roku 1991

Bossy bol známy jeho tvrdou a presnou strelou. Bol jediným hráčom v histórii NHL, ktorému sa podarilo vstreliť dva víťazné góly vo finálnom zápase o Stanleyho pohár (1982 a 1983). A bol jediným hráčom, ktorému sa podarilo vstreliť 4 víťazné góly jednej série (Finále Konferencie 1983). Bol lídrom NHL v štatistike priemerne vstrelených gólov na zápas, v štatistike priemeru počtu bodov na zápas bol na treťom mieste a je jedným z piatich hráčov, ktorému sa podarilo v 50 zápasoch vstreliť 50 gólov. Aj keď bola jeho kariéra ukončená kvôli zraneniam bol stále považovaný za jedného z najlepších strelcov v NHL. V roku 2017 bol zaradený do zoznamu 100 najlepších hráčov histórie.[3][4]

Hráčska kariéra upraviť

Ako mladý hral Bossy na medzinárodnom hokejovom turnaji Pee-Wee v Quebecu v roku 1969 s juniorským hokejovým tímom z Montrealu.[5] Svoju hráčsku kariéru začal v 15. rokoch v Hokejovej Lige Quebecu. Napriek tomu, že v štyroch sezónach dosiahol 309 gólov, bol podľa skautov NHL považovaný za plachého hráča.[6]

V drafte NHL z roku 1977 ho preskočilo dvanásť tímov, pričom New York Rangers a Toronto Maple Leafs ho dvakrát ignorovali. Avšak, New York Islanders z neho urobil ich prvý výber, celkovo 15.[7] Generálny manažér Bill Torrey sa najprv nevedel rozhodnúť medzi výberom Bossyho a Dwighta Fostera. Bossy bol známy ako strelec ale nemal silnú hru telom, ktorú Foster mal ale nebol zase veľmi dobrým strelcom.[8] Tréner Al Arbor a iní[9] presvedčilo Torreyho, aby si vybral Bossyho, keď zistil, že je ľahšie naučiť strelca ako hrať telom. Bossy bol umiestnený do formácie s Bryanom Trottierom a Clarkom Gilliesom,[10] stali sa známymi ako Trio Grande a nahradil Billyho Harrisa z formácie, známej ako „LILCO“ („Long Island Lighting Company“, pretože ich početné bodovanie viedlo často k rozsvieteniu gólového svetla).[11]

Bossy odvážne predpovedal, že v sezóne nováčikov dosiahne 50 gólov. Splnil svoj sľub, keď v sezóne 1977/78 dosiahol 53 gólov ako nováčik, vyhral Calder Memorial Trophy pre nováčika roka a bol menovaný do druhého tímu All-Star.[12]

Mnohí si mysleli, že nebolo možné zopakovať 36 rokov starý rekord Mauricea Richarda,[chýba zdroj] 50 gólov v 50 zápasoch. V sezóne 1980/81 sa však Bossy stal iba druhým hráčom, ktorý dosiahol 50 gólov v 50 zápasoch.[13] Hokejovú tlač to rozpálilo, keď bol v neoficiálnej súťaži s Charlie Simmerom z Los Angeles Kings, aby zistili, kto by mohol prvýkrát dosiahnuť medzníka 50 gólov v 50 zápasoch.[14] Obaja hráči boli zapojení do ich 50. zápasu, Simmer mal gólov 46 a Bossy 48, keď Simmer strelil hetrik, aby dosiahol celkovo 49 gólov v 50 zápasoch, všetko sa obzvlášť zdramatizovalo, Bossy bol väčšinu hry bez gólov, ale presne sa trafil dvakrát za posledných päť minút jeho 50. zápasu.[15] Richard bol v blízkosti, aby zablahoželal Bossymu k tomuto úspechu.[15] Bossy zakončil sezónu so 68 gólmi v 79 zápasoch.

Bossy bol známy tým, že dokázal streliť góly pozoruhodným spôsobom, najneuveriteľnejším zrejme vo finále Stanley Cupu z roku 1982 proti tímu Vancouver Canucks, keď po zákroku od Tigera Williamsa letel niekoľko stôp vo vzduchu no podarilo sa mu nájsť hokejkou puk a vstreliť gól.[16] Bossy bol tiež známy pre svoju čistú hru, nikdy sa nezaoberal súbojom a bitkou (a bol jedným z prvých hráčov, ktorý vystúpil proti násiliu na ľade), vyhral Lady Byng Trophy za gentlemanskú hru trikrát: 1983, 1984 a 1986.[17][18]

Bossy skrýval určité nepriateľstvo voči Waynovi Gretzkemu a Edmontonu Oilers, pričom uviedol, že Islanders dostali málo uznania za svoju dominanciu (1980 - 83) v porovnaní s Canadiens (1976 - 1979) alebo Oilers (1984 - 90). Bossy sa sťažoval: „Veľa propagujem to, akí dobrí boli Islanders... nikdy sme však nedostali ani milióntinu uznania, ktoré by sme mali. Mali sme veľmi tichú organizáciu. Nechceli, aby chlapci pracovali príliš tvrdo, pretože si mysleli, že by mohol hokej trpieť. Ľudia o nás vôbec nehovoria v zmienke o skvelých tímoch.“[19] Počas Gretzkého rozhovoru s New York Post v roku 1993 chválil Bossyho za najlepšieho praváka, ktorý kedy hral, a povedal, že ich celkové skóre by bolo ešte vyššie, keby spolu hrali. (Skoro to urobili; v amatérskom WHA drafte z roku 1977 bol Bossy vybraný Indianapolis Racers, ktorí sa o rok neskôr stali Gretzkého prvým profesionálnym tímom.) Bossyho reakcia v príspevku nebola doplnková, keďže zdôraznil, že ich hracie štýly boli iné, a tiež povedal, že Trottier bol najlepším centrom v hokeji. Gretzky sa k tomu v tom čase nevyjadril; o niekoľko rokov neskôr však vo svojej autobiografii zopakoval, že Bossy je skvelý hráč, ale „určite by som s tým chlapom nechcel sedieť v kabíne“.[chýba zdroj]

V roku 1982 urobil Bossy bodovací rekord pravých krídel so 147 bodmi a zároveň vyhral Stanley Cup a Conn Smythe Trophy. Oveľa väčšia pozornosť sa však venovala Gretzkemu, ktorý nielen vyhral Hart Memorial Trophy a Art Ross Trophy, ale tiež predčil súperov s neskutočnými 212 bodmi a 92 gólmi. Bossy sa snažil byť najlepším hráčom svojej doby, ale zaostal, pretože Hart a Art Ross Trofeje boli dve ceny, ktoré Bossymu počas jeho kariéry unikli, a to za Guyom Lafleurom, Trottierom a Gretzkym.[20]

Napriek tomu, že Ostrovania v poslednom finále v roku 1983 porazili Oilers, aby získali štvrtý Stanleyho pohár v rade, ale Gretzkymu a jeho Oilers sa stále venovala najväčšia pozornosť. Islanders urobili v roku 1984 piate finále Stanleyho pohára v rade, ale prekonali ich Oilers, ktorí ich porazili 4: 1. Bossy, ktorý zaznamenal 8 gólov po prvých troch kolách play-off (a 17 gólov v posledných troch po sebe nasledujúcich play-off), bol úplne umlčaný vo finálovej sérii.

Potom Islanders pomaly klesali, zatiaľ čo zranenia si vybrali daň na Bossym. V sezóne 1986 - 1987 odohral len 63 zápasov, ale napriek tomu dokázal streliť 38 gólov. Rozhodol sa odložiť nasledujúcu sezónu, aby si vyliečil chrbát, ale oficiálne odišiel po sezóne 1987-88.[21][22] Počas svojej sezóny Bill Torrey ponúkol Bossymu pôsobenie v Montreale Canadiens, aby mohol byť bližšie k domovu, ale Bossy odmietol. Potom, čo odohral svoj posledný zápas v mladom veku 30 rokov, zaznamenal 573 gólov a 553 asistencií v 752 zápasoch NHL, všetko v drese New Yorkom Islanders.

Islanders vyradili 3. marca 1992 Bossyho číslo 22 ako druhému hráčovi v histórí po dlhoročnom spoluhráčovi Denisovi Potvinovi.[23]

Život po skončení kariéry upraviť

Bossy dúfal, že na jeseň roku 1987 pôjde do tréningového kempu, ale žiadna zdravotná terapia nezlepšila jeho stav.[24] Neskôr vynechal sezónu 1987-88, aby mohol vyskúšať rôzne liečby na jeho chrbát. Nič nefungovalo a nikto nedokázal zistiť, čo presne sa stalo. Bossy mal síce len tridsaťjeden rokov, no bol nútený v októbri 1988 oficiálne odísť do dôchodku. Po skončení jeho kariéry nemohol hrať hokej ani cvičiť kvôli svojmu chrbtu a kolenám.

Po odchode do dôchodku sa Bossy vrátil do Lavalu na predmestí Montrealu s manželkou Luciou a dvoma dcérami, Josiane a Tanyou.[25] Jeho prvý po hokejový projekt zahŕňal podnikanie s Pierre La Croixom, jeho agentom, a pracoval v spoločnosti Titan, výrobcu hokejok ako viceprezident. Bol tiež komentátorom pre Quebec Nordiques. Začiatkom deväťdesiatych rokov zastupoval Karhu, ďalšieho výrobcu hokejok, a Cumis, poisťovaciu agentúru, v pozíciách styku s verejnosťou. Hral tiež golf a prednášal. V roku 1993 sa Bossy objavil v rádiu a do roku 1994 mal pravidelnú prácu v ranných rozhlasových správach v Quebecu.[26] Tam prejavoval svoje komické schopnosti až do svojho odchodu v roku 1996. V roku 1999 robil Bossy marketing pre zemiakové lupienky Humpty Dumpty a ďalšie firmy. Zostal však v spojení s hokejom tým, že slúži ako veľvyslanec pre Chevrolet Safe & Fun Hockey.[27]

Na konci svojej skrátenej hernej kariéry mal Bossy pôsobivú štatitsku. V 752 zápasoch strelil 573 gólov a 553 asistencií. V 129 zápasoch v play-off mal 85 gólov a 75 asistencií. Keď odišiel do dôchodku, držal rekord pre najviac gólov za sezónu s priemerom 57,3. Aj keď chcel byť považovaný za skvelého hráča celkovo, no bol v podstate známy svojou schopnosťou strieľať góly. Dokonca niekedy ani celkom nechápal, ako to urobil. Keď ho vo filme The All-New Hockey's 100 uviedli, povedal Stanovi Fischlerovi: „Asi 90 percent času nemierim: len sa snažím čo najrýchlejšie, najpresnejšie a v momente prekvapenia. Snažím sa len dostať puk do brány.“[chýba zdroj]

Potom pripomenul, že nie je schopný získať prácu v organizácii NHL viac ako desať rokov po skončení kariéry. „Zavolal som Canadiens najmenej dvakrát alebo trikrát (v polovici 90. rokov), pretože som si myslel, že by som mohol organizácii pomôcť nejakým spôsobom, nie nevyhnutne ako tréner, ale v nejakej úlohe, ktorá by sa mohla rozvíjať,“ povedal Bossy pre Sports Illustrated in 2005. „Nikdy nezavolali.“ Keď bol v roku 2002 najatý bývalý spoluhráč Bryan Trottier ako tréner v New Yorku Rangers, Bossy si bol istý, že ho Trottier do určitej miery zamestná. „Dôvodom bolo,“ povedal Bossy, „spomínam si, že som mal desiatky rozhovorov s Bryanom, a tak povedal:„ Jedného dňa, Mike, získame tím a urobíme to po svojom. Od Bryana, ktorý bol vyhodený v prvej sezóne, som zistil, že mu táto šanca nebude poskytnutá.“[19] Bossy potom urobil ttri roky pracoval vo francúzskej rozhlasovej stanici CKOI v Montreale. Keď začal koncom 90. rokov robiť propagačnú prácu pre Humpty Dumpty, v roku 2003 sa stal obchodným riaditeľom spoločnosti v Quebecu.[19]

V roku 2005 sa Bossy predstavil vo štvrtom pokračovaní francúzsko-kanadského klasického filmu Les Boys.[28]

13. októbra 2006 usporiadali Islanders tlačovú konferenciu, v ktorej oznámili, že Bossy sa znovu pripojil k organizácii a bude spolupracovať s front office na rozvoji sponzorov a fanúšikov.[29]

V septembri 2014 sa Bossy pripojil k MSG Networks ako hokejový analytik a v septembri 2015 sa oficiálne pripojil k TVA Sports, oficiálnemu vysielateľovi NHL po francúzsky v Kanade, ako komentátor. Bossy sa objaví aj v Late Night Show Davea Morissetteho Live na TVA Sports. Bossy slúžil ako konzultant pre The Raccoons on Ice, špeciálnu epizódu hokejového animovaného seriálu The Raccoons, ktorý vyšiel prvýkrát v roku 1981. Pre veľkú časť epizódy je postava Cedric Sneer zobrazená v drese New Yorku Islanders s číslom 22, ako pocta Bossymu.

19. októbra 2021 oznámil médiám, že mu bola diagnostikovaná Rakovina pľúc.[30] Zomrel 15. apríla 2022 v Rosemère vo veku 65 rokov.[31]

Rekordy, ocenenia a pocty upraviť

Aktuálne (k 1. februáru 2020) drží Mike Bossy tieto rekordy

  • Najviac 50+ gólových sezón v rade: 9[32]
  • Najviac 50+ gólových sezón : 9 (spolu s Gretzkym)
  • Najviac 60+ gólových sezón: 5 (spolu s Gretzkym)
  • Najvyšší priemer gólov na zápas: .762[33]
  • Najviac gólov v presilovke v jednom Play-off: 9 (spolu s Camom Neelym)[34]
  • Najviac hetrikov v rade: 3 (spolu s Joeom Malonem)[35]
  • V roku 2017 zaradený do zoznamu TOP 100 najlepších hráčov NHL[4]

Bossy získal nasledujúce ocenenia v NHL:

Toto sú rekordy, ktoré Bossy držal alebo je umiestnený veľmi vysoko:[chýba zdroj]

  • Celkovo Góly: 1. celkovo (Iba Lemieux a Gretzky dosiahli 500 gólov v menej zápasoch)
  • Góly v základnej časti a Play-off celkovo: 7. celkovo (85)
  • Asistencie pravého krídla v sezóne: 2. celkovo (83)
  • Body pravého krídla v jednej sezóne: 2. celkovo (147)
  • Góly nováčika: 2. celkovo (53)
  • 100+ bodové sezóny: 4. celkovo (7)
  • Najvyšší priemer gólov na zápas v Play-off: 2. celkovo (.659)
  • Priemer gólov v základnej časti a v Play-off: 2. celkovo (.747)
  • Priemer bodov: 3. celkovo
  • Úspešnosť streľby: 4. celkovo (21.18%)
  • Hetriky v jednej sezóne: 3. celkovo (9)
  • Hetriky celkovo: 3. celkovo (39)

Bossy má niekoľko významných kariérnych úspechov, ktoré nie sú oficiálnymi záznamami NHL. Dosiahol 100 gólov v kariére rýchlejšie (pokiaľ ide o hranie počtu zápasov) ako ktorýkoľvek iný hráč v modernej histórii NHL, na dosiahnutie tohto cieľa potreboval iba 129 zápasov. (Joe Malone-61, Newsy Lalonde-69, Cy Denneny-86, Babe Dye-86, Reg Noble-109 a Frank N Neighbor-125 predtým zaznamenali 100 gólov v menej záásoch.) Bol tiež najrýchlejší v ďaľších rôznych míľnikoch, ako sú 200 (255 Z), 300 (381 Z), 400 (506 Z) a 500 (647 Z) gólov v čase, keď ich dosiahol, ale v súčasnosti ho predbehli Wayne Gretzky a Mario Lemieux vo väčšine z týchto kategórií. V sezóne 1980 - 81 NHL strelil 50 gólov v prvých 50 zápasoch sezóny - tento cieľ dosiahol iba druhý hráč a prvý za takmer 40 rokov. Zostáva jedným z iba piatich hráčov, ktorí to môžu tvrdiť. Je jediným hráčom, ktorý v troch po sebe nasledujúcich play-off strelil 17 gólov.[chýba zdroj]

Bossy bol uvedený do Hokejovej siene slávy v roku 1991. Jeho dres číslo 22 bolo Islanders vyradené 3. marca 1992. V roku 1998 bol zaradený na 20. miesto v zozname 100 najväčších hokejových hráčov spoločnosťou The Hockey News.[37]

Hokejové štatistiky upraviť

Základná časť a Play-off upraviť

Základná časť Play-off
Sezóna Tím Liga Z G A B Tm Z G A B Tm
1972–73 Laval National QMJHL 4 1 2 3 0 — — — — —
1973–74 Laval National QMJHL 68 70 48 118 45 11 6 16 22 2
1974–75 Laval National QMJHL 67 84 65 149 42 16 18 20 38 2
1975–76 Laval National QMJHL 64 79 57 136 25 — — — — —
1976–77 Laval National QMJHL 61 75 51 126 12 7 5 5 10 12
1977–78 New York Islanders NHL 73 53 38 91 6 7 2 2 4 2
1978–79 New York Islanders NHL 80 69 57 126 25 10 6 2 8 2
1979–80 New York Islanders NHL 75 51 41 92 12 16 10 13 23 8
1980–81 New York Islanders NHL 79 68 51 119 32 18 17 18 35 4
1981–82 New York Islanders NHL 80 64 83 147 22 19 17 10 27 0
1982–83 New York Islanders NHL 79 60 58 118 20 19 17 9 26 10
1983–84 New York Islanders NHL 67 51 67 118 8 21 8 10 18 4
1984–85 New York Islanders NHL 76 58 59 117 38 10 5 6 11 4
1985–86 New York Islanders NHL 80 61 62 123 14 3 1 2 3 4
1986–87 New York Islanders NHL 63 38 37 75 33 6 2 3 5 2
NHL celkovo 752 573 553 1,126 210 129 85 75 160 38

Medzinárodné upraviť

Rok Tím Turnaj Z G A B Tm
1981 Kanada Kan. pohár 7 8 3 11 2
1984 Kanada Kan. pohár 8 5 4 9 2
Spolu reprezentácia 15 13 7 20 4

Referencie upraviť

  1. ↑ Journal de Montréal. BOSSY, Michael [online]. journaldemontreal.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  2. ↑ VECSEY, George. Islanders' Glory Days Seem Long, Long Ago. New York Times, December 7, 2006. Dostupné online [cit. 2014-01-24].
  3. ↑ Pravda. NHL smúti. Zomrel jeden z najlepších kanonierov v histórii súťaže. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-04-15. Dostupné online [cit. 2022-04-27]. ISSN 1336-197X.
  4. ↑ a b 100 greatest players [online]. nhl.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  5. ↑ DUBÉ, Kevin. Tournoi international pee-wee: Mike Bossy attire encore les foules [online]. journaldequebec.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  6. ↑ SI Staff. THIS MAN IS AN ISLANDER UNTO HIMSELF [online]. vault.si.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  7. ↑ HARRINGTON, By Mike. Buffalo sports' greatest what-ifs: What if Sabres had drafted Mike Bossy instead of Ric Seiling? [online]. buffalonews.com, 2020-04-04, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  8. ↑ FISHLER, Stan. Maven's Memories: How Mike Bossy Fell To The Islanders [online]. nhl.com, 2018-12-14, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Real stories from the rink [online]. archive.org, 2002, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  10. ↑ KIRSHENBAUM, Jerry. THREE ISLANDERS UNTO THEMSELVES [online]. vault.si.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  11. ↑ KEESE, Parton. Islanders' Hot Trio Grande [online]. nytimes.com, 1977-12-06, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  12. ↑ Highlights of Mike Bossy's career. The New York Islanders'... [online]. upi.com, 1986-01-03, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  13. ↑ Restless Bossy Eyes Record [online]. nytimes.com, 1981-01-16, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  14. ↑ BOSSY GETS 50TH TO EQUAL MARK [online]. nytimes.com, 1981-01-25, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  15. ↑ a b KEESE, Parton. Bossy's Last-Chance Goals a Dramatic Ending to 50-Game Quest [online]. nytimes.com, 1981-01-26, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  16. ↑ VECSEY, George. Mike Bossy, a Stanley Cup Hero, Was More Appreciated Than He Knew [online]. nytimes.com, 2022-04-15, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  17. ↑ BROOKS, Larry. THE PHANTOM OF THE RINKS [online]. vault.si.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  18. ↑ Valuable To Hockey [online]. nytimes.com, 1982-05-17, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c FARBER, Michael. Where Are They Now? Mike Bossy [online]. sportsillustrated.cnn.com, 2005-07-07, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online. Archivované 2005-07-09 z originálu.
  20. ↑ Greatest Hockey Legends.com: Who Was Better? Guy Lafleur vs. Mike Bossy [online]. greatesthockeylegends.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  21. ↑ FINN, Robin. Bossy to Miss Entire Season [online]. nytimes.com, 1987-10-06, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  22. ↑ FINN, Robin. Bossy's Desire to Play Defeated by Pain [online]. nytimes.com, 1988-10-25, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  23. ↑ GERGEN, Joe. Bossy Gets a Hero’s Ovation : Hockey: The Islanders retire his number, and attendance swells for a night to tribute Hall of Famer. [online]. latimes.com, 1992-03-05, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  24. ↑ SCOUTING; Bossy Puts Pain, Olympics Aside [online]. nytimes.com, 1987-07-24, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  25. ↑ OLNEY, Ross R.. SLAP SHOT!! Yesterday's Great Hockey Heroes. [s.l.] : Lulu.com, 2016. 242 s. ISBN 978-1-312-26773-2.
  26. ↑ CAZENEUVE, Brian. Mike Bossy, Islanders Sharpshooter May 14, 1984 [online]. vault.si.com, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  27. ↑ FlamboroughReview.com. Hockey dream comes true for Sabres player [online]. flamboroughreview.com, 2008-10-02, [cit. 2022-04-27]. Dostupné online.
  28. ↑ CERMAK, Iri. The Cinema of Hockey (Four Decades of the Game on Screen). [s.l.] : McFarland, 2017. 344 s. ISBN 978-1-4766-6625-9.
  29. ↑ MURPHY, Coleen. Hall of Famer Mike Bossy Joins MSG Networks As Hockey Analyst [online]. msgnetworks.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online. Archivované 2015-11-18 z originálu.
  30. ↑ SEARS, Ethan. Islanders legend Mike Bossy reveals lung cancer battle [online]. nypost.com, 2021-10-19, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  31. ↑ BOSSY, Michael [online]. residencegoyer.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  32. ↑ NHL Records [online]. records.nhl.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  33. ↑ DUHATSCHEK, Eric. Duhatschek notebook: Mike Bossy’s greatness explained by teammates and opponents [online]. theathletic.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  34. ↑ Cam Neely and Mike Bossy are tied for the most power-play goals in a single NHL playoff run, with 9 scored. [online]. statmuse.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  35. ↑ Forsberg, Preds aim to rub more salt in wound of infamous trade from Caps [online]. cbssports.com, 2017-02-25, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  36. ↑ NHL All-Star Teams [online]. hockey-reference.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.
  37. ↑ KAY, Jason. The Top 100 NHL players of all-time, throwback style [online]. thehockeynews.com, [cit. 2022-04-28]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mike Bossy

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mike Bossy na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mike_Bossy&oldid=7762120“