Otakar Štáfl
Otakar Štáfl (* 30. december 1884, Hlavíčkov Brod – † 14. február 1945, Praha) bol český maliar a ilustrátor.
| Otakar Štáfl | |
| český maliar, zakladateľ Symbolického cintorína pri Popradskom plese | |
 | |
| Narodenie | 30. december 1884 Havlíčkov Brod, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. február 1945 (60 rokov) Praha, Česko |
| Národnosť | česká |
| Profesia | maliar |
| Aktívne roky | 1903 – 1945 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Otakar Štáfl (plné texty diel autora) |
| Commons |  Otakar Štáfl |
Život a dielo upraviť
Narodil sa 30. decembra 1884 v Německém Brodě (dnes Havlíčkov Brod). Jeho otec Josef Štáfl (1861 – 1938) bol miestnym rezbárom. Od roku 1897 študoval na miestnom gymnáziu, ktoré však aj napriek nesúhlasu rodičov v roku 1903 opustil. Odišiel do Prahy, kde sa rozhodol venovať svojej záľube - maliarstvu. V Prahe bol žiakom Krajinárskej školy Ferdinanda Engelmüllera. Upozornil na seba perokresbami krajinárskych motívov, reprodukovanými v Revue Praha, Zlatá Praha a v iných umeleckých časopisoch. Veľké množstvo jeho obrázkov, najmä s architektonickými motívmi publikoval ako grafický redaktor vydavateľstva OTTO v časopise Světozor, Český svět a v iných. Kreslil pražské zákutia perokresbami zdokumentoval Chrudim. Svoje grafické schopnosti uplatnil hlavne v náladovom farebnom drevoryte a v tvorbe plagátov. Bol priekopníkom československej kinematografie, bol spoluzakladateľom filmovej spoločnosti ASUM.
V roku 1910 si založil v Prahe svoj vlastný grafický ateliér a sa oženil s dcérou riaditeľa nakladateľstva Politika Václavou Brychtovou. V roku 1912, po predchádzajúcich návštevách, prišiel na Slovensko, so zámerom navštíviť jeho rázovité kraje a spoznať slovenskú národnú kultúru. Oslovil ho najmä detviansky folklór a ľudia žijúci tradičným spôsobom. Vydavateľstvo Politika v roku 1913 vydalo knižku Detva s Štáflovými obrázkami. Ešte v tom istom roku navštívil prvý raz Vysoké Tatry.
Počas prvej svetovej vojny organizoval humanitárne akcie na prospech sirôt a vojnových vdov a angažoval sa vo verejnom živote rodného mesta. Po vojne sa zaslúžil o vybudovanie pomníku Karla Havlíčeka a o vznik Havlíčkovho múzea. V roku 1917 sa rozviedol a v roku 1927 sa oženil s Vlastou Koškovou, známou spisovateľkou rozprávok a dievčenských románov.
Do Vysokých Tatier sa vrátil v roku 1920. Ubytoval sa v hoteli Kriváň na Štrbskom Plese, neskôr sa presťahoval do hotela Hviezdoslav, kde si prenajal ateliér a začal maľovať obrazy s horskými motívmi. Krásu Vysokých Tatier zachytil na mnohých akvareloch a monumentálnych olejových maľbách. V roku 1928 vyšiel tlačou cyklus 120 akvarelov z Vysokých Tatier. Dva obrazy s motívmi z Vysokých Tatier boli vydané na poštovných známkach. Výstavy obrazov s tatranskou tematikou usporiadal v roku 1924 a 1930 v Prahe a v roku 1928 v Hradci Králové. Štáfl nemaľoval len Tatry. Nezabúdal ani na rodnú Vysočinu, kde namaľoval mnohé obrazy vysočinskej krajiny.
Angažoval sa vo filmovej tvorbe. Inicioval vznik prvého filmu o Tatrách z výšky nazvanom Aeroplánom nad Tatrami, ktorý spolu s filmami Extáza, Rieka a Zem spieva získali na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1934 Pohár mesta Benátky, za najlepšiu réžiu pre kolekciu československých filmov. Inicioval natáčanie filmov Výstup na Rysy a Vysoké Tatry.
Počas pobytu vo Vysokých Tatrách bol spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. V roku 1932 spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským začal uvažovať o výstavbe Symbolického cintorína, ktorý sa obom podarilo zrealizovať v roku 1938. V roku 1938 Otakar Štáfl a jeho manželka odcestovali do Čiech a už sa na Slovensko nevrátili.
14. februára 1945 bol jeho ateliér na Vinohradech v Prahe zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel. Otakar Štáfl a jeho manželka zahynuli v troskách domu. V jeho rodnom meste mu bol v roku 1957 odhalený pomník.[1][2][3]
Referencie upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otakar Štáfl
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otakar Štáfl na českej Wikipédii.