Neologizmus

nové slovo, ktoré vzniká na pomenovanie nového predmetu alebo javu

Neologizmus je novoutvorené slovo alebo slovné spojenie na pomenovanie nového javu. Neologizmy vznikajú najmä pre potreby náučného resp. odborného štýlu, kde sa začleňujú do terminológie príslušného vedného odboru.[1]

Neologizmy vznikajú predovšetkým prebraním z cudzieho jazyka (pozri internacionalizácia jazyka; napr. kybernetika[2]) alebo polysémiou, pri ktorej známe slovo priberie nový význam (napr. hlavahlava valca). V umeleckom štýle sú vytvárané autormi ako prostriedky na ozvláštnenie či aktualizáciu výrazových prvkov diela. Ide teda o expresívne varianty synonymického radu (pozri poetizmus).[1]

Pozri aj upraviť

Referencie upraviť

  1. a b neologizmy. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 294.
  2. Názov cybernetics zaviedol americký matematik Norbert Wiener v roku 1948, pričom ho utvoril z gréc. kybernétiké techné (v preklade: „umenie riadiť loď“) resp. kybernétikós (v preklade: „týkajúci sa kormidla, riadenia“), a tak bol tento termín prebraný do slovenčiny ako kybernetika. kybernetika. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 312. Porov. kybernetika. In REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. 1. vyd. Vozice : Leda, 2001. ISBN 80-85927-85-3, s. 327.