Pemza je vysoko pórovitá hornina vulkanického pôvodu, prevažne svetlých farieb (biela, žltá, sivastá). Mineralogickým zložením je podobná ryolitu, trachytu a andezitu. Zaraďuje sa k prírodným (vulkanickým) sklám.

Pemza
Pemza
Zloženie
Hlavné minerálysklo
Akcesórievýrastlice kremeňa, sanidínu
Vlastnosti
Textúrapórovitá, sklovitá
Farbašedá, biela
Hustota2,37 kg/dm3

Názov upraviť

Termín pemza má pôvod v latinčine a znamená pena[1]. V pôvodnom význame sa väčšinou spájal s liparitovými lávami, neskôr ako označenie pórovitých kyslých a intermediárnych sklovitých láv.

Vlastnosti upraviť

Na rozdiel od ostatných skiel nie je kompaktná, ale má pórovitú štruktúru. V póroch a dutinách je uzavretý plyn, čo spôsobuje, že pemza napriek hustote (ρ = 2,37) vyššej ako voda na nej pláva. Mikroskopicky sú pozorovateľné aj výrastlice sanidínu a kremeňa.

Výskyt upraviť

Vzniká pri explozívnych erupciách preplynenej magmy, dutiny a póry sú vlastne uzavreniny sopečných plynov. Vyskytuje sa v treťohorných až recentných sopečných vrstvách a vulkanických vyvrelinách s vysokým obsahom SiO2. Veľké ložiská sú na Liparských ostrovoch, ostrovoch Egejského mora, Galapágoch a na ostrovoch v Karibiku. Nachádza sa aj v slovenských vulkanitoch.

Použitie upraviť

Používa sa na hladenie rôznych materiálov najmä dreva, odstraňovanie nadbytočnej kože z chodidiel a okrem iného aj na výrobu pergamenu.

 
Tvarovaný kus pemzy

Referencie upraviť

  1. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 249

Zdroje upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pemza na českej Wikipédii.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému pemza
  •   Wikislovník ponúka heslo pemza.