Rovnobežník má 4 strany, 4 vrcholy, 4 uhly, ktorých súčet je (360°).
Z rovnobežnosti protiľahlých strán vyplýva, že veľkosť protiľahlých strán je rovnaká, tzn.
Z toho vyplýva, že aj veľkosť protiľahlých uhlov má rovnakú veľkosť, tzn.
Pretože , platí
Všeobecne má rovnobežník rôznu veľkosť priľahlých strán, t. j. , a uhly rôzne od pravých uhlov, t. j. . Ak sú priľahlé strany rovnako veľké, t. j. , nazývame taký rovnobežník kosoštvorcom. Ak sú uhly pravé, t. j. , nazývame taký rovnobežník obdĺžnikom. Rovnobežník, ktorý je kosoštvorcom a obdĺžnikom zároveň nazývame štvorcom.
Uhlopriečky rovnobežníka sa vzájomne rozpoľujú. Dĺžky uhlopriečok sú:
Ak sú vrcholy zadané pomocou súradníc v rovine, t. j. , , atď, je obsah rovnobežníka rovný absolútnej hodnotedeterminantu zostaveného zo súradníc ľubovoľných troch vrcholov takto:
Ak stotožníme, pre jednoduchosť, vrchol s počiatkom súradnicového systému, t. j. , potom teda:
Úplne analogicky možno spočítať objem ľubovolného kvádru, resp. nadobjem ľubovolného – rozmerného nadrovnobežnostenu (v – rozmernom priestore).
Ak majú smerové vektory nulové zložky v smere osi , t. j.
potom:
čím dostaneme práve vzťah na výpočet obsahu rovnobežníka v rovine.
Ak stotožníme, pre jednoduchosť, vrchol s počiatkom súradnicového systému, t. j. , potom
vo všeobecnom prípade , respektíve:
v prípade, že smerové vektory majú navyše nulové zložky v smere osi .
Zovšeobecnením vektorového súčinu do – rozmerného priestoru (ide o o súčin lineárne nezávislých vektorov dĺžky , ktorého výsledkom je vektor kolmý na všetky predchádzajúce, tvoriace s nimi, v danom poradí, pravotočivou bázou) možno úplne analogicky spočítať nadobsah ľubovoľného – rozmerného nadrovnobežníka v – rozmernom priestore.