Pietro Antonio Stefano Mascagni (* 7. december 1863, Livorno – † 2. august 1945, Rím) bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ verizmu.

Pietro Antonio Stefano Mascagni
taliansky hudobný skladateľ
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie7. december 1863
Livorno
Úmrtie2. august 1945 (81 rokov)
Rím
PodpisPietro Mascagni, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkapietromascagni.com
Projekt
Guttenberg
Pietro Mascagni
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Pietro Mascagni

Život upraviť

Narodil sa ako syn pekára. Matka zomrela na tuberkulózu, keď mal 10 rokov. Od roku 1876 študoval v Livorne u Alfreda Soffrediniho (18541923). V šestnástich rokoch mal za sebou kompozíciu svojej prvej symfónie (c-moll) a celý rad chrámových skladieb. V roku 1881 skomponoval kantátu „In Finlanda“, s ktorou zvíťazil v skladateľskej súťaži v Miláne. V nasledujúcom roku ho prijali na milánske konzervatórium. Medzi jeho učiteľmi a spolužiakmi boli vtedajší poprední talianski operní skladatelia ako Arrigo Boito, Amilcare Ponchielli a Giacomo Puccini.

Bez toho, aby dokončil štúdiá, odišiel Pietro roku 1885 z Milána a pripojil sa ako dirigent ku kočovnej operetnej spoločnosti, ktorú viedol Vittorio Forli. Vystriedal ešte niekoľko podobných zamestnaní. V spoločnosti Luigiho Marescu sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou, speváčkou Argenide Marcellina Carbognani známou ako Lina. S pomocou starostu mesta Cerignola sa mu podarilo opustiť Marescovu spoločnosť a stal sa riaditeľom filharmónie mesta. Vyučoval aj hru na klavír a spev.

V júli roku 1888 bola v Miláne vypísaná súťaž na jednoaktovú operu, pre ktorú Mascagni skomponoval svoje najslávnejšie dielo, operu Cavalleria rusticana. 3. februára 1889 sa Mascagni konečne oženil a hneď nasledujúci deň sa mu narodil syn Domenico. Milánsku súťaž vyhral a dostal pozvanie na jej naštudovanie do Teatro Constanzi v Ríme. Úspech bol ohromujúci. Počas niekoľkých mesiacov sa hrala po celom Taliansku. V decembri ju uviedol Gustav Mahler v Budapešti, nasledovali operné scény po celom svete, od Buenos Aires až po Petrohrad. V roku 1891 sa stal otcom syna Edoarda, ktorý bol prezývaný Dino.

V roku 1895 prijal funkciu riaditeľa hudobného konzervatória Liceo Rossini v meste Pesaro (pomenovanom na počesť tamojšieho rodáka Gioacchina Rossiniho).

Úspech opernej prvotiny vyvolal veľký záujem o ďalšie skladateľovo operné dielo. Do roku 1898 vytvoril Mascagni každý rok najmenej jednu operu. Opery boli síce priaznivo prijímané, ale žiadny ohromujúci úspech sa už nedostavoval.

Na prelome storočia absolvoval úspešné turné po Rusku a v roku 1901 uvádzal koncert na uctenie pamiatky Giuseppe Verdiho. V tom istom roku uviedol Verdiho Requiem vo Viedni.

Americké turné bolo s výnimkou San Francisca neúspešné. V roku 1903 sa po problémoch s úradmi v Pesare presťahoval do Ríma. Tam sa stal riaditeľom prestížneho ústavu Scuola Musicale Romana. O rok neskôr získal výhodný kontrakt na vydávanie svojich diel u francúzskeho hudobného vydavateľstva Choudens.

V roku 1911 absolvoval sedemmesačné, a tentoraz veľmi úspešné, turné po Južnej Amerike. V Buenos Aires mala premiéru jeho opera Isabeu. Poslednou premiérou pred vypuknutím vojny bola opera Parisina na libreto básnika Gabriele D’Annunzioäa. Na premiére v Miláne sa zišli takmer všetci významní talianski skladatelia tých čias, vrátane Pucciniho a Giordana.

Spolu s Puccinim vystupoval Mascagni ostro proti účasti Talianska v prvej svetovej vojne. Mal na to aj osobný dôvod, pretože jeho syn Edoardo sa stal vojnovým zajatcom. Po skončení vojny absolvoval ešte jednu cestu po Južnej Amerike, kde slávil veľké úspechy, ale ako skladateľ sa už takmer odmlčal. Od roku 1927 až do svojej smrti žil na Albergo Plaza v Ríme.

V roku 1932 vstúpil do fašistickej strany Benita Mussoliniho. Syn Edoardo o tri roky neskôr zahynul počas Mussoliniho ťaženia v Etiópii.

V roku 1940 sa konali oslavy 50 rokov vytvorenia jeho opery Cavalleria rusticana. Pri tejto príležitosti vznikla reprezentatívna nahrávka pod autorovým vedením. Sezóna 19431944 bola poslednou opernou sezónou Pietra Mascagniho. V La Scale v Miláne aj v opere Opera di Roma v Ríme sa rozlúčil predstavením opery L'amico Fritz.

Zomrel 2. augusta 1945 v Ríme. Pohreb sa konal 4. augusta bez záujmu predstaviteľov talianskeho štátu. V roku 1951 boli jeho pozostatky prevezené z Ríma do rodného Livorna a až vtedy získal oficiálne uznanie.

Dielo upraviť

 

Opery upraviť

  • Cavalleria rusticana, Teatro Costanzi, Rím
  • L'amico Fritz, 1891 Teatro Costanzi, Rím
  • I Rantzau, 1892 Teatro della Pergola, Florencia
  • Guglielmo Ratcliff (komponováno 1885), 1895 Teatro alla Scala, Miláno
  • Silvano, 1895 Teatro alla Scala, Miláno
  • Zanetto, 1896 Liceo Musicale G. Rossini, Pesaro
  • Iris, 1898 Teatro Costanzi, Rím
  • Le maschere, 1901 Teatro alla Scala, Miláno
  • Amica, 1905 Théâtre du Casino, Monte Carlo Opera
  • Isabeau, 1911 Teatro Coliseo, Buenos Aires
  • Parisina, 1913 Teatro alla Scala, Miláno
  • Lodoletta, 1917 Teatro Costanzi, Rím
  • Il piccolo Marat, 1921 Teatro Costanzi, Rím
  • Pinotta (komponováno 1880), 1932 Teatro del Casino, San Remo
  • Nerone, 1935 Teatro alla Scala, Miláno

Opereta upraviť

Si, 1919 Teatro Quirino, Rím

Kantáty a zbory upraviť

  • In Finlandia, 1881, Livorno
  • Alla gioia, 1882, Teatro degli Avvalorati, Livorno
  • Canto del Lavoro, 1928, Teatro San Carlo, Neapol

Príležitostná hudba upraviť

  • The Eternal City, 1902 His Majesty's Theater, Londýn
  • Rapsodia satanica, (hudba k filmu) 1917, Teatro Augusteo, Rím
  • Danza dei Gianduiotti e Giacomette, 1930 Teatro Regio, Turín
  • L'apoteosi della cicogna, 1930 Teatro Regio, Turín
  • La canzone del sole, 1933

Inštrumentálna hudba upraviť

  • A Giacomo Leopardi (symfonická báseň), 1898 Teatro Persiani, Recanati
  • Danza esotica, 1891 Teatro Mercadante, Cerignola
  • Visione lirica, Guardando la Santa Teresa del Bernini, 1923 Teatro Augusteo, Rím
  • Fanfara delle diciotto Regioni d'Italia, Per le nozze delle LL.AA.RR. Umberto di Savoia e Maria del Belgio, 1929

Klavírne skladby upraviť

  • Novellina, 1881
  • Sulle rive di Chiaja, 1883
  • Intermezzo, 1888
  • Pifferata di Natale, 1890
  • Tema di andante, 1899
  • La gavotta delle bambole, 1900
  • Un pensiero a San Francisco, 1903
  • La prima bagnante, 1908
  • Sunt lacryma rerum!, 1914
  • Visione lirica
  • Guardando la Santa Teresa del Bernini. 1923
  • Tomina (Intermezzo), 1930

Chrámová hudba upraviť

  • Ave Maria / Salve O Maria, 1880 Istituto Musicale Luigi Cherubini, Livorno
  • Pater Noster in G major, 1880 Istituto Musicale Luigi Cherubini, Livorno
  • Messa di Gloria, 1888 Cerignola
  • Invocazione alla Madonna, 1932
  • Quae duorum principum es consacrata glorioso sanguine, 1943
  • Ave Maria, ?

Piesne upraviť

  • La tua stella, 1881, Istituto Musicale Luigi Cherubini, Livorno
  • Alla luna, 1882
  • La stella di Garibaldi, 1882 Politeama, Livorno
  • Pena d'amore, 1883
  • M'ama… non m'ama, 1884
  • Bella cantiam l'amore April, 1884
  • Messagio d'amore September, 1884
  • Risveglio, 1890
  • Rosa, 1890
  • Allora ed ora, 1891
  • Sintomi d'amore, 1891
  • A Lilia, 1894
  • L'addio di Palamidone, 1894
  • Serenata, 1894
  • Sera d'ottobre, 1894
  • Ad Adelaide Cairoli, 1899 Teatro Palacorda, Pesaro
  • Ascoltiamo!… 1904
  • Spes ultima, 1904
  • Stornelli marini, 1904
  • La luna. 1912
  • Bimba bionda, 1913
  • Ballata di Maggio, 1917

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť