Nitkovky
Nitkovky (iné názvy: nitkovkotvaré, nitkovce[1], nitkovcotvaré; staršie: tenkohlavce[2], trichocefaly[2]; lat. Trichurida, Trichurata, Trichuroidea, Trichocephalida, Trichocephalata, Trichinelllida) sú rad hlístovcov.
| Nitkovky | |
 Capillaria plectropomi | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Trichurida | |
| Synonymá | |
| Trichuroidea | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Charakteristika upraviť
Ich hltan je kapilárovitý, bez svaloviny. Zadnú tretinu tela majú výrazne zhrubnutú. V dospelosti parazitujú u cicavcov a vtákov.
Bežným parazitom človeka je druh nitkovka črevná/tenkohlavec ľudský/tenkohlavec bičíkovitý (Trichuris trichiura), dlhý asi 5 cm. Slabšie nákazy sa vôbec neprejavia, pri silných môže dôjsť ku komplikáciám, čo býva zriedka.
Nebezpečným parazitom človeka a iných cicavcov je svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis). Svalovce žijú najprv v čreve, kde nespôsobujú väčšiu ujmu organizmu. Tu pohlavne dospievajú a dochádza ku kopulácii. Samičky potom prenikajú do lymfatických ciest, kde jej telo opúšťajú drobné mikrofilárie. Tieto sa krvou dostávajú do dobre prekrvených svalov (jazyk, bránica, medzirebrové svaly), a tu sa medzi svalovými vláknami zapuzdrujú. Pri hromadnej nákaze dochádza k poškodeniu svalstva a k smrti. Svalovce sú veľkým problémom v severských krajinách, kde sa vyskytli epidémie s vysokou mortalitou. Riziko trichinelózy je vo vyspelých krajinách minimálne vďaka veterinárnej kontrole i dôkladnej tepelnej príprave mäsových výrobkov.
Zdroje upraviť
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.