Pravek
Pravek alebo prehistória (predhistória) alebo preddejinná doba je prvá a najdlhšia etapa ľudských dejín.
Niekedy sa rozlišujú pojmy:
- pravek: končí vznikom štátov (v marxizme so začiatkom „triednej spoločnosti“) na danom území resp. so začiatkom staroveku/stredoveku
- prehistória (preddejinná doba): končí so začiatkom bohatých písomných správ alebo začiatkom akýchkoľvek písomných správ (v prvom prípade zahŕňa aj tzv. protohistóriu)
Vedecky skúma pravek napríklad prehistória a prehistorická archeológia.
Časové vymedzenie upraviť
Začína sa vznikom/prvými nálezmi človeka (okolo 2,6/2,5 miliónov rokov pred Kr., v Európe – okrem Gruzínska – sa nálezy začínajú až okolo 1,2 milióna rokov pred Kr.).
Končí sa podľa rôznych zdrojov:
- a) vznikom prvých štátov (napr. Egypta, Mezopotámie – okolo 3000 pred Kr.; na Slovensku vznikom Nitrianskeho kniežatstva/Veľkej Moravy - okolo 800 po Kr.); na Prednom Východe je to čas identický so začiatkom staroveku
- b) s nástupom protohistorického obdobia (ranej dejinnej doby), teda na Slovensku 450/400 pred Kr. (začiatok laténskej doby); na Slovensku sa možno menej často stretnúť aj s podobnou hranicou 850/800/750/700 pred Kr. (začiatok železnej doby)
- c) v Európe: s nástupom stredoveku (teda tradične 476 po Kr., na Slovensku 500 po Kr.)
Vznik prvých štátov (na Prednom Východe aj na Slovensku) je takmer identický so začiatkom histórie v užšom zmysle, obdobia dejín, ktoré je už bohato zachytené písomnými prameňmi.
V egejskej oblasti sa niekedy zvykne ako koniec praveku udávať rok 500 pred Kr., v časti strednej Európy južne od Slovenska okolo začiatku n. l. (začlenenie do Rímskej ríše) a podobne.
Delenie upraviť
Historicko-archeologické delenie upraviť
- kamenná doba
- paleolit
- mezolit
- neolit
- v Starom svete:medená doba
- v Starom svete: bronzová doba
- v Starom svete: železná doba:
- v strednej Európe: rímska doba
- v strednej Európe: sťahovanie národov
Eneolitom začína tzv. obdobie kovov (ako opak vlastnej kamennej doby).
Vo vyspelejších oblastiach (Mezopotámia, Egypt, Čína a podobne) končí pravek už neolitom alebo eneolitom, či už z toho dôvodu, že vznikli štáty, alebo jednoducho z dôvodov odlišného tradičného delenia.
Laténska doba až doba sťahovania národov sú (napríklad) na Slovensku tzv. protohistorické obdobie (ktoré sa, ako bolo vyššie spomenuté, do praveku niekedy už nezaraďuje).
Ekonomické delenie upraviť
Z ekonomického hľadiska pravek delíme na:
Geologické delenie upraviť
Z geologického hľadiska pravek spadá do období:
- pliocén
- tzv. „štvrtohory“:
- pleistocén
- holocén (poľadová doba) - trvá dodnes
Pozri aj chronostratigrafická tabuľka.
Charakteristika upraviť
Pravek je v podstate dejinné obdobie ľudstva, o ktorom nie sú zachované písomné správy, iba doklady ľudskej existencie (kosti) a činnosti (napr. nástroje, náradie, zbrane, šperky), súhrnne označované ako archeologické pramene.
Jadrom štúdia praveku, najmä paleolitu, je vznik a vývoj človeka - pozri pod antropogenéza. Orientačne možno povedať, že druh človek sa prvý raz objavuje v oblasti Starého sveta (Európa, Ázia, Afrika), potom v Amerike a Austrálii veľmi zhruba 10 000 pred Kr.).
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému pravek