Otto František Habsbursko-lotrinský
Otto František Jozef Habsburský (* 21. apríl 1865, Graz – † 1. november 1906, Viedeň), bol rakúsky arcivojvoda z habsbursko-lotrinskej dynastie, druhorodený syn arcivojvodu Karola Ľudovíta Habsbursko-lotrinského a jeho druhej manželky Márie Annunciaty Neapolsko-Sicílskej.
| Otto František Habsbursko-lotrinský | |
| arcivojvoda rakúsky | |
 | |
.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | habsbursko-lotrinská |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 21. apríl 1865 Graz, Rakúske cisárstvo (dnešné Rakúsko) |
| Úmrtie | 1. november 1906 (41 rokov) Viedeň, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Rakúsko) |
| Pochovanie | Kapucínska krypta |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Potomstvo | |
| Otec | Karol Ľudovít Habsbursko-lotrinský |
| Matka | Mária Annunciata Neapolsko-sicílska |
| Odkazy | |
 | Otto František Habsbursko-lotrinský (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
V rokoch 1895 – 1898 sa s Ottom (celým menom Otto František Jozef Karol Ľudovít Mária) vážne uvažovalo ako s následníkom trónu počas ochorenia jeho staršieho brata Františka Ferdinanda. I cisár František Jozef I. ho začal poverovať úlohami pri reprezentácii krajiny a dynastie. Na jeho príkaz dostal Otto k dispozícii palác Augarten a početnejšie služobníctvo.
No ľahkovážny Otto po úlohe hlavy rodu a štátu vôbec netúžil. Politika ho v podstate nezaujímala. Jeho bezstarostný život a milostné avantúry, ktoré vyhľadával a ktorými sa nijako zvlášť netajil, boli príčinou mnohých klebiet. Svoju manželku, saskú princeznú Máriu Jozefu nemiloval. Ich manželstvo bolo úplne formálne a po narodení druhého syna ju celkom opustil a žil samostatne a nezávisle. Páčilo sa mu, že bol označovaný za najkrajšieho jazdeckého dôstojníka armády „krásny Otto“. Jeho milostné vzťahy so ženami boli početné, väčšinou krátkodobé, ale i dlhšie a vášnivé.
V čase presadenia sobáša jeho brata Františka Ferdinanda so Žofiou Chotkovou došlo medzi oboma bratmi k odcudzeniu. V súkromí sobáš svojho brata s nerovnocennou grófkou bezzásadový Otto podporoval, no na verejnosti sa obával vystúpiť na jeho podporu. Typické pre neho bolo, že v čase najostrejšieho sporu radšej sa utiahol do Benátok a tam čakal na vyriešenie situácie. Očividne hral na obe strany, no pred autoritou cisára mal ozajstný rešpekt.
V dôsledku promiskuitných sexuálnych vzťahov sa Otto nakazil a ochorel na, v tej dobe ťažko liečiteľný, syfilis. Rozklad tkaniva mu postupne zasiahol celý organizmus. Kvôli tomu bol Otto v roku 1904 oslobodený od vojenskej služby; jeho menovanie generálnym inšpektorom jazdectva v roku 1905 bolo iba formálnou záležitosťou.
Zomrel vo Viedni, kde ho opatrovala jeho nevlastná matka Mária Terézia Braganza. Pochovaný je v kapucínskej krypte vo Viedni.
Rodinné pomery upraviť
Z manželstva s Máriou Jozefou Saskou (* 1867 - † 1944) pochádzali dvaja synovia:
- Karol František (* 17. august 1887 – † 1. apríl 1922), neskorší cisár Karol I.
- Maximilián Eugen (* 13. apríl 1895 – † 19. január 1952)
Rodokmeň Karola Ľudovíta upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otto František Habsbursko-lotrinský