Pavel Blaho (1867)
Dr. Pavel Blaho alebo Pavol Blaho (pseudonym: Pavel Skalický; * 25. marec 1867, Skalica – † 29. november 1927, Bratislava) bol slovenský lekár, publicista, politik a národný buditeľ.
| Pavel Blaho | |
| slovenský lekár, publicista a politik | |
 | |
| Iné mená | Pavel Skalický |
|---|---|
| Narodenie | 25. marec 1867 Skalica, Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 29. november 1927 (60 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Viedenská univerzita |
| Rodičia | Ján Blaha Mária, rod. Bellayová |
| Manželka | Gizela, rod. Okániková |
| Deti | Ján, Pavol, Vladimír |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavel Blaho |
Život upraviť
- Otec: Ján Blaha
- Matka: Mária Bellay
Otec Pavla Blahu bol roľníkom, neskôr bohatým mešťanom v Skalici.
Štúdium upraviť
Študoval na gymnáziu v Skalici a v Trnave, kde maturoval v roku 1887. Od roku 1889 študoval medicínu na univerzite vo Viedni.
Novinárska činnosť upraviť
Počas štúdia pracoval v akademickom spolku Tatran, neskôr bol jeho predsedom. Keď na popud uhorskej vlády bola zastavená činnosť Tatranu, Blaho spolu s Wagnerom založil spolok Národ, v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Bol dopisovateľom Amerikánsko-slovenských novín. V lete 1893 odišiel na pozvanie Petra V. Rovnianka do USA, kde pracoval ako redaktor v Amerikánsko-slovenských novinách. V roku 1896 bol spoluzakladateľom Českoslovanskej jednoty. Po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu.
Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vychádzal až do prvej svetovej vojny (1914). Spolu s Vavrom Šrobárom založil časopis Hlas a bol jeho prvým šéfredaktorom. Časopis vystupoval proti pasivite Slovenskej národnej strany. Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík Pokrok (1903 – 1916) a Ľudové noviny (1907 – 1910, viedol redakciu).
Podnikanie upraviť
Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch v roku 1901. V roku 1904 uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev.
V roku 1907 založil Obchodnú banku v Skalici a v júni 1909 založil Roľnícku a priemyselnú banku vo Veľkých Levároch, ktorá sa v roku 1917 sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do Malaciek a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s Michalom Bosákom zmenila na Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.
Politika a verejný život upraviť
Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na Záhorí zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať Spolkový dom v Skalici, pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.
Spolu s Milanom Hodžom boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. V rokoch 1906 – 1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod založeného v roku 1912 v Budapešti.
Od roku 1899 bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku 1906 bol zvolený za poslanca uhorského snemu za okres Svätý Ján. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910. V sneme vystupoval proti Apponyiho školským zákonom.
V rokoch 1903 – 1914 a 1918 pracoval ako sezónny lekár v kúpeloch Luhačovice. V rokoch 1908 – 1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku 1912 odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v Kroměříži (1914 – 1916) a v Stoličnom Belehrade (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke.
Po vzniku Slovenskej národnej rady sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Od 6. novembra 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od 17. decembra 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia, v rokoch 1920 – 1927 poslancom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave. Od roku 1921 predseda Zemedelskej rady.
Je pochovaný v Skalici.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Blaho (1867)
Literatúra upraviť
- PEKNÍK, Miroslav; BARTLOVÁ, Alena; BLAHOVÁ, Eva; ČELKO, Vojtech; DUBNIČKA, Ivan, ĎURIŠKA, Zdenko; GBÚROVÁ, Marcela; GONĚC, Vladimír; HANULA, Matej; a kol. Dr. Pavel Blaho : politik a národnoosvetový pracovník. 1. vyd. Bratislava : Ústav politických vied SAV, 2022. 367 s. ISBN 978-80-224-1963-5.
- LUKÁČOVÁ, Viera. V službách človečenstva : zo života MUDr. Pavla Blaha. 2. vyd. Skalica : Záhorské múzeum v Skalici, 2017. 159 s. ISBN 978-80-85446-92-0.
- JANŠÁK, Štefan. Život Dr. Pavla Blahu. 1. vyd. Zväzok 1. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1947. 482 s.
- JANŠÁK, Štefan. Život Dr. Pavla Blahu. 1. vyd. Zväzok 2. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1947. 523 s.
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 737 - Skalica