S portálom je prepojených 298 článkov.
Fínsky portálupraviť

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.


Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

Odporúčaný článokupraviť

Mannerheimova línia je názov pre systém opevnení, ktorý v 20. a 30. rokoch vybudovalo Fínsko naprieč Karelskou šijou, aby prehradilo najľahšiu prístupovú cestu v prípade útoku ZSSR. Meno dostala po maršalovi Mannerheimovi, ktorý najskôr stavbu línie navrhol a neskôr ako predseda Rady obrany riadil jej budovanie. Napriek povestiam a propagandistickým tvrdeniam Červenej armády sa jednalo prevažne o ľahké opevnenia, rozosiate príliš riedko, než aby ich bolo možné považovať za skutočne silno opevnenú líniu. Ťažké opevnenia sa v nej prakticky nevyskytovali, pretože podmáčaný terén neumožňoval ich stavbu. Hoci práve terén, v mnohých jej častiach neprehľadný a zle priechodný, jej dodával väčšiu obrannú hodnotu.

Línia pozostávala z izolovaných predsunutých a zdržiavacích postov (zvyčajne sa jednalo len o spevnené poľné opevnenia a drevené zruby), hlavnej línie a rezervnej línie. Bunkre a pevnôstky boli veľmi dobre maskované a vstavané do terénu, niekedy ale bolo možné odhadnúť polohu podľa štandardnej schémy doplnkových opevnení (napr. protipechotné zátarasy). Pevnostiam chýbali špeciálne typy pevnostných zbraní (dôsledok škrtov v rozpočte armády), čo znižovalo ich efektivitu.


Osobnosť mesiacaupraviť

Mika Toimi Waltari (* 19. september 1908, Helsinki – † 26. august 1979, Helsinki) bol fínsky spisovateľ, novinár a dramatik, autor rozsiahleho diela, ktoré pozostáva z románov, noviel, zbierok rozprávok, zbierok poézie, rozhlasových a divadelných hier. Jeho dielo bolo preložené do viac ako tridsiatich jazykov.

Narodil sa v rodine luteránskeho pastora a učiteľa, ktorý zomrel, keď mal Mika len päť rokov. Ako dieťa prežil fínsku občiansku vojnu. Študoval na Helsinskej univerzite filozofiu, estetiku a literatúru a tu aj v roku 1929 promoval. Už počas štúdií začal písať ovplyvnený dielom amerického spisovateľa Edgara Allana Poa. V roku 1931 sa zosobášil s Majattou Luukkonenovou, s ktorou mal dcéru Satu, ktorá sa neskôr tiež stala spisovateľkou. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako novinár a tiež pre fínsku rozviedku. Niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrii kvôli svojím depresívnym sklonom. V roku 1970 sa stal čestným doktorom na Turkuskej univerzite.


Vedeli ste, že...upraviť
  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?
Obrázokupraviť

Ostrovný hrad Olavinlinna

Ostrovný hrad Olavinlinna na území obce Savonlinna vo Fínsku.


Miesto a zoznam týždňaupraviť

Näsijärvi (alebo taktiež Näsi) je jazero v západnom Fínsku. Má rozlohu 257 km2 a dosahuje maximálnu hĺbku 63 m. Leží v nadmorskej výške 95 m n. m. a je na ňom 598 ostrovov.

Näsijärvi vzniklo po ústupe ľadovcov na konci doby ľadovej, pred 9 000 rokmi. Bolo oddelené od Ancylového jazera. Pôvodne voda z jazera odtekala smerom na sever, pretože celá Škandinávia bola vďaka hmotnosti ľadovca naklonená.

Desať najväčších jazier Fínska
  1. Saimaa, 4 377 km²
  2. Päijänne, 1 081 km²
  3. Inari, 1 040 km²
  4. Iso-Kalla, 898 km²
  5. Pielinen, 894 km²
  6. Oulujärvi, 887 km²
  7. Keitele, 494 km²
  8. Puula, 331 km²
  9. Höytiäinen, 283 km²
  10. Näsijärvi, 256 km²

Správcoviaupraviť
  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 – Lubo 586
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť
Ostatné portály