STS-127
STS-127 bola misia amerického raketoplánu Endeavour. Hlavným cieľom letu bol dovoz a montáž poslednej časti japonského laboratória Kibó k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a výmena jedného člena posádky dlhodobej Expedície 20. V priebehu letu je naplánovaných 5 výstupov do otvoreného vesmíru.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-127 | ||||
| COSPAR ID: | 2009-038A | ||||
| Raketoplán: | Endeavour | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | (39-A) | ||||
| Štart: | 15. júl 2009 | ||||
| Pristátie: | 31. júl 2009 | ||||
| Trvanie: | 16 dní (plánované) | ||||
| Doba obehu: | 94 minút | ||||
| Inklinácia: | 51,6° | ||||
| Hmotnosť: | ? (pri štarte) ? (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 (Ľ-P) Wolf, Cassidy, Hurley, Payette, Polansky, Marshburn, a Kopra | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Misia STS-127 mala odštartovať 13. júna 2009, len necelé tri týždne po pristátí predchádzajúcej misie STS-125. Počas misie STS-125 mal raketoplán Endeavour už množstvo predštartovných príprav za sebou a stál na rampe 39-B. Počítalo sa s ním totiž ako so záchranným raketoplánom pre prípad, že by sa posádka misie STS-125 nedokázala vrátiť vlastnými silami na Zem. Nakoľko však záchranná misia nebola potrebná, 31. mája previezli Endeavour na rampu 39-A a vložili doň náklad určený pre túto misiu. Presun sa druhú rampu uskutočnil preto, lebo na rampe 39-B nebolo možné do stroja potrebný náklad vložiť.
Posádka upraviť
- Mark L. Polansky (3) – Veliteľ
- Douglas G. Hurley (1) – Pilot
- Christopher J. Cassidy (1) – prvý letový špecialista
- Thomas H. Marshburn (1) – druhý letový špecialista
- David A. Wolf (4) – tretí letový špecialista
- Julie Payettová (2) – štvrtý letový špecialista
Nový člen posádky ISS (Expedícia 20) upraviť
- Timothy Kopra (1) – letový inžinier ISS
Vracajúci sa člen posádky ISS (Expedícia 20) upraviť
- Koiči Wakata (3) – letový inžinier ISS
Užitočné zaťaženie upraviť
Okrem štandardného spojovacieho uzla (ODS – Orbiter Docking System) slúžiaceho na hermetické pripojenie k stanici, dvojice skafandrov, manipulátoru RMS a nadstavca OBSS sa v nákladovom priestore Endeavouru pri štarte nachádzala vonkajšia plošina JEM-EF a nehermetizovaný logistický modul Kibó. Ide o tretiu časť japonského dielu stanice. Oba diely vážia spolu 6 273 kg. Okrem toho Endeavour nesie integrovaný nosič nákladu ICC (Integrated Cargo Carrier) s náhradnými dielmi pre stanicu, nosič APC (Auxilliary Payload Carrier) a vypúšťacie zariadenie mikrodružíc SPA/CAPE (Small Payload Attachment/Canister for All Payload Ejections). Na APC nechýbal ani rozvodný systém SPDU (Station Power Distributon Unit).
Prípravy na let upraviť
10. júna sa začalo odpočítavanie (countdown) pred štartom. Odpočítavanie však muselo byť prerušené, pretože pri plnení nádrže ET palivom sa objavila chyba na pozemnom zariadení. Kvôli rovnakej poruche sa štart neuskutočnil ani v druhom plánovanom termíne, 17. júna. Štart bol preto odložený až o celý mesiac, na 12. júla.
12. júla, tesne pred plánovaným začiatkom plnenia externej nádrže ET palivom (kvapalným vodíkom a kyslíkom) sa v oblasti kozmodrómu rozpútala búrka. Kvôli nej bol štart odložený o 24 hodín. Hoci nasledujúceho dňa bola predpoveď počasia lepšia a odpočítavanie prebehlo až do času T-9 minút, ku kozmodrómu sa opäť priblížili búrky a štart bol znova odvolaný. Pri ďalšom pokuse o vzlet 14. júla sa situácia s nepriaznivým počasím zopakovala. Hoci štartovacie okno umožňovalo vzlet aj 15. júla v čase 00:25 SELČ, po nevydarenom pokuse zo 14. júla nastal až dvojdenný odklad.
Priebeh letu upraviť
Endeavour napokon odštartoval 16. júla 2009 tri minúty po polnoci (pričom na pobreží Floridy bol ešte 15. júl 18:03:10 miestneho času). Počas štartu bolo pozorované väčšie množstvo úlomkov, ktoré zasiahli miesto prechodu pravého krídla do trupu. Úlomky poškodili glazúru dlaždíc tepelnej ochrany v mieste zásahu. Hlavné motory SSME (Space Shuttle Main Engine) skončili svoju činnosť v čase 22:11:41 UT; na obežnú dráhu sa stroj dostal o 22:45 UT po manévri oboma motormi OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovala kontrola systémov raketoplánu a otvorenie dverí nákladového priestoru.
Nasledujúceho dňa Endeavour vykonal dva korekčné manévre a prebehla zvyčajná kontrola tepelného štítu pomocou OBSS (Orbiter Boom Sensor System). 17. júla sa raketoplán priblížil a pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Telesá vyrovnali navzájom svoje rýchlosti v čase 16:47 UT. Prvý kontakt stanice s modulom PMA-2 nastal o 15:48 UT; nasledovalo pevné spojenie a otvorenie prielezov v čase 19:48 UT. Po výmene výplne kresiel v kabíne raketoplánu za výplň kresla v záchrannej lodi zakotvenej u ISS sa Kopra oficiálne stal členom posádky stanice a Wakata členom posádky raketoplánu. Po prvýkrát v histórii sa na palube jediného kozmického telesa ocitlo až 13 ľudí.[1] V deň spojenia sa preniesla tiež všetka výbava pre výstupy do otvoreného priestoru z paluby raketoplánu na ISS.
18. júla krátko po polnoci raketoplán s celou stanicou vykonal manéver, aby sa vyhol nefunkčnému objektu na obežnej dráhe. Počas manévru bola veľká polos stanice s raketoplánom zväčšená približne o 1050 metrov. Po ukončení odpočinku (v čase približne 11:03 UT) sa posádka venovala prenášaniu nákladu medzi raketoplánom a stanicou a tiež príprave dvojice astronautov (Wolf a Kopra) na prvý výstup do otvoreného vesmíru – EVA-1. Ten začal v čase 16:19 UT a skončil o 21:51 UT po 5 hodinách a 32 minútach. Počas tohto výstupu bola novo privezená plošina JEF premiestnená k modulu Kibó PS (Pressurized Section). Plošinu premiestnili manipulátor raketoplánu (Remote Manipulator System) a staničný manipulátor). Manipulátory obsluhovali Hurley a Payetteová. Wolf a Kopra sa podieľali na inštalácii plošiny JEF.
Nasledujúceho dňa manipulátor raketoplánu vytiahol nosič nákladu ICC (Integrated Cargo Carrier) a odovzdal ho manipulátoru stanice. Na palube stanice zatiaľ pokračovalo prenášanie nákladu na stanicu a tiež nádrže s vodou, ktorá bola predtým naplnená vodou z palivových batérií raketoplánu (v ktorých vzniká voda ako "odpadový" produkt reakcie vodíka s kyslíkom).
20. júla skupina odborníkov DAT (Damage Assessment Team) uznala tepelný štít raketoplánu za spôsobilý na prelet zemskou atmosférou. 20. júl bol tiež dňom druhého výstupu do otvoreného vesmíru, ktorý absolvovala pre zmenu dvojica Marshburn a Wolf.
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
- STS-127 v MEK (po česky)
- STS-127 v Space-40 (po česky)