Orkneje
Orkneje (-slovenský normovaný názov)[2] (angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar) je názov súostrovia, ležiaceho v blízkosti severného pobrežia Škótska. Od najsevernejšieho výbežku Škótska, oblasti Caithness, ich oddeľuje prieliv Pentland Firth. Orkneje tvoria samostatnú rovnomennú správnu oblasť, jednu z 32 celkovo v Škótsku, na čele ktorej stojí volená rada (po anglicky Orkney Islands Council).
| Orkneje (angl. Orkney (Islands), škg. Arcaibh, starosever. Orkneyjar) | |
| súostrovie | |
 | |
| Štát |  Spojené kráľovstvo
|
|---|---|
| Konštituentná krajina |  Škótsko
|
| Samosprávna oblasť | Orkney Islands Council |
| Oceán | Atlantický oceán |
| Súradnice | 59°00′S 3°06′Z / 59,000°S 3,100°Z |
| Najvyšší bod | Ward Hill |
| - výška | 481 m n. m. |
| Rozloha | 990 km² (99 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 21 349 (2011) [1] |
| Hustota | 21,56 obyv./km² |
| Najväčšie sídlo | Kirkwall |
  Poloha v rámci Škótska
| |
| Wikimedia Commons: Orkney Islands | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Orkneje pozostávajú z približne 70 ostrovov, z nich je 20 obývaných. Podnebie ostrovov je mierne oceánske. Rozloha súostrovia je približne 990 km². Najväčší ostrov, Mainland, má rozlohu 532 km². Počet obyvateľov dosahuje len niečo vyše 21-tisíc, v roku 2011 mali ostrovy 21 349 obyvateľov. V hlavnom a najväčšom sídle, Kirkwall, žije 7-tisíc obyvateľov. V druhom najväčšom meste súostrovia, Stromnesse, žijú necelé 2-tisícky obyvateľov. Najvýznamnejším sektorom miestneho hospodárstvo je poľnohospodárstvo. Ostrovy sú známe aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie, ktoré plne pokrývajú miestnu spotrebu elektriny.
Dejiny upraviť
Od kamennej doby je na ostrovoch doložené osídlenie. Ostrovy boli obývané Piktami. Okolo roku 565 tu šírili kresťanstvo írski misionári. Koncom 8. storočia a v 9. storočí boli ostrovy kolonizované Vikingmi z Nórska, v porovnaní s ktorým boli Orkneje riedko zaľudnené a úrodné. Nóri miestne obyvateľstvo asimilovali a v roku 875 boli Orkneje spolu so Shetlandmi pripojené k Nórsku. Znovuzavedenie kresťanstva tu prebehlo koncom 10. storočia. V roku 1468 boli Orkneje a Shetlandy dané do zálohu Kristiánom I., dánskym a nórskym kráľom, ako záruka za veno jeho dcéry Margaréty, zasnúbenej s Jakubom III. zo Škótska. Veno nebolo nikdy vyplatené a ostrovy sa tak stali súčasťou územia škótskej koruny.
Orkneje boli na začiatku 20. storočia určené ako miesto novej námornej základne kráľovského námorníctva, tá bola postavená v Scapa Flow. Základňa v Scapa Flow zohrala veľkú rolu v obrane Britských ostrovov a námorných ciest počas 1. a 2. svetovej vojny. V rokoch 1918–1919 tu bola internovaná nemecká flotila, ktorá bola na protest proti podmienkam Versaillskej mierovej zmluvy potopená 21. júna 1919 svojimi posádkami.
Geografia upraviť
Orkneje sú od škótskej pevniny oddelené Pentland Firth, desať kilometrov širokým prielivom medzi ostrovom South Ronaldsay a mysom Duncansby Head v Caithnesse. Orkneje sú pomerne rovinaté až na niekoľko pieskovcových vrchov na ostrovoch Hoy, Mainland a Rousay. Na ostrove Hoy sa nachádza najvyšší vrch celého súostrovia – Ward Hill (481 m n. m.).
Galéria upraviť
-
Zástava Orknejí, ktorú si obyvatelia zvolili v súťaži v roku 2007 -
Prístav na ostrove South Ness -
Orknejské ostrovy z prielivu Pentland Firth (1972) -
Katedrála sv. Magnusa v Kirkwalle -
Čiastočne potopená nemecká loď SMS Hindenburg v Scapa Flow -
Orknejský pivovar -
Tuleň sivý s mláďaťom -
Zasnežený ostrov Hoy
Referencie upraviť
- ↑ 2011 Census: First Results on Population and Household Estimates for Scotland - Release 1C (Part Two) [online]. National Records of Scotland, 2013-08-15, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online. (angličtina)
- ↑ Zoznam exoným [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, rev. 2011-06-01, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orkneje
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Orkney na anglickej Wikipédii.